Boli ste na 100% presvedčené, že chcete ďalšie dieťa?

Chce to asi čas. Keď cítiš že nie, tak sa za seba postáv. Nemusíš predsa vyhovieť každému. Len pozor čas ide veľmi rýchlo …. Potom si povieš, že je tam vekový rozdiel veľký, potom to, potom to - skús sa samej seba opýtat

Čoho sa bojíš? Píšeš že nevoľnosti, možno aj toho že máš náročné dieťa a ión e ta druhé výstavu. Nemáš babky. Potrebovala by si viac sily? Podpory? Oddychu? Vieš si to dať?

Nie, druhé dieťa som nikdy nechcela. Zmenilo sa to až po rokoch. Máme cca 10 ročný rozdiel. Obidve deti boli maximálne naplánované.

@simcika presne aj nad tym premyslam... ak uz ma mat surodenca, tak asi co najskor, aby tam nebol velky vekovy rozdiel...
mam velmi cerstvo v pamati predchadzajuce tehotenstvo... malicky si vyzadoval pozornost a ja som mala hlavu v zachodovej mise..stale mi bolo zle, nonstop unavena...babicky, aj kamosky v zahranici...zije tu sestra, ale ona ma 4 deti a najmladsie ma 5 mesiacov...jej nechcem drobca davat, lebo ma dost prace so svojimi...

A preco sa do toho tak nutis? Muz chce. Ale starostlivost a vsetko ostane na tebe. Ved daj tomu cas. Bude to prirodzenejsie a lepsie.

Tak to tvoje jediné pre je asi ten najhorší dôvod prečo mať druhé dieťa... dieťa je pre rodičov nie pre súrodenca.

K otázke, boli sme rozhodnutí ze ked otehotniem do roka tak druhé bude ak neotehotniem tak nebude. Ak by som mala také pocity ako ty, tak by som o druhom netaraz neuvažovala.

@mabenn ved prave tymto argumentujem..jedna vec je dietatko chciet, ale druha, ze ja som ta, ktora sa cele dni stara o drobca aj o domacnost...

Nakoniec ti bude luto ze sa poriadne nevenujes ani jednemu....nemas pomoc, prve je male...pockala by som

Ja som vedela, ale bolo to chvilkove zatemnenie a uplne iracionalny krok. Ides na to dobre. 🙂
Niektori muzi chcu aj milion, je to proste priroda a sranda ich robit zaroven. Je to vzrusujuce i dobrodruzne.

Počkala by som.. sama si si odpovedala ,že sa na to teraz necítis . Budeš iba v nervoch a strese, že nič nestíhaš na všetko si teoreticky sama atď ... Skús to vypustiť ,malý pôjde onedlho do škôlky ,ty do práce, kde vypustis hlavu ,oddýchneš si od každodenných povinností,ktoré si mala s malým ,a keď sa na to budeš cítiť ,choďte do toho. Manžel ti to ozaj nemôže vyčítať ,dieťa nie je plyšák ktorého odložis,keď v ten moment nevládzes . Naopak, príchodom drobca sa to môže v tebe jednoducho zlomiť a budeš rada ,že ste do toho išli hneď.. ťažko povedať ,toto rozhodnutie je len a len na tebe . Ale siliť to ,nemá podľa mňa význam :/

Ja som vedela.

prvé som chcela, druhé som chcela /len dlho trvalo kým sa aj narodilo úspešne/, tretie som chcela, štvrté sme plánovali trocha neskôr takže som si 2 dni zvykala na to, že bude ,ale žiaľ v 18tt missed... a potom som vedela, že určite chceme aj to štvrté, ktoré by s nami ostalo

Nie, ja som bola presvedčená na 0% a teraz som najšťastnejší na svete, že ich mame obe.

Do tak malého rozdielu medzi deťmi by ma nikto nenahovoril. Mam vyše 2 ročného synčeka a je tiež dosť živý, beha vkuse v pohybe od rána od kedy oči otvorí. Neviem si predstaviť mat ďalšie dieťa fakt nie v tejto situácii. Proste chcem sa naplno venovať jednému keď trochu vyrastie a bude chapavejsi, mozno potom začnem uvažovať o druhom. Konečne ma zuby, prespi celú noc a nechcem sa opäť vracať do toho kolotoča. Chcem si aj ja trochu odpočinúť, ved aj ja som len človek. Obdivujem matky ktoré sa nato dajú 🙂

@ariannazara Moje slová .... Mám 4 mesacneho a už sa neviem dočkať ,kedy bude väčší ,bhde mať zuby a presne ako píšete . Už teraz viem, že ďalšie dieťatko v najbližších rokoch určite nie 😀 ... Presne ,ten istý kolotoč od začiatku nechcem tak skoro prežiť ... Maly je šidlo tiež .

Akože mať dieťa len preto aby dieťa malo súrodenca je dosť veľká obeta...to nie je dôvod mať ďalšie!!
Ja mám jedno a kým nebudem na 💯% istá že chcem...ani nie chcem ale TÙŽÌM po ďalšom ani ma nehne 😃 nechápem ľudí "zmýšľajúcich mať dieťa šikovno druhé a sme vybavení šak lebo takto to funguje"...veď ži ten život ako chceš ty...nie čo ako by malo byť...ale ako sama chceš

Úplne rozumiem tvojmu strachu a take rozhodnutia sú potom celé zo strachu. Pozri ja mám 10 ročný rozdiel medzi deťmi a bála som sa rovnako ako ty. Teraz je na ceste tretie a doma mám 2,5 ročnú a myslíš, že sa bojím menej? Nie! Len už viem, že to zvládnem. Že musím s tým vedieť pracovať. Že musím mat v pohode psychiku a nespoliehať sa na iných … dôverovať sebe a životu. To sim sa však musela naucit. A vtedy som to proste necítila. Jednoducho nebola ta túžba taká veľká aby som ten strach prekonala. Lebo veď každé je so zodpovedne rozhodnite zahŕňa aj strachy a obavy, takze je to normálne. Dnes je to však iné a ideme do toho … čiže pokial je strach väčši ako tvoje chcenie, počúvaj seba.

Som na Tom skoro rovnako, najprv som si myslela, že možno aj hej, ale keď mi minulý mesiac meškal menzes skoro ma drblo a uvedomila som si, že teda ešte nie. Malý má podozrenie na autizmus a stále behá, nezastaví sa... Neviem si predstaviť behať za ním a ešte jedno bábo na mne 🤔🤔 nie nie ... Frajer by ja chcel...ale povedal že keď ja nie, tak nebude silou mocou chcieť .. takže nie si sama ❤️