Budem ľúbiť svoje dieťa?
nechcem aby ste ma zle pochopili, prosim ,ani aby ste mi nadavali. Mam 32 rokov, cakam svoje 1. bábätko. Problém je v tom, ze som nikdy nemala až taky vztah k deťom.. kamoškine deti mám rada ,ale uz aj oni mi obcas lezu na nervy. Kym boli malé, casto som snimi bola, vzala ich kočikom na prechadzku, prebalovala, hrala sa snimi ale nikdy som necitila nejake hlboke city, ze by som umrela a rozplyvala sa nad tym aki su zlati. ani ine deti, na videach alebo na fb ked vidim, nic to so mnu nerobi. Uplne ine ako ked vidim steniatko alebo maciatko a pridu mi strasne rozkosne, tak toto pri fotkach detí necitim. Je to chyba? zmeni sa to ked budem mat svoje? co ak mu nebudem vediet dať taku lasku aku si zasluzi, co ak ako matka zlyham? nechapte ma.prosim zle.. neviem ci som sa dobre vyjadrila ale je to tak ako to je
@lilly46 ja som tiež prvé týždne riadne nadávala a najčastejšie opakovaná veta bola - PREČO TOTO NIKTO NEPOVIE 😃 neic to nezmenilo na tom, že som malého milovala od prvej chvíle, keď som zistila ze vo mne rastie a ani by som nič nezmenila, keby mi to, čo má čaká, bol niekto povedal. Ale povedzme si otvorene - dá sa to opísať? No nedá, to treba zažiť. Len je škoda, že sa o tom nevedie viac otvorených debát. Podľa mňa každá prvorodicka musí prechádzať peklom, pokiaľ nemá okolo seba tím žien, čo sa o ňu postarajú.
Nic sa neboj ja som bola rovnaká ...33rokov prvé dieťa a pocity celé tehotenstvo žiadne. Resp. take normálne že hej teším sa. Nikdy som sa nešla pri iných bábätkách roztiect ba dokonca som nemala potrebu sa k nim ozývať a byť z nich namäkko. Zato šteniatka mačiatka tutu mutu 😏
Ešte ani keď mi ho v nemocnici dali do rúk neopadla ta bolesť z pôrodu ako sa vraví že keď uvidím dieťa tak všetka bolesť prejde. Absolútne ...
ale teraz keď má drobec 2 mesiace som šťastná že ho mám, ľúbim ho ale stále nie som z neho hotová taká ako iné matky a nehanbím sa za to.staram sa o neho s láskou a urobím pre neho čokoľvek 🙂
Ak sa rozhodnete, ze budete lubit svoje dieta, tak ho lubit budete. Laska nie je len cit. Ale hlavne je to rozhodnutie byt tu pre toho druheho. Laske sa da ucit. Ak sa pri vlozeni dietatka do narucia neroztopite, nevadi😊 nie ste ani prva, ani posledna. Vztah s dietatom sa buduje postupne, kazdym dnom, kazdym rozhodnutim...
Prajem vam, aby ste mali spolu krasny vztah🤞🙂
Teraz si to ešte nevieš predstaviť, ale ver mi, viem to z prvej ruky, tá láska časom príde a bude taká silná, že sa to ani nedá opísať.
Ja nieže so nemala cit k deťom, ale mala som obdobie, keď som ich vôbec ani nechcela mať. Strašne som sa bála, že keď sa narodí, nebudem mať k nemu city. Teraz má môj syn 2,5 roka, a je moja najväčšia radosť a láska.
A ani z toho nerob nič, že keď sa narodí a dajú ti bábo do ruky, ak to nebude láska na prvý pohľad. Ten vzťah sa musí najprv vytvoriť.
Uvidíš, že to postupne príde. Ja tiež nemusím cudzie deti, lezú mi na nervy či už v obchode, vonku, nemám rada to ich hučanie, fňukanie, slintanie, všade sa pletú pod nohy atď. U mňa ten cit neprišiel ešte ani v pôrodnici, nakoľko som rodila cisárskym, tak aj tie hormóny pracovali inak, nechápala som, ako spolubývajúca na izbe stále pusinkovala svojho novorodenca, ja som proste nič necítila... Všetko prišlo postupne. Je to iný druh lásky ako k mužovi, niečo neopísateľné..
Ja som sa síce z detských videí rozplývala, ale sama som sa s cudzími deťmi nevedela hrať a ani som sa na rozdiel od teba nikdy o nijaké nestarala (aj keď sestra mala už deti). Očakávania som napriek tomu k prvým chvíľam po porode mala asi také, že: 👶👣😍😍😍🥰🥰❤️😊😊❤️🙂😘😘😚 Ale realita bola skôr takáto: 🤰😳😦😖💥👶🥴😵🤕😳😐😬😭👶😊🥰🤱🧐😳😭🥱💤🤯🤫🤬😟😚🥰🥱🤨😐🙄😙🥱😯🙂😙😭😤🥱😒😘... Postupne sa to zlepšovalo. Ale trvalo týždne, ak nie mesiace kým som sa zamilovala. Beriem to, že je to vzťah ako každý iný a musí sa vypestovať. Očakávania boli spôsobené asi médiami a mamičkami, ktoré už zabudli, aké to bolo na začiatku, alebo to mali jednoducho inak ako ja. Ak by si potrebovala pomôcť, neváhaj sa na niekoho obrátiť a rozprávaj o svojich pocitoch hlavne s partnerom. Držím palce ❤️