Nikdy som necitla lásku od matky

Len to prijať a zamerať sa v živote na ludi, ktorý ta maju radi.

ja by som sa ozvala tej ucitelke 🙂 a povedala jej o tom 🙂…❤️🙏 no a super knihu som citala Ked detstvo boli…skus …je mi to velmi luto co prezivas ale verim ze krok po kroku mozes zadostucinit sama sebe…skus psychologicku fakt to je pomov velka… a mame si skusala povedat vo citis? Ked mas haluz napis jej list len tak koli sebe teda ja by som…

Akoby som o svojej mame citala. Smutne,kolkym sa nam nedostalo materinskej lasky. Mne osobne to komplikovalo aj vztahy,lebo som bola chladna a nevedela prejavit emocie. Niektore zeny by ozaj nemali mat deti.

Počula som o nejakej terapii, že ľuďom púšťajú opakovane vetu : mama ma nemala rada. Ľudia sa môžu vyplakať, vykričať, vrieskať, vydať to zo seba... a odísť s pocitom No a čo? Ja som tu aj tak. Ja som ja, mám svoju hodnotu, žijem svoj život oddelený od matky. postaviť sa na vlastné nohy a nájsť šťastie v živote.

Bud rada že si mala takúto matku,mohlo to byť aj horšie. Ber si z toho to pozitívne. Ludia starsie generácie boli iné, neprejavovali city,lebo ani nevedeli ako. Moja mama mi nikdy nepovedala že ma ľúbi, mne to nevadilo, lebo ja som to vždy podvedome vycitila aj bez jej slov. Ked som bola dospelá som sa jej spytala " prečo si mi nikdy nepovedala že ma ľúbiš" ona ostala zaskočená a povedala " a to trebalo? Nikto mi nepovedal, ze sa to tak robí" a sme sa na tom zasmiali. Az ako dospelá ked som mala svoje deti som si uvedomila jej hodnotu ze stále ked sme boli spolu som jej slovne dakovala za zivot. Potom to uz brala aj s úsmevom a keď som k nej isla, ju objat, vzdy sa usmiala a obehla ma ..viem co povies "ze mi ďakujes za zivot" a smiali sme sa aj na tom uz. Svojim deťom hovorim denne ze ich lubim a tiez este len k nim idem uz vedia co poviem.

Vychovala ta tak mizerne, ako mizerne odchovali ju. Studený odchov. Nemohla ti dat to, co nepoznala, co nedostala ona💕Takéto ženy v nízkom veku nadbiehaju chlapom, aby dostali lásku, aj keď iného druhu a idu ta tým celý život ako ťava ta vodou. Je to desivé v dnešných časoch, keď už existuje osveta, nie prielom 19.stor.Aj tak sa takto dievčence duševné kalicia, ale niekedy sa z nich vyformuju super matky, úplny opak tých Ľadovcov.

@ahhola ej veru, pravdu mas.

@loliki so všetkým by som súhlasila, len nie že terapia kde ľuďom púšťajú takúto vetu niekomu reálne môže pomocť. Skôr by som si skúsila akoby v sne predstaviť svoju mamu ako má ľúbi a je presne taká ako by som chcela aby bola.
@autorka je to smutné, ale tú lásku si musíš dať sama sebe. Presne to po čom túžiš od matky si dopraj Ty sama pre seba. Neviem prečo práve teraz Ťa toto takto napadlo, ale asi máš ťažké obdobie a potrebuješ objať a cítiť podporu. Nie je niekto, kto by Ti to doprial?

@marca12 keby tá Tvoja nemala, tak tu nepíšeš...uvedomuješ si to?

Ja sa tiež stotožňujem s tým čo napísala
@ahhola . To čo prijala ti aj odovzdala, navedela ako to má zmeniť. Moja mama je skvelý človek ale ako deti nás netulkala , ani nehladkala a ani nám nerozprávala že nás má rada. Ja keď som to povedala svojim deťom tak sa ma len opýtala a že načo im to hovoríš , však to vedia že ich máš rada, inak by si im nevarila , neprala , neučila sa s nimi , nevstávala k nim v noci keď sú choré .

@anketkarka dať niekomu život neznamená doživotný dlh vo forme vďačnosti . Splodiť a porodiť je to najmenej , mám to niekoľkokrát za sebou .

@subartic nič také som nenapísala. Len holý fakt, že by tu nebola 🤷 to je o pokore k životu ako takému. A postoj zranenej obete, zatrpknutosti...

Ahoj ,aj ja som bola na takomto studenom odchove . Keď už nevedela ako ublížiť ,tak začala jedného dňa na diskotéke baliť môjho frajera .ona sa s ním vtedy fakt chcela vyspať ..v tom čase s nami ako rodinou už nežila. Teraz som mama štyroch detí . Žijú tri . A snažím sa ,aby cítili lásku takú ,ako som ja necítila ,ale nie nejakú opiciu .mňa vyliečil môj muž a moje deti .

@anketkarka no ale ten holý fakt je k ničomu , matkou sa porodením stávaš len biologicky . Až po pôrode sa ukáže či si mama alebo si nikdy mamou byť radšej nemala. Vynosiť dieťa a potom zdevastovať mu život je veľmi jednoduché . Ja som porodila 6 detí , jedno som vo veku 17 rokov pochovala , žije mi 5 a preto si dovolím kľudne tvrdiť že nič také veľkolepe som neurobila pre svoje deti tým že som ich porodila.

@subartic životné lekcie nás majú robiť silnejšími. Nemať pokoru k zázraku, že som dostala dar života je podľa mňa divné. Ak by som si priala, aby moja mama nemala deti, tak si želám sa nenarodiť...to je na psychológa. Je to tak velké zranenie, že ma nikto nepresvedčí, že takto zmýšlajúci človek si neničí život potom už sám. Ja som mala aj mám veľmi veľmi ťažkého otca. Aj doteraz som pre neho sprostá krava a mohla by som písať knihu o tom. Ale nikdy neľutujem, že žijem a jeho výchova urobila zo mňa silnejšieho človeka a nevidím na tom len to zlé. Vec pohľadu a odpustenia.

@anketkarka z teba možno urobila silnejšieho človeka , ale sú ľudia a nie je ich málo ktorých to zdevastuje a psychicky položí na celý život, nie sú schopní nadviazať normálne vzťahy a to ani partnerske´ a ani kamarátske , majú traumy na celý život. Myslíš že by si bola horším človekom a menej odolným ak by si mala pekné detstvo ? Nie bola by si rovnako silná lebo to si nesieš vo svoje genetickej výbave, to nie je zásluhou tvrdej výchovy tvojho otca ale prirodzenej odolnosti + by si mala pekné detstvo . Niektorí rodičia dokážu ničit život deťom aj keď su malé ale ja keď sú dospele´.

Na tvojom mieste by som nasla tu ucitelku nasla ju cez fb . Mozes aj cez inych ludi spoluziakov .. a povedat jej toto ako si ju vnimala ako svoju vysnivanu mamu. Podakovat . Ju to potesi aj Keby si ta uz nepamatala.. a tebe to moze dat dobry pocit. Mame by som odpustila. Asi nieco v nej je zlomene a lepsou mamou ti nevedela byt. Nelutuj sa. Tes sa zo zivota. Su veci ktore nezmenis no da sa snimi zmierit.

@anketkarka Taketo stupidity si nechaj pre seba. Vacsiu sprostost si nemohla napisat?

Ani ja som nemala bohvieaký vzťah s mamou, doteraz sa jej nezdoverujem. Už som mama ja, a dcéru vychovavam tak, ako som chcela byť vychovávaná ja.

Ako si si mohla sama kúpiť tie knihy v detstve?
Mňa prekvapilo tvrdenie "Nikdy som k nej nič necítila.", pretože malé dieťa nevie, že je jeho rodič zlý, takže miluje aj takého. Takže možno nie si o nič lepšia ako Tvoja mama. 🤷

@mimikarol a tak je to speavne. Treba pretrhnut vzorce spravania, ktore sa nam nepacia, aj ked je to veeeelmi tazke. Ja to vnimam tak ze mase maminky za to " ani nemozu". Robili iba to, co ich naucili ich mamky a stare mamky. Pristup k informaciam bol velmi obmedzeny. Rada- Nechat dieta vyplakat, aby nebolo rozmaznane- za to by mala byt " basa".

Kľudne by som tu učiteľku vyhľadala ak ešte žije,povedz jej čo si cítila a či by nechcela ísť na kávu..Ja som tiež mala rada tak kamošovu mamu .

Veľké množstvo psychologických knih na trhu ako sa vyrovnať so zlymi rodičmi.

@anketkarka nie kazda zena, kt.ma deti je im aj matkou...moja mi matkou nikdy nebola...a je mi jedno, ze keby jej nebolo, nebola by som ani ja...a tak ako
@marca12 pise...niektore zeny by niektore zeny by nemali mat deti...

@mimikarol presne .. môj druhý pôrod dopadol tragicky .dcérka zomrela . Takže som mala dvoch chlapcov ,a stále v mojom vnútri nebolo niečo ok. Keď som potom čakala a porodilatretie dieťa ,bola som šťastná ,že je živý ,no sklamaná ,že je chlapec. Keď som z toho bola ako tsk vonku ,som otehotnela neplánovane .a zrazu dievča . Teraz mám takmer 2 ročné dievča . Neoslavili to moju lásku k mojim starším chlapcom . Skôr to zahojilo rany z môjho detstva . Moja mama na mňa žiarlila ,súperila , naschvál mi strúhanka vlasy na chalana a obliekala ma veľmi škaredo ,hoci mala k dispozícii pekne oblečenie . Neskôr pila , nadavala ,bila .A v mojich 15tich, jej odchodom zo mňa urobila mamu pre mojich súrodencov .
Moja dcéra je pre mňa inšpiráciou . Milujem mojich chlapcov ,no k dcére mám trochu iný vzťah . Ale nerozmaznavam ju . Budujem si ho s rešpektom k jej osobnosti ,hoci má sotva 2 roky . Chcem jej byť najlepším vzorom ,ako to len ide . Chcem ,aby aj chlapci vyrastali v úplne inej ňom vzorci správania . Oni ako súrodenci nemusia súperiť o pozornosť rodičov . A tam vidím obrovský rozdiel v mojom detstve a v detstve mojich detí . A tak sa podvedome bez zamyslenia vyhýbam chybám ,ktoré mám z detstva zakorenené . Lebo veľa z nich sa prenieslo aj do vzťahu so súrodencami . Dokonca niektoré aj do partnerského vzťahu .

@anketkarka na psychologa je jedine ta "zivota lekcia". A nie, traumy nas nemaju a ani nerobia (!) silnejsimi.
Pretoze, ano, byt nelubenym dietatom sposobi silnu traumu, taku, co zasahuje hlboko do ludskeho bytia, sebavnimania, sebaucty a sebavedomia a ovplyvnuje ho cely zivot.

Niekto to potlaci hlboko vo svojom podvedomi, ale aj tak to vyrazne ovplyvnuje jeho spravanie, reakcie, vztahy.
U niekoho to casom prerazi na povrch a preziva to vo vedomi rovnako intenzivne ako predtym.
Ano, niektore zeny by nemali mat deti. A ano, myslim si, ze niekedy je lepsie sa nenarodit, ako cely zivot trpiet.
Este mi napadlo jedno - rozni ludia veria v rozne veci. Mozno nenarodit sa zene, kt.nikdy nemala byt matkou, znamena, narodit sa inej , laskavej zene....

@zuzinka888 nemas uplnu pravdu...moja matka vzdy preukazovala city a laskulen s len k mojej sestre...cely zivot mi robila zle, od bitiek, cez ponizovanie, nadavky, tresty, nikdy mi nepomohla, vzdy ma skor potopila a casto s usmevom na perach....mnohokrat ju museli zo mna strnut a prefackat, aby ma nezabila a to som bola dieta...cela rodina to do dnes nechape, ked sa jej spytas, ze preco tie rozdiely, tak povie, ze ona rozdiely nikdy nerobila...na sestru sa nikdy ani len skarefo nepozrela..medzi mnou a mojou setrou je len 1,5 roka vekovy rozdiel...do dnes tie rozdiely robi a snazila sa to preniest aj na moje deti...stopla som to..a vlastne som ju vymazala zo svojho zivota a bolo to to najlepsie, co som mohla urobit...dokonca aj otcova jedna z poslednych veta pred smrtou bola, neviem preco ta tak nenavidela...

Autorka , velmi ma to mrzi. Je to hrozne byt nelubenym dietatom.

Ale da sa to zvladnut, najst vnutorny mier, posunut sa dalej. Len potrebujes najst dobru terapiu. Urcite do toho chod, nenechaj starych demonov, aby ta ovladali cely zivot. Velmi ti drzim palce!

Niektorí rodičia trpia duševnou chorobou,len sa o tom nehovorí..Bohužiaľ čo do deti zaseju,to aj zožnu..Keď budeš palicou biť šteniatko od malička,nevyrastie z iného krásny a poslušný pes,ale nervný, ,ktorý ťa raz kusne..A to si myslím platí aj pri detoch..Raz sa to brati proti nim..