Chápete bezdetné páry viac po vlastných skúsenostiach?

Kazdy nech si robi, ako chce. Ale bezdetne pary nevedia, ake je to mat deti. Nechapu vobec nic, lebo ta skusenost je neprenosna😂 a pokial sa nejako rozhodnu, ze deti nechcu, je to ich vec. ja ako bezdetna som ani netusila, ake to bude hrozne. Mala som len taky lahky tusak, ale prevalcovalo ma materstvo riadne. A deti som chcela, my sme sa s muzom dostali do takeho obdobia, ze som sa necitila naplnena iba vztahom medzi nami dvoma(urcite sposobene aj tym, ze on uz deti mal, a tym, ze vsetci kamarati postupne mali deti. Proste som to chcela posunut. A teraz sa tesim, ked raz zas budeme len my dvaja a decka nam budu telefonovat z vysky😂

@pupavka234 vidis a varit, prat a starat sa o nesamostatne dieta je vo vychove to najmenej. To stale hovoris iba "chovani deti" nie vychovavani.
Na temu animator dietata sa tiez da diskutovat do nekonecna. Byvame v dedine, myslim zapadakov ako lusk. Moje deti sotva stretnu zive dieta. Dnes clovek musi detom robit spolocnost, lebo nemaju tlupu kamaratov s ktorou by chodili von.
Nuz a je to mega tazke mat dieta. Pre mna je napr tazke, ze napriek enormnemu usiliu venovat sa im, mi je vycitane ze sa nevenujem, lebo pre nich nechodim na obed domov ako pre kamosa. Ze preco nemoze hrat hry a nekupime tablet v krpatom veku. Ja by som aspon brala, keby to zacali chapat, ze nam nema s nimi kto pomoct a ze robime maximum. To je strasne narocne. Mam aspon muza, ktory sa fakt stara o deti a nesedi na gauci s pivom.

Ani nie ...pretože aj keď deti sú náročné je to najkrajšia časť môjho života ,najtazsie je pre mna ,ze rastu tak rychlo...Ľudí co sa dobrovoľne rozhudnu nemat deti nesudim,kazdy si zijeme tak ako to vyhovuje nam.a nie inym......ale napr ženu v tomto nechápem...možno to beriem skrz seba,že ja som deťoch túžila uz "od plienok"...

@majlo1234 takže keby ste mohli vrátiť čas, rozhodli by ste sa deti nemať ? a píšete že je to hrozne, čo je na tom najhoršie?

@pupavka234 nie, nerozhodla. Som v 9tom mesiaci s druhym😂 ale nebudem klamat, ta unava je proste taky lwvel, ktory bezdetny nezazije. Ta absolutna zodpovednost na minimalne prvych par rokov, neda sa byt chory, neda sa mevladat, aj na smrtelnej posteli sa proste staras o to decko😂 uz nic neni iba tvoje, a tvoje telo najmenej. Vela z toho je aj dobou, zijeme sami izolovani od rozsiahlejsich rodin, ktore by v pripade potreby vedeli odlahcit. Ale vela je proste len atarostlivost o male deti. Nemas cez den neskor ako primarny rodic chvilu kludu, vsetko robis prerusovane, do toho odpovedas na milion otazok a splnas milion potrieb maleho cloveka.

Ale ozaj vnimam svoj zivot ako viac naplneny. Deti su super, fascinujuce, extremne laskyplne, davaju vztahu uplne iny level-vidiet muza ako dobreho otca mojich deti je strasne super.

@zuzi0911 No len nie každá žena túži po dieťati od plienok. Ako áno, mala som také kamošky, čo ako 12-13 ročné a nevedeli dočkať, kedy dokončia strednú a budú kočíkovať a ak stretli nejaké dieťa v kočíku išli sa z neho roztopiť. Ja som nikdy nechápala čo na tých malých deťoch vidia, však všetky vyzerajú rovnakú, mňa to nejako nevzrušovalo, rovnako som netúžila meniť plienky a kočíkovať ani v rannej dospelosti a deti (cudzie) ma nikdy nebrali a brať nebudú. A preto proste nie som tá, čo mala dieťa hned po škole. A teraz v staršom veku tiež nejako extrémne netúžim, túžim iba z toho dôvodu, že si uvedomujem, že je to iný rozmer života a že ak nebudem mať, nikdy si to nevyskúšam. Ale práve preto, že sa netopím nad každým bábätkom momentálne vyhrávajú racionálne dôvody a dieťa nechcem. Hoci nikdy nehovor nikdy, uvidíme, čo život prinesie.

neriešim.

Sice mam dcerku, ale vzhladom na to ze som do cca 30ky zila v presvedceni, ze deti mat nebudem, tak to uplne chápem a nikdy by mi nenapadlo takych ludi odsudzovať, je to každého osobna vec.

Mame 4deti. Vzdy sme chceli 3-4. Tak uvidime ci je toto uz konecny stav. Ale ja som stastna. Uplne. Zijeme si svoj sen. Je to sice narocne ale nadherne a nemenila by som.
O bezdetnych paroch si nemyslim nic. Mozno len ze skor prichadzaju o to krásne. Lebo zivot s dietatom je nieco uplne ine. Aspon u nas.

Ja som naopak nechápala nikdy ľudí, čo mali viac deti a pre mňa 3 deti bola mnohoclenna rodina a viac nejakí fanatici. Týchto teraz myslím, že chápem, aspoň ja som našla v detoch ešte viac potešenia, než som očakávala (a tešila som sa vtedy veľmi dosť)

@majlo1234 ty mas deti s mini vekovym rozdielom, plus si dlho dojcila ak si dobre pamatam, takze toto je dolezite povedat. pri jednom dietati je ta unava inde ako pri dvoch. plus su deti, ktore spavaju v noci od babatiek. ja som malu od 6mes.na noc odstavila prave preto, ze som sa chcela vyspat a tyzden od odstavenia mi prespala celu noc a spi tak doteraz. takze ta unava je dost relativny pojem. plus ak maju zeny chlapov, ktori su o stvrtej z prace doma a deti "preberu" do starostlivosti, zena ma cas aj na seba. s poslednou vetou do bodky suhlasim - pozerat na muza ako sa detom venuje, ako sa s nimi hra, deti po nom skacu, zboznuju ho...je fascinujuce a pre mna osobne aj istou formou priam vzrusujuce.

@matkahelka prosim ta toto ma zaujima, akym sposobom si ju odstavila? Co si robila ked sa ti v noci budila na mliecko?

@marsmykkok no, ono to nie je tak, že rodičia nasekaju deťom 10 krúžkov a potom nestíhajú. Bežný človek ma čo robiť aby stíhal škôlku, školu keď odchádza z prace o 16., či dokonca neskôr. My sme pár čo nepotrebuje hotel na dovolenku, radšej ideme do lesa. Deti si užívajú bicykle a opekačky, netreba stíhať drahe aktivity. Lenže, keď som mala len jedno dieťa a robila na plný úväzok, behala som hore dole ustvana ako ťažny kôň. Tak to proste je. Celý deň robota a potom stíhať dieťa, učiť sa s ním, dopriať mu aj relax, riešiť choroby a kto s ním bude, keď zas ochorie…. Áno, kedysi sa deti prehrali na kope na lúke kým ženy robili na záhrade. Dnes musí žena byt normálne zamestnaná, lebo mlátením žita moc na hypotéku neprispeje. Takže dieťa musí do škôlky. A tu treba stíhať. A seriózne, bola som stále ulietana a kamoska s tromi deťmi na dedine, čo nechodí do prace mala presne to čo opisuješ. V klude varila kedy chcela, prala kedy chcela, deti sa vyhrali na záhrade. Proste si to nastavila počas dna ako chcela. Keby mala menej deti, ma aj oddych.
Je to ťažké a nie je to tak, že by to ľudia sami chceli mat ťažké a robili z deti bohov a klaňali sa im (snáď až na výnimky). Ja som si napr vyboxovala čiastočný úväzok a to je úžasne, nemusím sa naháňať, ale aj tak mám čo robiť, aby sme s deťmi stihali aj príjemne aktivity. A nie drahe krúžky, ale napr hodinu, dve v lese aspoň každý druhý deň. Takže osobne si myslím, že bezdetni ľudia majú oveľa viac voľného casu a pod ( ak nie sú workoholici), majú kopu casu na relax, netrápia sa toľko stresmi, kvôli chorobám a pod, už len ísť na dovolenku s deťmi, keď sa ti pred odletom jedno nakazí niečím…. Ale teda ja by som nemenila. Vôbec neriešim kto deti nechce a prečo ich nechce. Je mi to jedno. Planéta je tak či onak preľudnena. Ja som po deťoch nikdy netúžila, nenakukala do kočíkov, nechala som to plynúť. Rodila som prvého po 30tke, ale teda stalo to za to a som šťastná že ich mám. Je to niekedy o drzku, ale je to bohovské 😁

@zaphyra nedala som. iny sposob neexistuje. malicka plakala samozrejme, ale kazdu noc menej a menej. upokojovala som, hladkala, spievala, mojkala. po tyzdni sa uz nezobudila a spi tak doteraz. ma 2 roky a 3mes. niektore zeny ma tu zlincuju, ze som odstavila tak male dieta, ale ja potrebujem na fungovanie kvalitny a neprerusovany spanok. chodila som ako matoha, bola som nervozna z tej unavy. odvtedy tazka pohoda.

@matkahelka ok ale zaspala ti bez mlieka? Lebo jedine co na moju v takom stave zabera je fitlopta a neviem si predstavit ako by som prezila nonstop 24h hore, lebo akonahle z fitlopty zleziem tak vresk taky, ze by na mna socialku susedia volali

@zaphyra ano. vyplakala sa a zaspala. bolo to o trpezlivosti samozrejme. ja som nikdy dieta na fitlopte ani na rukach neuspavala. z toho oducis potom este tazsie ako od dojcenia. moja suseda tak syna naucila na fitloptu a do 5rokov 25 kilove dieta uspavala na fitlopte.

@matkahelka ano, ale tak ja mam zatial tiez len jedno dieta, v podobnom veku ako tvoje, ked citam. Jedina nahovno vec je to tehotenstvo, keby som nebola, uz aj ja sa vyspim. No a to dojcenie, to mas pravdu, ale tiez to bolo moje rozhodnutie ist “lahsou cestou” lebo som proste bola leniva podstupit toto, co ty spominas😂 a velmi laxna, neudrzala by som to asi.
Ale unava, aj ked je do istej miery relativna, je otrasna v porovnani s tym, aka som bola “unavena” ked som ako bezdetna chodila do roboty.
A teda aj muza som mala casto doma, len tym ze je zivnostnik, vela cestuje, plus dochadza za detmi, som si dosyta uzila aj cele tyzdne starostlivosti o samote😂
Mne chyba najviac vikend osamote, celonocny spanok, a taketo nezavazne zitie, ze sa riadis iba sam sebou.
Proste cela ta skusenost je subjektivna, ale materstvo je zdaleka to najtazsie, co som kedy musela prezivat. Nakoniec, mozno to oen hovori o mojom pohodlnom zivote v blahobyte, matky niekde v africkej stepi by sa mi vysmiali

Nechápem bezdetné páry. Mám dieťa a považujem to za najlepší " projekt "môjho života. Mala som všetko, úžasnú prácu, drahé hotely, špičkové skúsenosti....ale dieťa mi doniesol to, čo mi chýbalo ku šťastiu. Byt mama, je narocne ale aj úžasné.

@pupavka234 Som vďačná za to že som mohla mať deti, chcela som ich mať viac ale žiaľ zdravie nedovolilo.
Neodsudzujem ostatných za to ako žijú svoj život pokiaľ neporušuju zákony, neublizuju druhým a neprezentuju svoj životný štýl ako jediný správny.

@majlo1234 tak musí to byť náročné mať malé dieťa a byť tehotná a často sama.
@pupavka234 nie, mňa dieťa zocelilo a naplnilo vrchovate bolo vytúžené po 2,5 r a vždy som vedela, že aspoň jedno chcem.Ja som si to užívala dlhé kocikovanie, káva v meste, stále bolo čo robiť kam chodiť s kým sa stretávať.Ale ona bola veľmi dobre dieťa s ktorým sa všetko dalo.Pre mňa najnáročnejšie bolo obdobie okolo 10-12 r začínajúca puberta, už aj únava zo všetkého stereotyp a potom prišiel COVID a to som myslela, že sa zrútim z úloh, učenia atď...pre mňa bola puberta ťažšia ako celých prvých 10 r.
Ale nikdy by som nemenila a spravila čokoľvek len, aby som aspoň jedno mala a zažila ten pocit.
A tí, čo chcú byť bezdetní to je ich vec nesúdil, nestarám sa.Okolo mňa majú všetci deti aj ti, čo nemohli mať si 2 adoptovali

Ja odkedy mam deti a teda mam predstavu co to obnasam kvitujem ak zena nechce mat deti a stoji si za tym nech ma akykolvek na to dovod a nema ich len preto ze sa to ma/alebo ma vhodny vek alebo je vydata. Proste ak je par s tym ok ich nemat tak nech sa paci. Ja s manzelom sme chceli deti a myslim si ze keby jeden z nas nechce tak nie sme spolu.

Moja mama (máme super vzťah ,to len že nemám ujmu )veľa krát spomenie ,že nikdy deti nechcela že len otec ju dotlačil ,že prv to tak bolo keď neboli deti to bolo niečo tabu.paradoxne mám len pekne spomienky na detstvo a úžasnú mamu.ja som deti vždy chcela aj tri manžel nechcel a Max že teda jedno.mame dve a už samozrejme neviem bez nich ,ale tiež občas poviem že keby som sa vrátila späť by som asi deti nemala .viem hrozné ale ja to beriem úplne normálne decka milujem majú krásny a spokojný život.ale jednoducho nie je to tragédia nemať dieťa,ale to ťažko takto ,každá to ma inak a ja by som dopriala každej jednej aby mala deti keď túži a nemôže .ono človek inak rozmýšľa v 20 a inak tesne pred 40 že?ale teda pre mňa aby som bola teda úplne detailna ,za ten strach preto nie.to už budem mať strach dokonca života,odkedy som ich nosila proste navždy kým budem dýchať .keď si niekedy uvedomím že sa im môže čokoľvek stať ten strach má úplne paralyzuje

@marsmykkok tak neviem, ci mas deti... Ale ja osobne ani moj manzel nie sme v kulte dietata... Ale, co sa tyka tehotenstva, cvicenia a práca s dychom velmi pomaha samotnemu porodu, to nie je ziadne vymyslanie. Rozhodne som chodila a vobec nelutujem. Mame 2 deti, ktore urcite nerozmaznavame, nemaju znackove veci... Vela od ruky, nechodime po dovolenkach, radsej do prirody... Teda vlastne vsetko co si menovala, napriek tomu, proste dietata je stale s tebou, davas na neho pozor, robite spolu veci, varenie, upratovanie, chodenie von, atd... A ano, je to dost narocne... Aj bez nadstandardu, ako ho popisujes. Chapem bezdetne pary... Na seba mam minimum casu. Ale samozrejme ich nadovsetko lubim.

A teraz teoretická situácia, trošku odrastené dieťa povie: "Super že ste si spravili zmysel života, ale čo mám robiť ja? Mám pocit že svet ide do prdele." Vieme odpovedať?

@neviditelnypes To si si vymyslel alebo je to reálna situácia zo života?
V podstate je to taká existencialisticka otázka od "som jedinečný ako snehová vločka" mladého človeka vychovaneho rodičmi animátormi čo čaká že niekto za neho ponesie do konca života zodpovednosť, vrátane zodpovednosti za jeho pocity.
A odpoved je jednoduchá: "Predstav si že by si sa narodil/a v roku 1925? Ešte stále sa máš chuť ľutovať?"

@neviditelnypes rob, co chces. Mas vsetky moznosti a realne v ohldne na historiu najlepsiu moznu poziciu😜

@luccija je to o drzku niekedy, syn ma aj obdobie vzdoru, na druhej strane je celkom kludas, netreba ho nahanat, nesnazi sa zabit, cize skrz toho to celkom zvladame. A tym, ze sim od narodenia bola zvyknuta byt s nim sama, to asi davam lepsie, ako niekto, koho to prekvapi po roku alebo tak…

@lolita555 detto mne nevadila a nevadí starostlivosť, učenie nič... len ten pocit zodpovednosti a strachu.A čím je staršia, tým viac.Do puberty to bolo decko, ktoré bolo pri tebe máš dohľad potom musíš veriť, že si dobre vychovala.A nad tým, že ju niekto prepadne, zrazí auto to nesmie človek nad tým rozmýšľať, lebo by sa zbláznil.
@majlo1234 tak ešte oddychuj zase sa všetko zmení

Ja som vždy mala skôr taký pohľad, že mi bolo ľúto ľudí, ktorý z nejakého dôvodu deti mať nemôžu. Veď deti ti dajú toľko lásky, ako nikto iný a preto by som nikdy nevymenila s nikým, kto tie deti nemá. Nie je deň, aby ma moje deti neobjali každý aspoň 5x a nepovedali mi ako ma ľúbia a to je nádherné, dáva to radosť do života....nemenila by som za nič, ani za milióny

Strašne to záleží aj od dieťa. Ja mam vlastné a pred vlastným sme v rodine mali 10 detí do veku 10 rokov. Aj sestra mala prvé 2 roky predo mnou. Ale je to iné. Napríklad ona ma náročnejšie detí ako mam ja. Ale jej prespia obe od pol roka celú noc. Mne sa vie malý zobudiť aj 3x. Ale zase on toľko neplakal keď bol malý. Jej plakali viac, ma to hlavne s tou staršou náročnejšie aj teraz je to taky diabol prezleceny za anjelika. Ale nemenila by. Vraví že keby nemusela byť tehotná možno aj 3tie by dala. A mam sesternicu ktorá mala staršiu náročnú veľmi, ta je aj teraz, keď sa nevybije von je schopná dnu behať hodiny okolo stola, toľko ma energie. Ona ma medzi deťmi 7 rokov rozdiel a vraví že obdivuje moju sestru lebo ona ma aj teraz dosť a to staršia je samostatná v podstate celkom dosť. Ale ja by som napríklad nemenila. Ani im nezávidím. Každé obdobie ma niečo do seba. Stále som si hovorila ze aby už robil toto a robil tamto ale teraz som napríklad v období ako bolo fajn keď bol menší a kde skm ho dala tam bol. Ale aj my sme si prešli vecami, museli sme cvičiť vojtovku, mal s bruškom problém, ale veľa záleží aj od partnera. Mne ten môj pomáha veľmi. Ka viem ísť sama preč na víkend si oddýchnuť od malého a nabrať silu. Ale napríklad nečaká ze budeme mat vyluxovane ze bude navarene, chápe ze s malým jr to občas veľmi náročné a keď je von pekne ozaj nebudeme doma sedieť a upratovať a variť. Ideme radšej von.