Chcem mať radosť z materstva
Ahojte dievčatá. Mám ročnú dcéru, no chcem sa vykecať z toho, ako ma unavuje to, že je taký typ, ktorý potrebuje neustálu pozornosť. Niekedy je to fajn, stačí jej, že som pri nej a pohrá sa s hračkami, väčšinou jej to však dlho netrvá a prilezie ku mne a už sa vešia, tlačí na mňa, štverá sa. To je však ten lepší prípad. Niekedy ju len položím na zem, nech skúma hračky, vyberie si niečo a hrá sa, nolen čo ju položím už začne mrnčať, obráti sa ku mne a chce ísť na ruky. Niekedy ani neviem čo chce, či ju mám neustále držať, neustále jej čosi ukazovať, často piští a piští a ide to pravdupovediac na nervy. Čoraz viac zisťujem, že asi nie som materský typ, ktorý by bol dieťaťu neustále k dispozícii, nie som ani hravý typ, nebaví ma stále sa s ňou hrať. Hanbím sa za to, ale neviem ako to zmeniť.
A to vám poviem, že som celý život žila s tým, že materstvo je to pravé pre mňa, dieťa bolo plánované, chcela som ho rýchlo, nebola som ten typ, čo by materstvo odkladalo kvôli kariére, práci. Dieťa pre mňa bolo prednejšie. Tak čo je to so mnou? Cítim sa ako nanič matka. Neviem či je to typom dieťaťa alebo mnou, alebo kombináciou všetkého. Dojčím ju doteraz, deň, noc. Ona je taká, že si neraz len sadnem na zem a už sa ide prisávať, zabára hlavičku do môjho hrudníka, no ja som zase typ, ktorý potrebuje veľa súkromia, svojho ticha, času pre seba. Viem, že materstvo je o obetovaní sa, no kde je aj môj priestor pre seba? Pre svoje chvíle samoty? Ono nejde o to, že by ju nemal kto postrážiť, manžel sa jej venuje koľko len môže. Ide o to, že ja potrebujem čas pre seba v priebehu dňa, prestávky pre seba a potom môžem byť opäť s maličkou. Veľmi ju ľúbim a keď z nej mám nervy a ona mi po čase zaspinká na rukách, tak mi jej príde ľúto. Žijem medzi láskou k nej a potrebou byť od nej vzdialená. Čo mám robiť aby to bolo lepšie? Aby som si materstvo užívala, tešila sa z neho a nebrala ho ako obmedzovanie môjho života?
Baby, aj ja som trpela prvé mesiace. Trvalo mi, kým som sa vyrovnala s tým, že ma moje dieťa potrebuje, aj keď mi to práve v tom momente nevyhovuje. Ale potom som sipovedala, že nebude taký na mne závislý donekonečna. Áno, sú chvíľky, keď už mám všetkého plné zuby, ale tých už je veľmi málo a pravdu povediac veľmi som si materstvo začala užívať. Stretávame sa s kamoškami, ktoré majú podobne staré deti. Vtedy o malom skoro ani neviem. Veľmi dúfam, že druhé bábo si budem užívať už od začiatku. 🙂
@ichbinich to nie je každé dieťa také? Ja som svoje nikdy nepovažovala za náročné, napriek tomu, že veľa vecí z tvojho opisu naňho sedí.
Baby, ktovie čo všetko prežívajú ľudia v našom okolí, o čom ani netušíme, lebo to nikdy nepovedia, však?
Čítam si tu čo píšete, no nevládzem ani odpovedať. Kedysi by som asi písala dlhšie litánie (keď som ešte nemala to malé šidlo🙂, no teraz sa zmôžem viac na čítanie🙂
@verbe ahoj, necitala som celu diskusiu, takze ak sa budem opakovat alebo pytat na nieco, co uz bolo povedane, ospravedlnujem sa 🙂 a odpredu upozornujem, niektore ma tu budu chciet ukamenovat 🙂
Viem o com hovoris, moja mladsia dcerka je podobna. Ma tri roky a chodi do skolky, no od malicka je to jedno upistane a na mne prisate dieta. Pritom dokaze byt nadherne samostatna a nerobi jej problem hrat sa so starsou alebo ist na niekolko dni na prazdniny. Ale od malicka cakam, ci ju to pistanie a neustale liapanie sa na mna neprejde ☹ zoparkrat som veru MM povedala, ze keby bola nasa prva taka, tak si veeeelmi rozmyslim druhe dieta. A aj sme uvazovali nad tretim, ale mladsia by to asi nezvladla. Momentalne sme sa dostali do stavu, ze uz ked vyspuluje pusu, tak mne uz stupa tlak. Vtedy mne pomaha, ze ju poslem do detskej, zial ona tam huci. A huci, ked sa jej clovek nevenuje, huci, ked musi jest (kazde jedno jedlo je u nas s placom), huci, ked sa ma ist umyvat a ide ju umyvat MM a nie ja. Proste, huci za vsetko. A od malicka. Teraz je to trosku lepsie, chodim si do prace oddychnut 🙂 popravde to lezie obcas dost na nervy. Ked som bola na materskej, neraz sa mi stalo, ze som sa proste rozrevala ako mala, lebo som to uz s nou nezvladala a zoparkrat aj tak, ze ona zavreta v jednej miestnosti, ja v druhej a plakali sme obe - toto sa mi pri prvej nikdy nestalo a nie je to tym, ze by som ich mala dve, ale proste som psychicky mladsiu obcas nezvladala. A az ked mala rok, rok a pol, bola som schopna sa zmierit ako tak s tym, ze ona ma proste taku povahu. Na rozdiel od starsej, kt. je od malicka taka vyspelejsia, zodpovednejsia ako ine deti, tak mladsia je strasne citliva, uplakana ale v niektorych veciach zase sikovnejsia- povedala by som take citlive princiatko.
Tiez nie som typ cloveka, co sa vzdy za kazdych okolnosti musi venovat detom. Mne dost pomohlo, ked som sa naucila, ze domace prace a vsetko som robila s detmi, a ked spali, tak som si vylozila nohy, mnohokrat zaspala, alebo si citala, skladala puzzle, sila, lakovala si nechty a pod. - proste nieco pre seba. A ked som mala pri nich sediet, ked sa hrali, tak som si k nim zobrala knizku alebo hackovanie. Pravdaze, trochu som sa s nimi zahrala, ale nie som typ, aby som sa s detmi hrala dlho (tiez ma to nebavi). Alebo, skusala si malej pustit nejaku rozpravku, ci ju to trochu nezaujme? Viem, ze to moc vychovne nie je, ale ak Ti to da chvilku kludu, tak to za to stoji.
Nemas moznost dat malu niekde aspon na den? A Ty si spravit den pre seba? Dalsia vec, z Tvojho prveho prispevku mi prislo, ze Ta uz trosku "otravuje" kojenie, alebo to, ze si ho mala stale pyta. Mozno by nebolo zle pouvazovat, ci ju neodstavit. Kojis rok, co je super.
Aj ked to mozno vyznie, ze sa snazim svojich deti "zbavit", ale mam ich neskutocne rada a myslim, ze je pre ne lepsie, ked som kludnejsia a oddychnutejsia ako keby som sa im mala stale venovat. Nie som predsa ich otrok. A riadim sa heslom- Lenivy rodic je dobry rodic 😀
Inak, napadlo ma, u nas to funguje a postupne sa to mladsia naucila, Tvoja je mozno este mala, ale za pokus to stoji - uz dlhsiu dobu ju ucim, ze nie na ruky, ale ak sa chce pritulit, tak nech za mnou pride a povie mi to, ja sa k nej zohnem a pritulim si ju. Ale nedviham ju na ruky, chodime ked tak za ruku. A u nas pomahalo, ze ked zacala pistat, tak putovala rovno do detskej a mohla prist, az ked dopistala. Zacali sme to praktizovat okolo roka-roka a pol.
Teda, rozpisala som sa dost 🙂
@ikandy:
Ja by som povedala, ze kazde dieta je trochu ine 😉 A je mi jasne, ze su este ovela narocnejsie deti ako sa tu pise...
Napr. moja dcera sa dost zabavi aj sama. Az mam niekedy zle svedomie, ze sa jej nevenujem, ked sa prave spokojne hra s hrazdickou... To sa chvilku vedel zahrat aj syn, ale dcera dlhsie... Tak sa jej naozaj naplno venujem, ked ma potrebuje. A vyuzivam to, ked sa zabavi sama, ze pracujem.
Alebo syn spal s nami v posteli, prve tyzdne iba na jednom z nas. Dcera spi vo svojej postielke u nas v spalni. Su noci, ked si ju vezmem ku sebe, lebo je nekludna alebo ju nevladzem po kojeni dat spiatky do postielky, ale zvycajne spi pekne sama. Takze v porovnani bol moj syn narocne dieta 😉
Ale urcite sa zhodneme vsetci na tom, ze je potrebne, aby si aj mama oddychla. Prilis unavena mama ma v lepsom pripade iba zlu naladu. V horsom pripade, ked naozaj ledva stojji na nohach, to moze byt nebezpecne...
Takze pokial sa da, oddychnut si, trochu vypnut, poprosit o pomoc, dobit baterky.
@verbe lebo to dvojrocne dietatko uz vela komunikuje, uz nieje taka neriadena strela ako rocne, uz je to cloviecik nie babetko, zuby uz ma vonku, netreba ho uz prebalovat, ked je hladne samo povie, samo sa napapa, vacsinou ide aj bez kocara, co to sa sem tam aj zahra samo, spieva pesnicky, basnicky atd... moja v tom veku uz sa aj sama vyzliekla za par sekund...ono ta radost prichadzala postupne ako mala starla...
Tym nechcem povedat ze ako babetko som s nej nemala radost, jasne ze mala ale uprimne ma to nebavilo...to prebalovanie, krmenie, neznasala som vychadzky, komunikaciu obmedzujucu sa na bababababa a vecne tecuce sliny, mne zacala strasne skoro chodit takze uz v 10 tich mesiacoch som ju nahanala kade tade, vsetko nicila., ale uz to bolo pre mna lepsie obdobie ako novorodenec.....ale ja som vedela do coho idem, nikdy ma babetka nijak extra nenadchynali pritom deti milujem. Ked to porovnam teraz je to uplne iny rozmer ma skoro 4 uz je to svojska osobnost, dietatko ale uz clovek...kym bola babo mi prisla ako take male zvieratko (to nemyslim urazlivo ale proste bolo to tak)
a tiez som z tych co sa hrnuli do prace, mala sla do jasli v dvoch rokoch a ja do prace.....sice len na dva dni v tyzdni po 7 hodin ale pomohlo.....a aka som bola vympleta po tych dvoch rokoch doma teda...to si neviem predstavit ako sa niekdo vrati po 6 a ze pracuj...vsak ja som pomaly ani pocitac nevedela zapnut 🙂 nie este na nom pracovat
@verbe Myslím,že u ročného dieťaťa je to normálne.Môj krpec si tiež skoro stále vyžaduje moju pozornosť,niekedy sa pekne hrá aj pol dňa a inokedy sa zas odo mňa nepohne.Proste treba vydržať toto obdobie,aj keď je to vyčerpávajúce.Treba stále niečo vymýšľať,náš malý sa dokáže zabaviť že vyhadzuje hrnce z kredenca alebo topánky z botníka :D Pri tom vydrží dlho.A je mi jedno,že nemám vždy dokonalý poriadok,hlavne že je malý spokojný.
Baby, ale ja ani nie že by som sa chcela vrátiť do práce. Viem, že ani v práci by mi nebolo lepšie. Materstvo je, myslím, to najlepšie, čo teraz môžem mať, nie prácu. Len ani to neviem prežívať tak radostne a nadšene. Ono ide o to, čo som písala vyššie, že som brala roky AD, čiže ja som taký typ, že nikde, v ničom nenachádzam také to úplné uspokojenie, popravde, všetko mi je ťažké, možno je to aj lenivosť, alebo psychická ospalosť, nič ma až tak úplne nenadchýna, alebo len málokedy. Cítim úzkosti pri hocičom, dokonca aj keď svieti slnko, vonku je krásne a mne by malo byť dobre...A neustále mám pocity viny, pochybnosti, raz väčšie, raz menšie. Aj teraz, maličká zaspala vonku v kočíku a vo mne to už vyskakuje: venovala som sa jej vonku dosť? neprekecala som ten čas viac s kamarátkou? cítila moju prítomnosť? a pod.
@k_a_j_k_a k tomu čo píšeš:
"Mne dost pomohlo, ked som sa naucila, ze domace prace a vsetko som robila s detmi, a ked spali, tak som si vylozila nohy, mnohokrat zaspala, alebo si citala, skladala puzzle, sila, lakovala si nechty a pod. - proste nieco pre seba. A ked som mala pri nich sediet, ked sa hrali, tak som si k nim zobrala knizku alebo hackovanie. Pravdaze, trochu som sa s nimi zahrala, ale nie som typ, aby som sa s detmi hrala dlho (tiez ma to nebavi). "
Toto robím aj ja. Ale mám za to výčitky. Že domáce práce robím zväčša s ňou. A keď spí, tak ja relaxujem. Výčitky mám však z toho, že by som tie práce mala možno robiť, keď spí a nie keď je hore, že sa jej málo venujem. Hoci, na druhej strane, aj ja potrebujem výpad, odreagovanie. A tiež neviem dlho pri nej sedieť, keď sa hrá na zemi. Už ma to ťahá, vziať si časopis a využiť, kým je zaujatá hračkou a stačí jej, že pri nej aspoň sedím. Trochu sa s ňou zahrám a už mi je dlho. Ale ja som celkovo taký typ, že nevydržím robiť dlho jednu činnosť. Potrebujem rýchle zmeny.
@verbe ale ved to je podla mna len taky mytus ze sa mas venovat dietatku na 200% kazdu sekundu.....a vobec to ako si sa jej venovala mozes zhrnut tak ked bude mat 18...nie teraz...
Nikde nieje napisane ze dieta viac bavia farebne plastove hracky ako ocumovanie domacich prac......napriklad ked idem varit hned tam mam malu a nepohne sa od hrncov...miesa cibulu, podava zemiaky na supanie a potom sa s nimi hra...to moze mat neviem ake nove zaujmave hracky kasle na ne...upratovanie tak isto...daj aj rocnemu dietatku mokru handru ako sa zabavi, bude s nou akoze umyvat vsetko na co dociahne..tomu sa fakt ziadna farebna piskajuca kravina nevyrovna...podla mna tym detom treba nechat aj ten priestor pre seba, nie stale im nieco ukazovat, zabavat...
Tak isto naco mat vycitky ked kecas s kamoskou zatial co ste vonku...bolo by to zle keby ti place v kocari a ty na nu kasles a kecas...ked sa bavi, nieco objavuje tak parada, ty sa tiez bavis
Netreba mat vycitky, supermatka-robot vecne nadsena a stale k dispozicii detom neexistuje, nech sa na to pozries akokolvek. ...vztah s dietatom je taky isty ako kazdy iny..ani svojmu muzovi sa nevenujes kazdu sekundu nonstop
@verbe ale tie vycitky ze mohlo by to byt aj lepsie ma asi kazdy..teda ja ich mam ohladom dcery skoro stale, rovnako ako ten vecny strach aby sa jej nic nestalo
Vycitam si ked niekedy ideme zo skolky len domov a je IBA NA DVORE uz si hovorim hmmm chudatko, nikam som ju nevzala na ziadne preliezky, vycitam si ked jej kupim brumika, hovorim si hmmm mohla som jej radsej upiect domaci kolac, ...a milion dalsich vycitiek od narodenia
Ahoj verbe a ostatne zienky...ja som prezivala/prezivam nieco podobne..mne tiez pomaha to, co hovorila kajka...ked mi slecna spinka (1 rocna), tak oddychujem aj ja...musela som sa ale naucit nemat vycitky z toho, ze relaxujem...porobim len tie najnevyhnutnejsie veci ako umyt riad a zapnut pracku...vacsie upratovanie robim cez vikend, ked je manzel doma.
@lujza123 Ja mam presne take iste pocity...stale akasi nespokojnost so sebou a pochybnosti...
@k_a_j_k_a suhlasim s tebou 🙂 Pre mna su tie chvile, ked maly spi, iba moje a venujem ich len a len sebe a to bez vycitiek. Bud si citam, alebo nieco robim, co ma tesi, alebo spim a dohanam spanok. Je to pre mna absolutne nevyhnutne a ziadne, ale vobec ziadne vycitky z toho nemam. To by ma ani nenapadlo. Ak mam byt uplne uprimna, na ten cas, ked maly zalomi na spanok sa neskutocne tesim 😀
@verbe ja to robim takisto, ked sa maly hra sam, ani by ma nenapadlo mu do toho vstupovat... vtedy si pritiahnem notebook alebo casopis a hotovo . Kazdy si robime na svojom piesocku, je pod kontrolou, obojstranna spokojnost . Alebo robim v kuchyni, a pri tom na neho pozeram a aspon mu nieco hovorim, ked ma vnima. Ale samozrejme, nehra sa cely cas sam, ale je na samostatnu hru zvyknuty. A to je podla mna dobre. Tiez nie som ten typ, ze budem robit nonstop animatorku detskej cinnosti... ale dohliadam nanho vzdy.
Tak baby, dnes mi to celkom dobre šlo s malou. Aj vďaka vám🙂 Celkom pekne sme sa spolu hrali, len som mala čo robiť, aby som si udržala trpezlivosť. Príklad: pozeráme si knižku a ona z ničoho nič vydáva nespokojné zvuky: mmmm, mmmm. Nechápem, čo jej je🙂 Robí to často pri knihe. Alebo pri hocičom inom. Počúvať to jej: mmmm, mmm, je teda dobrá škola trpezlivosti 😀
@hradnapani u mňa toto s notebookom nehrozí. Stačí, že si v jednej miestnosti s ňou len sadnem k PC a o chvíľu je už pri mne a hryzie ma do nohy 😀
Mne pride materstvo ako rychlik, z ktoreho sa neda uz nikdy vystupit. Asi si mylne vsetci myslime, ze manzelstvo, materstvo, dovolenka, peniaze, hmotny dostatok su veci, ktore musia nutne prinasat len radost, preto tolko frustracie.
Mam uz vacsie deti, ale nemozem povedat, ze je teraz nieco lahsie, ako ked boli babatka. Ano, iste veci odisli, clovek sa trochu lepsie vyspi, neriesi plienky, ale zase prisli ine veci, ktore zas odidu a pridu dalsie a tak dalej. Dnes mi to kolegyna v praci, ktora uz ma dve dospele deti povedala tak, tvoje dieta je pod mostom a nevidi, co sa okolo neho deje a ty stojis na moste a z neho vidis vsetko a tak je to cely zivot. Isto je to obrovska radost, ale zodpovednost asi prevazuje a tak to uz bude navzdy. Treba si jednoducho len totalne prepnut zmyslanie a nemenit veci, ktore su rodicovstvom uz dane a nemenne.
@lenusiatko krásny názor. Vďaka.
@verbe akokeby som citala svoje vlastne slova...az nechapem, kde vy vsetky takto podobne trpiace matky ste, ked vsade naokolo si to kazda uziva a kazda to tak uzasne zvlada, ze uz sa vrhaju na druhe dieta. mam uplne rovnake pocity, az sa dakedy sama seba desim, a len cakam kedy konecne pride ten moment ked ho dam do skolky a ja pojdem do prace lebo som presvedcena ze si tam oddychnem, lebo nic vycerpavajucejsie neexistuje ako starat sa o dieta..
moja mamka nie je tvorivá vôbec, je netrpezlivá, nerváčka atď.... ale je to najlepšia mama na svete! obdivujem ťa čo si písala s tými tabletkami !!! si úžasná žena že sa ti to darí! to že sa na deti hneváme je niekedy aj zdraviu prospešné :D veď koľo infarktov by sme mali keby sme boi na nich stále usmiate aj keď máme zlosť len aby nemali zlý pocit...
@verbe moja mamka sa o nás vždy starala najlepšie ako vedela nie vždy som tomu rozumela ale časom mi to došlo. snažila sa s nami vyjsť a aj keď nerváčila z niektorých vecí, na iných sa s ňou dalo dohodnúť a to som mala veľmi rada. napríklad mala celkom pochopenie keď sme s bratom neprišli presne ale o 5 min neskôr. otec to pochopenie nemal :D, alebo mala pochopenie pre moje kreatívne úlety: pomaľovala si si stenu?- tie palmy mohli byť tmavšie.. viem že iný rodič by to nedovolil.. nevadilo jej že som bola iná.. niektoré mamky nedovolia dievčatám ostrihať sa u kaderníčky. ja som sa strihala sama a aj tak som pre ňu nebola škaredo ostihaná... viem že to nevyzeralo dobre ale nedala to až tak najavo :D a nechala si poradiť vo veciach ktoré až tak nevedela... vedela nás (deti) ohodnotiť uznaním a snažila sa pochopiť. bola dobrosrdečná vždy chcela všetkým pomôcť, šalila sa s nami.. a ešte čo ... moja mamka bola taká že obetovala celý život pre rodinu..(ked som bola staršia tak som ju vykopávala na stretká s kamarátkami...) no a nebrala si niektoré veci tak... dalo sa s nou žartovať aj viac ako s bežnou mamou.. tak ako s kamoškou.. a preto že bola taká tak som ju potom aj chcela počúvať a keď mi iečo zakázala tak som ju nechcela zradiť ako kamošku a vedela som že ma veľmi ľúbi a tak som ju nechcela raniť... samozrejme ma veľa zlých vlastností ale o tých teraz nehovoríme a hlavne som ich dokázala prehliadnuť pretože nás učila mať rád ostatných aj s chybami na vlastnom príklade... a ták... neviem koľko majú tvoje ratolesti ale ona si to tiež neužíva veľa krát ... myslím si že to je normálne že 80% času stráviš povinnosťami 10% sa hneváš a zvyšok sa stane niečo čo si užiješ.. mám 3 bratov a sme v rozdiele dva, jeden a pol a 4roky... je to skôr o povinnostiach nie? užívajú si len ľudia čo natierajú v reklame nutelu na raňajky :D ale nie to som prehnala... užívajú ši ľudia ktorý brú život tak ako ide.. nechcú viac a tešia sa z toho čo majú. len ako žijeme v prítomnosti a realite vieme si vychutnať a prežiť okamih. tešiť sa z maličkostí a všetko čo robíme robiť z láskou a to dáva zmysel konaniu a to nám spôsobí radosť a potom budeme mať posiť že život je krásny a si ho užívame 🙂 ak nemám pravdu tak sa ospravedlňujem lebo je to možné ale takto to vidím ja...
@verbe Moja malinka ma teraz sedem a pol mesiaca a tiez je stale pri mne.Ma dni ked sa chvilu(naozaj malu chvilu)dokaze hrat aj sama.A na druhej strane ma zasa dni ked ju polozim nech sa hra sama a zacne mrncat a plackat.Vtedy sa ju snazim zaujat nejakou hrackou aby zabudla ze lezi na semi😊Tiez som dlhe roky trpela depresiou a otehotnela som nahodou ale snazim sa kazdy den usmievat a byt pozitivna.Pretoze ked zacmem !mysliet na to ze by som chcela byt niekde inde,byt sama alebo mat klud tak viem ze by to bolo len horsie.Skus tolko nepremyslat nad tym ci si dobra mama a rozhodne to neposudzuj podla toho ci s nou nieco vyrabas alebo nie.Dolezite je ze si pri nej,hras sa s nou,venujes sa jej nepretrzite a si tu stale pre nu.Najdi si nieco co mas rada a venuj sa tomu.Ja napr.chodim teraz 2x tyzdenne cvicit,lebo to mam rada a am ked je to len hodinka citim sa lepsie😊 A nakoniec si vzdy vravim ze prvy rok je najtazsi,treba ho zvladnut😊a uz len dcerkin usmev ma robi stastnejsou
Ahoj, mam 2.5rocne dietatko, a veru, az teraz si zacinam uzivat materstvo a zvykat si na to vsetko okolo nasho vztahu matka/dieta... moj nazor je, ze ta radost z materstva dlhodoba pride postupne ( teda pri prvom dietati, je to nieco nove a ine a obcas tazke) takze netreba cakat, ze to pride rychlo. ale tie male obcasne chvilky radosti uz maju mamicky urcite aj pri mensich detoch, no je to individualne, podla toho, co vsetko zazivas okrem materstva a ako narocne babo mas.... mne velmi pomohli fakt zabavne/trochu aj poucne knizky, napr. Materstvo je /ne/prirodzene , autorka Jill Smokler, alebo *A dost! preco francuzske deti nevystrajaju pri jedle* od Pamela Druckerman, alebo *Pohodovi rodicia* od Tom Hodgkinson..... aspon ze pri mojom mam cas aj citat, tak sa nieco viac dozviem.. 🙂
Cito sa podobne, úplne ta chapem a niesi zla mama len chces byt dokonala a to sa neda, neboj bude lepsie😊
@verbe aj ja to tak mam 😞
no musim sa zapojit aj ja...od zaciatku si materstvo neuzivam tak ako asi mnohe ine. Ked sa mala narodila tak som na nu pozerala, ze Nazdar...tak my budeme teraz spolu byvat. Cize ziadne zamilovane pohlady s babatkom, ze milujem Ta najviac na svete a podobne sa nekonali a ked to pocuvam od inych mamin tak nechapem o com hovoria 😀 Velmi dlho mi trvalo zvyknut si, ze som matka a ze nie som v praci, v podstate som si asi nikdy nezvykla. Odjakziva som pracovala, mala som milion aktivit a pri dietati som pri kazdom kocikovani myslela na to, ze preboha ja sa tu prechadzam cez pracovny den a vsetci normalni ludia su predsa v robote. Mozno chore, ale ja som asi taky typ. Aby som to cele upresnila, urcite sa tie prvotne pocity u mna zmenili, dceru milujem a urcite by som ju nedala za nic na svete, som stastna ze ju mam, ale proste nie som ten typ ktory ma pozitok z toho byt doma a starat sa len o dieta. A to musim povedat, ze dcera je velmi zlata, nikdy som sa pri nej necitila unavena alebo znicena takze casto pocuvam, ze joooj ty si tu matersku musis fakt uzivat ked mas taku pohodicku. Keby som mohla ist do prace tak nevaham ani sekundu, bohuzial to zatial z rodinnych dovodov nejde, ale chcem Ta povzbudit, nie si sama, je nas viac, ktore mame pocit, ze byt matkou nie je asi to co vieme najlepsie, ale pritom som presvedcena, ze sme pre nase deti tymi najblizsimi a najlepsimi osobami pod slnkom. Hlavu hore, bude to uz len lepsie 🙂