Dieťa - Boží dar
Bez odsudzovania prosím, len sa tam zamýšľam nad životom mojej kamarátky, s ktorou som každý deň, často aj v domácnosti s ročným dieťaťom, pomáham keď potrebuje, robím jej psycho hygienu, vypočujem atď.. Hovorí sa že také dieťa to je Boží dar, to je predsa dar z nebies, je to najväčšie požehnanie aké človek môže vo svojom živote dostať, a špeciálne pre ženu je to dar života, byt schopná počať, do nosiť a porodiť dieťa.. A treba byť neskonalo vďačný, šťastný, dieťa nás naplni láskou, šťastím, radosťou, celý život teba ďakovať osudu/Bohu/prirode/neviem komu, za dar dieťaťa.
A potom mi zavolá kamoška nech prídem, ze ma krízu, a potrebuje prehodiť par slov s dospelakom a aspoň na chvíľu sa oslobodiť od kolotoča, rutiny, od bordelu doma ktorý nevie pri ročnom dieťati upratat. Ona svoje dieta chcela, ľúbi ho, a takto isto ako so mto opísala, to aj predtým videla, čakala ze bude šťastná, stále usmiata, ze starostlivosť o dieťa bude vyvážená radosťou a požehnaním, ze prebdené noci na sebe ani len nepocíti, lebo veď radosť a láska to prevýši.. Vidím ju, spotenu, s ogrcanym tričkom, potrebovala by aj kaderníka, doma robí len operatívny poriadok, do hĺbky ísť nemôže.. Žije sama bohužiaľ, na opatrovateľku nemá, babky nechodia, muž je preč.. Uz nieje optimistka a denný kolotoč zacyklenych rovnakých veci ju asi prevalcoval. Minule som malu strážila, šla do kostola aby na čerpala silu a aby si spomenula ako veľmi chcela to dieta, aj sa vraj pozhovárala s kňazom, na par dni sa cítila lepšie ale znova je to tu.
Prečo to takto je? Prečo je dieta mega úžasný dar života, ale sprevádza ho tolko negatívnych veci? Toľko nervov, toľko práce, toľko strachu o jeho život, toľka strata seba samého, toľka strata slobody? Ja by som sa toho knaza asi opýtala, ze preco nám to potom ten Boh vôbec dal, ked z toho ide človek často zosaliet?
Ono, nic nie je cierne alebo biele. Su dni kedy si poviem: boze Saša bolo ti toto treba… a potom ma ten mladsi chyti tou malou rukou a povie, maminka lubim ta… a je vymalovane 😂
Ja mam extremne narocne deti. Nespala som uz takmer 10 rokov, cas na seba minimalny… ale mne to nevadi… ano, materstvo je sakra narocne na psychiku, co si budeme vraviet… ale pre mna su naozaj moje deti dar z nebies…
Ale sestrina dcera povedala, ze nikdy deti nechce. A vsetci to respektujeme a nie je nam to divne 🤷♀️ proste nemyslim si, ze poslanim zeny je mat dieta pokial to tak neciti…. Vsetko je strasne individualne, aj prezivanie materstva… a teda ten tlak co je na dnesne matky je strasny. Dokonala domocanost, dokonale deti, zena musi byt tip top, upravena, stihla, dobre oblecena, musi varit minimalne 4 jedla denne, byt vzdy uzasna milenka, vzdy usmiata… ked si mi v hlave nastavime, ze nie nic z toho nemusime, aby sme neboli odsudene, tak aj ten stres bude mensi
A nema ta kamoska slusnu poporodnu depresiu nahodou? To mne pripada, bohuzial, tak...🤕
Ako si spravis, tak mas. Mam 13 mesacne dieta, prave sedim u kadernicky, dieta s ockom, doma navarene, upratane a v ogrcanom tricku som nebola nikdy 🤷♀️ pre mna je moje dieta skutocnym darom, za ktory Bohu dakujem kazdy den, aj ked je ten den tazsi lebo idu zubky, lebo boli brusko, lebo ma energie na rozdavanie lebo lebo lebo...
Je to fakt velmi narocne... Ale ta laska stoji fakt za to... Aspon pre mna.
Moje 4 deti sú pre mňa darom
Je to občas náročné ale mám úžasného partnera
A to mám doma 7 týždňové babo
A posledné 2 roky som často bojovala o svoje zdravie
Naposledy pred mesiacom na jiske z plucnou emboliou
Od vtedy beriem svoj život úplne inak
Doteraz som si ho užívala ale teraz si to aj vážim
Mať zdravé deti je obrovský dar 🙏❤️
@dankagirl ..ved toto je stránka všeobecne pre ženy .. čo to furt máte s tým niektoré že čo tu robíme my bezdetné vieš kolko nás tu takých je..plno čo deti dobrovolne nechceme.Furt sa to omiela dookola že sa tu riešia aj iné témy a problémy ako detské.Plus tu je plno skupin kde sa dá pridať čo nesuvia s deťmi.A už som to spomínala aj v iných diskusiach že keby vymyslia forum čisto pre ženy na spôsob koňa kde sa nedebatí iba o deťoch a plenkach tak sem ani nepáchnem..no žial taká ešte zatial neexituje
Pretoze to, ci je to najvacsi dar od Boha je cisto subjektivny pohlad kazdej jednej zeny. Pre jednu je to absolutne zivotne naplnenie, ina ide na interrupciu. Preto sa dostavame do skodlivej roviny vzdy, ked jedna zena ide extrapolovat svoj pohlad na materstvo na inu zenu, ktora to moze mat uplne inak. Ja som niekde medzi - ked dieta bude super, ked nie aj tak dobre. Netlacime na pilu absolutne.
To sa len hovori 😉
inak ja zíram namiesto autorky dostanem nakoniec fasung ja😀
môže to byť aj tým že je na dieťa sama. My sme sa s mm striedali. Teda v noci som vstávala k deťom vždy len ja - ale však čo by on robil keď som kojila....
Kamarátku trošku povzbuď, že o krátky čas to bude isto lepšie a o rok kľudne môže dať bábo do jaslí - aspoň na pol dňa a ona môže do práce - aspoň príde na iné myšlienky...😉 už len vydržať...
Ja od začiatku hovorím že je to peklo, ale také, že som v ňom šťastná 😅
Všetko čo za niečo stojí, niečo stojí. Prosto tie najvzácnejšie veci sú často sprevádzané chaosom, obetou, prácou,nespaním a podobne.
@dankagirl
@petrahl ja som na mk a tiez nemam deti. Co som si vsimla tak je tu viac skupin a diskusii, ktore sa netykaju deti a veci okolo nich ale bezneho zivota a ineho. Preto som tu napr aj ja, raz ma sem zavial vietor a zistila som tu uzitocne info netykajuce sa dietata.
Kazda zena si tu vie nieco najst, dokonca aj my co deti nemame alebo ich mat nemozeme, ci nechceme. Netreba nikoho sudit
Materstvo je totalne neprenosna skusenost..Niektore maminky celym tehotenstvom aj prvymi rokmi dietata preletia s ladnostou lesnej vily,niektore chodime v ogrcanom tricku a s tyzden neumytimi vlasmi..Oboje je v poriadku..Neexistuje vzorec ako to urobit spravne,kazda z nas je uplne ina a preto aj inak zvlada tazkosti s materstvom spojene.A ze to nie je vobec lahke,vieme vsetky.Keby som zostala len pri prvej dcere a dalsie deti nemala,nikdy by som neverila ake narocne mozu byt deti.Ale kedze mam deti styri,uz sa viem vcitit do koze mamy,ktora sa v noci nevyspi, i tej mamy, co jej babo spi celu noc.Chapem zufalstvo matky ktorej dieta si vyzaduje neustalu pozornost,i pychu matky ktorej dieta sa same naucilo citat…
Maminy,nezhadzujte inu matku len preto ze vy ste to zvladali a ona nie.Nikdy nevieme,ake tazke to ma a preco..Mali by sme si byt oporou a ked vidime ze niektora kamaratka mama to nezvlada a nam este ostava popri detoch trochu energie,tak jej pomozme,vezmite deti trochu von,upecte kolac alebo aspon si s nou dajte vino..svet bude trochu krajsi ked matky budu drzat spolu,ved vsetky mame len jeden ciel-vychovat z nasich deti spravnych,zdravych a stastnych ludi…
Vies, nebrala by to tak tragicky, keby necakala rozpravku. Clovek nohami a zemi, ktory vie, ze to nie je prechadzka ruzovou zahradou neocakava ze bude oddychnuty a blazeny stastim. A potom nemas z coho byt v soku, a traumatizovana. Proste beries veci ako idu, system presny a ides... Zvysok je uz aj o sikovnosti a zadeleni si veci a STASTI, ake ma kto dieta, pripadne ako si dieta nauci (lebo ano niektori, su rodeni "diabli":D ale niektori maju tuto vlastnost ziskanu :DDD) . V neposlednom rade, obdobie ogrcanych triciek (zaujimave, nikdy som take nemala, dokonca som sa stihla aj ucesat atd) prejde. Nahradi ho este blazenejsie obdobie vzdoru, potom ucenia na jasle, na skolku, na skolu, pubertalnych vybuchov, zhananie dietata v kerej onej je a ci planuje aj domov dojst (najlepsie v povodnom stave).. atd atd.. ako sa vravi: male deti = male problemy :DDD
urcite by som to neblahorecila, ze je to super cool, ano na male divoch dva mesiace v roku by mi bolo lepsie, a po praci miesto uloh na joge.. ale to dieta je na nezaplatenie :DDD to je taka sranda niekedy to sledovat a potom sa rehotat s chlapom, ked ju vystafirujeme k babkam, ze co sa povyvadzalo cez rok a kedy som vybuchla ako Etna pocas roka a preco... :DD A take maly drobec ked mamu vystiska, nic nie je lepsie asi (no.. vlastne, ked ma vystiska taka drza pubertacka, tak to je lepsie, lebo to je jasne ze to nie je len tak :DD to ine deti by sa aj hanbili).
Co keby si vsetkypotencionalne mamy povedali, ze to nestoji za to? By sme dopadli...
Po prvé, ak niekto neverí, nepovažuje dieťa za Boží dar, vníma to úplne inak. Za druhé, každý už aj ten život s dieťaťom vníma inak, inak sa k tomu postaví, inak sa zariadi. Ja som bola prvé roky na deti (dve deti) sama, pretože muž domov chodil len na vikendy. Aj ja som bola unavená, ale brala som si z toho to pozitívne. Chodila som s deťmi na výlety - neraz som sa na otočku s nimi vybrala zo ZA do Tatier, len aby sme zmenili prostredie. Proste snažila som sa z toho vyťažiť, že som doma s deťmi. Problém bol v čase Covidu, keď sme fakt ostali zatvorení doma medzi 4 stenami. Aj preto sme sa rozhodli presťahovať do BA, aby manžel nemusel stále cestovať a boli sme spolu. Začiatky sú tažké, ale keď deti podrastú, človek proste prijme fakt, že to už nie je život ako bez detí a je to pekné. A na dlhší čas ako len na rok. 😉
Ked budes tehotna a budes to srdiecko citit v svojom tele a budes s nim den aj noc 9 mesiacov a na konci pri porode ti ten maly zazrak daju na prsia potom napis ci to chces zazit. Ten pocit ked das dietatku zivot a ked ta potrebuje je neopisatelny. Potom rastie a vsetko prezivas s nim tak toto je krasny zivot k nezaplateniu. Kazdy jeden den si s detmi vychutnavam ano niekedy si hore a niekedy zasa deti ale taky je zivot. A ked ti da boh tento dar a este k tomu bonus ze su zdravucke tak kazdy jeden den dakujem prave bohu. Neviem si predstavit zit bez deti aj ked mam uz len dcerku malu a chlapec je uz dospely a samostatny aj tak mi v srdci navzdy zostane a vzdy sa o neho budem bať a s laskou. Teraz keď mam uz svoj vek to vsetko vnimam inak som kludnejsia a vyrovnanejsia aj ked naša 4 ročna ma vie dosť zamestnať ale viem prečo to robim a som vďačna a šťastna. Všetko ťažke prejde a bude lepšie aj kamaratke uvidis a uz si na tie tazke casy ani nespomenie.
Dieťa určite nie je dar. Je nás osem miliárd, ako môžme byť darmi? Dar je niečo výnimočné, čo len tak bežne nemáme vo svete, napr zdravie.
Mám 4 deti, prváčka, predškoláčka, rok a 9 mesiacov a polročný... Všetci chorí teraz (áno v lete!). Tiež sa niekedy musím presviedčať, že je to požehnanie, potom si náhodne kuknem Famíliu, kde sú rodičia s postihnutými deťmi a som znova vďačná. Dnes, zajtra ma zase trafí šľak, keď budem po prebdenej noci upratovať rozhádzané špagety po zemi, kojit a popri Tom kŕmiť ďalšie dieťa. Keď som mala jedno, tiež som bola hotová. Dnes mám 4 a aj kaderníčku stihnem. Ogrcane tričko prezliekam hneď (aj 3x za deň). Občas mi je do plaču, občas som na nervy, ale akurát prišiel manžel, idem sa hodiť do vane, štuple do uší, zatiaľ to prevezme on 🙂
Na to je jednoducha odpoveď: pochopíš ked budeš mamou
Dieťa nie je boží dar, je to peklo.. Jednoduchá odpoveď. Svoje deti milujem ale je to hroza s nimi. Mam dvoch muzikov plnych energie 🥴 teším sa keď budu takmer dospelý a bude s nimi reč a budú to isto skvelí ľudia ❤️
Lebo je to prvý rok a ona nemá pomoc. Nemá čas aj pre seba ...zase dieťa nebude také malé navždy...v 3 rokoch pôjde do škôlky a bude mať čas aj pre seba....
@ivangeline ta kamoska si to vysnivala ako prechadzku ruzovym sadom a tam je ten problem. Aj ja som si myslela, ze to bude ine, po prvom ale prisla poporodna depresia a zivot ma naucil sa na to pozerat inak.
Moja sestra mala horko-tazko teraz v 37 jedno dieta, a napriek nevyspatiu a narocnosti, vyzera uplne inak, vnutorne naplnena, spokojna, ziari pohodou. Predtym to bola kopa nervov.
Ale tu u autorkinej kamosky je aj to problem, ze muz je prec.
A momentalne nemam cas ist do hlbky, co sa tyka rozoberania duchovnych aspektov materstva. Ak bude cas, skusim k tomu napisat cosi neskor.