Dieťa mi “zničilo” život
Áno viem ,niektoré by dali milióny za to aby mali to šťastie mať svoje vysnívané dieťa ...Ja som to malé percento ,čo deti nemalo rado .Otehotnela som mladá (už dospelá),ochrana bola ...Neriskovali sme.Priateľ bol dlhoročný vzťah.Ako som otehotnela ,nemala som na výber ako si malé nechať .Nechcela som ho ,mala som viac pokusov o samovraždu,problémy s jedením .Psychiku som mala strašnú.Podpora rodiny nebola ,nemohla som ísť svojvolne na interrupciu,kedze som nemala na dieťa peniaze ani dostatočne zariadený život .Anonymny porod ,nešiel u rodiny a priatela na úvahu .Keď sa malé narodilo ,mala som popôrodné depresie ,neskutočný tlak okolia ,odlúčenie kamarátov ,posmechy...Sama seba som nenávidela ,po nejakom čase som sa o malé starala ,s plačom ,neni to to čo ma napĺňa ,vôbec nie ,keby som mohla dať dar iným ženám aby boli na mojom mieste ,neprijala som to ...Mali sme donútenú svadbu ,ktorú som nechcela tak skoro ...Uplakané noci a hádky s manželom ,odsudzovanie od rodiny ako sa spravam ako matka .Dietatu som nikdy od narodenia neublížila .Ani teraz by som mu neublížila ,ale mám stav kedy s ním nechcem byť,hnusí sa mi byť mamou ,a mám strašné výčitky ako ma ľudia musia brať.Z každej strany počuvam ,ako som si zničila život ,a že by takto žiť nechceli ...Ani ja som nechcela ,odsťahovali sme sa daleko od rodiny ,kde nepoznám nikoho ,nemám s kým ísť kočíkovať a kecanie s mamičkami ,o deťoch ,ma absolútne nebaví počúvať...Do práce mi manžel zakazal chodiť aby ľudia nevideli,že je take dieťa 9mes.V jasličkách a že sa to nepatrí...Už som znechutená ,unavená ,dieťa je strašne náročné a uplakané .Nikdy to už iné nebude ,nemám možnosť.Vety typu,nemala si s ním spať ,a že dnešná generácia ,si nechajte vo svoj názor ,takých priblbých poznámok som sa napočúvala už dosť.
@maminkadeticiek to kde sa stalo s tým hniezdom záchrany? Veď tie sú mega zabezpečené.
No neviem, ono to bude zniet tvrdo, ale bud sa tomu postavis celom a najdes pomoc alebo realne znicis zivot dietatu, teba vynimam, lebo momentalne je tam maly clovek, ktory bude potrebovat pomoc matky este riadne dlho. Na vsetko si si vyhovorku nasla, dokonca po tom, co pises, vyznievas v prvom rade dost sebecky. Chapem, ze si si presla problemami ale tie si mala riesit este predtym, ako bolo dieta na svete. A ked to inak nepojde, naozaj sa vazne porozpravaj s otcom dietata a najdote nejaky radikalny konsenzus pre dobro dietata
Ked mas sebevrazedne myslienky mozes sa dat hospitalizovat na psychiatrii. Svokra alebo mama si zoberie dovolenku alebo tvoj muz Niekto sa najde. Kto sa postara o dieta. Ty sa das trochu dokopi a ujasnis si co chces. Ci mas poporodnu a chces ostat v nanutenom manzelstve kde o vsetkom rozhoduje tvoj muz a skusis pracovat na vztahu s dietatom.. alebo si naplanujes odchod rozvod vzdania sa rodicovskych prav alebo len danie dietata do trvalej starostlivosti otca. Ak nemas $ mozes skusit aj azylovy dom pre tyrane zeny Mozno tam maju pre teba miesto na zaciatok, mozes sa odstahovat do ineho mesta alebo ist zit k mame ak by suhlasila moznosti mas vela. Len si Musis vybrat ziadne take ze rozhodli .. ty sa Musis rozhodnut co dalej. Svoje dieta Mozno nikdy nebudes vediet milovat a taky zivot nie je utrpenie len pre teba ale aj pre to dieta.
Tu nechápem reakciu a postoj manžela. Radšej nechá trápiť sa manželku a dieťa, len "aby ľudia nič nepovedali, že sa to nepatrí... " 🙈
Tak m ísť na materskú on, alebo dieťa dat do jaslí, kaslala by som na ľudí.
Keď sa dačo stane už potom bude spokojný, čo povedia ľudia?
Reálne, autorka, je mi ľúto, že tak to prežívaš, potrebuješ skutočne pomoc odborníka a okolia.
Možno aj skutočne hospitalizacou v nemocnici, pre myslíš si aj v kľude, čo ozaj chceš. Ci je to len také volanie o pomoc a podporu, alebo skutočne nechceš dieťa, rodinu a manželstvo,a chceš odísť, alebo predsa len ostaneš.
Ahoj, male babatko je narocne aj pre zeny, ktore po tom tuzia, verim tomu ze sa citis zufalo. Ako pisali zeny vyssie, urcite by si to mala riesit so psychologom aspon cez to ipcko, podla mna si sa z tej poporodnej depresie este nedostala a trpis aj ty aj dieta. Manzel nemoze ist na matersku? Ked nechce davat male dieta do jasli? Myslim ze tebe by pomohol navrat do prace a bolo by to lepsie aj pre dieta v tomto pripade. Pripadne babky nepostrazia? Alebo si najst aspon nejaku kamosku v okoli, z vlastnej skusenosti ti poviem, ze aj inym matkam padne dobre porozpravat sa o niecom inom ako o plienkach
Kto Ti hovorí, že si si zničila život?niekto z blízkych?
Keď si mala samovrazedne sklony a problémy s jedlom nebola si liečená na psychiatrii?V každom prípade všetko sa dá riešiť.Ale určite musíš ísť k psychiatrovi nie je to hanba!Nemusí to ani muž ani rodina vedieť.Mozes tam ísť aj s babom.Zda sa mi, že všetci z rodiny rozhodujú za teba a to nie je správne.Teda žiješ iba s mužom?tvoje psychické problémy pokračujú tak sa lieč nič iné Ti nepomoze môžeš kontaktovať nejakú online psychologicku poradňu, ale najlepšie by bolo ísť k lekárovi a vyrozprávať sa.Snad nechceš žiť v tomto smútku a beznádeji?
Nikto nebude na teba zle pozerať.
K rodine sa nemôžeš dočasne presťahovať, aby si zmenila vzduch?Nikomu by dobre nepadlo sťahovanie, náročné dieťa....Prvý rok je náročný máš ho skoro za sebou určite si dobrá mama len potrebuješ aj lieky.
Prepac, ale si iba zena s vyhovorkami. Ani keby tam mas zlate teliatko, tak Ti to nepomoze a budes vsetko neznasat. Musis zacat v prvom rade pracovat na sebe a nehadzat to na dieta a manzela. Bud vies varit s tym, co mas alebo budes vecne nadavat, ze co keby som mala toto a ako by to bolo potom dokonale.
A neboj sa co by povedal muz a jeho rodina ., on by to mal chvilku tazke ako single otec ale zariadil by sa. Zrazu by aj jasle boli super. A taky chlap sam s malym dietatom je magnet na zeny raz dva by si nasiel nejaku.. samozrejme ty budes zla matka co opustila dieta .. ale mozes zacat novy zivot niekde inde. Ani nikto nemusi vediet ze mas niekde dieta . Ked stym budes vediet zit ty.. ze snim
Nie si. No mozno ked si toto predstavis uvedomis si ze toto nechces .. Musis sa ale rozhybat a konecne riesit svoje problemy. Netvarit sa ako tvoj muz ze neexistuju Lebo to moze zle dopadnut. Nehladaj vyhovorky preco sa neda ist k psychologovi ci psychiatricke .. hladaj cestu a bude ti lepsie .
Ahoj. Prosím, určite kontaktuj psychológa, psychiatra... Dá sa aj tak, že nikto nemusí vedieť. Manžel ani nikto iný. Nie je to hanba. A veľmi ti to pomôže. Nezničili si si život, nič z toho, čo píšeš, nie je nemenné. Bude dobre, neboj sa. Na toto treba lieky. Je to ako inzulín pri cukrovke, proste si nepomôžeš presviedčanie sa, že si ok. Keď lieky zaberú, potom môžeš robiť rozhodnutia. Či už odísť z vynúteného manželstva (ak je cirkevné, tak je z tohto hľadiska neplatné, neviaze ťa) a nechať dieťa manželovi, alebo či začneš vidieť veci menej čierne a rozhodneš sa s dieťaťom zostať... Akokoľvek, ale teraz rieš SEBA. Poradňa ipčko, alebo Alexis. Veci nie sú také, ako ich teraz cítiš. Tiež som mala depresiu. A ešte jedna vec - veľmi veľmi ťa obdivujem, že si v tomto stave dieťaťu neublížila. Si statočná. Bude dobre, ale nechaj si prosím pomôcť.
Ak ti ešte ostala štipka súdnosti,tak sa okamžite objednaj k psychiatrovi ako akútny prípad,je otázkou času kedy tomu dieťaťu ublížiš.Povedz manželovi,nech nepchá hlavu do piesku,toto je vážny problém a musí sa riešiť s odborníkom a hne´d.
@kitycat je to zena, co sa stazuje a proste hlada dovody na nestastie v zivote. Myslis, ze by bola happy keby je niekde v Californii na plazi be dietata a muza? Ja myslim, ze nie. Je lahke obvinovat vsetko okolo, ze toto ma donutilo, snad ma nejaku volu. A ked sa z niecoho neviem dostat, tak smer psycholog.
Zajednat si termin u psychiatra a ist hoc i s dietatom. Dieta prihlasit do jasli, vratit sa do prace. Ak bude nastavena liecba, dieta v jasliach, mozno sa situacia zlepsi ci s dietatom alebo v manzelstve. Ak nie, vzdy je tu moznost rozvodu, striedavej alebo vylucnej (u otca dietata, ak bude u Vas negativny vztah k dietatu pretrvavat i navzdory liecbe) starostlivosti. Drzim palce.
Ďakujem za všetky komentáre ,hneď zajtra mám po rodine vybavené prvé sedenie ...držte palce ❤️
@maminkadeticiek nase dieta by som do ziadnych zariadení nedala .Nikto z rodiny.
Super Daj vediet ako sa dari drzim palce nech ti to pomoze !
Takto ublizujete babatku aj sebe. Bude mat neskor pocit prazdnoty co sa tyka materskej lasky. Mozno si skustne najst nejak cestu k tomuto a skusat to. A skusila by som naozaj psychologa. Neviem ako inak poradit:(
Taaak on ti na potrat nedovolil ist?....pytam sa rovno - preco si nan nesla rovno ked ti zasvietili 2 kolajnice nez aby si to jemu aj rodine vytrubila....keby si to bola vtedy spravila mala by si svaty pokoj...ale tvoja chyba je ze nevies rozmyslat
Mne to príde akoby si mala psychicky problém. Toto by som konzultovala min s psychológom ak nie s psychiatrom. Toto nie je sranda. Podľa toho čo pises, mám pocit, že to dieťa miluješ, ale bojíš sa akéhokoľvek citu a to ta veľmi trápi. Ja som po porode dlho mala pocit, že dcéru nemám rada tak akoby som mala mat.
Zacni sa liečiť... drzim ti palce
Ozvi sa potom a povedz mu všetko nič nezatajuj uvidíš ako sa Ti ulavi
to ze mas narocne a uplakane dieta situacii moc nepomaha. Ak chces, mozem ti napisat lieky ktore ked budes brat tak sa ti ulavi. Su na predpis - zavolas len lekarovi. Manzelovi nemusis nic hovorit.