Frustrovaná matka

@andreatytler aha, ze su to nejake jednoduche cviky? Ja aj tu vojtovku potrebujem ukazovat furt, aby som si bola ista, ze ju soravne robime

@majlo1234 Na Slovensku sa tomu u bábätiek venuje iba pani Milotka Švačová (teraz sa už volá Mihalik). Je zo Spišského Podhradia, my sme boli za ňou osobne, ale teraz sa už spojili mamičky a chodí po celom SK, dá sa dopredu vedieť, kde a kedy bude. Už si ju všimli aj "Fyziomama" na FB a otvorili túto tému, pozvali ju do svojho centra a mala tam prednášku, čo ma osobne veľmi teší, že sa konečne o tom začína hovoriť aj u nás, dokonca zo strany fyzioterapeutov. Ja som tiež nevedela, o čo ide, trápili sme s malým s VOjtovkou, až som úplne náhodou v jednej diskusii natrafila na Andreu a ešte jednu mamičku, ktoré mi to spomenuli, a som im za to nesmierne vďačná. Nájdeš ju na FB pod menom "Milotka Mihalik", resp. "Dotyk k uzdraveniu". Vyskúšajte, uvidíte. Len ju treba naozaj bombardovať, volať, napísať sms, stručne o aký problém ide, keďže je na to u nás zatiaľ sama, je viac ako vyťažená.

@majlo1234 Velmi jednoduche ale nesmierne ucinne, lebo to necvicis len svaly ale aj nervy, slachy, prste vsetko. Napriklad na tu hypotoniu ho das na brusko a prejdes mu palcom po chrbtici 3-4 x aby si stimulovala nervy a potom mu jednou rukou zatlacis na chrbatik pri krku a druhou zo spodu zo zadocku, akoby si chcela jeho chrbatik stlacit ako harmoniku na 7 sekund a potom akoby si chcela ten chrbatik roztiahnut na 7 sekund. Potom to iste na tak ze lezi na pravom boku a lavom boku. Na kazdu stranu opakujes 4 x.
Ale to ti sem vravim len ako ukzaku. Sama to nesksaj cvicit. Ako vravim, je to nesmierne ucinne a musi to byt ukazane odbornikom. Je mozne ze budete mat uplne ine cvicenia.

V inej diskusii som nasla ze jedna mamicka chvalila aj osteopata aj v Bratislave... vidim ze ty si z Blavy. Pozriem sa po tej diskusii ak chces, lebo treba fakt najst dobreho odbornika. Na Slovensku to nie je este rozsirene. Ja by som kludne cestovala aj cez celu republiku k tej pani na vychode.

@majlo1234
😂😂😂 Presne tak. To aj mňa vie dostať do vyvrtky. Ešte aj teraz, pri dcére, ktorá je podstatne menej náročná, ale stále sa človek nezastaví celý deň. Tiež mi vždy poviem, že on si vnkkude dá sprchu, toaletu, jedlo si vychutnať, zje v kľude. A ja všetko ako z rýchlika 😣

@majlo1234 Neviem, ci Ta potesim alebo naopak... Ja som mala rovnako neodlozitelnu dceru. Sice nerevala ako tur, ale mrncala, efekt rovnaky. Prijala som to, aj ked som pocitala dni a hodiny, kedy to skonci, pripadala som si ako hostitel s parazitom 🙂 Do 3 rokov zo mna doslova nezliezla, neustale fyzicky kontakt musel byt. Vyrastlo z nej sikovne a samostatne dieta, teraz je uz mlada dama. Ziadna extremna naviazanost na mamu. Radim jedine vydrzat.

@majlo1234 Úplne viem ako sa cítite. Taktiež som si zažila svoje pri prvom dieťati. Neustály plač, do 8 mesiacov neliezol, nesedel, neplazil sa, v noci mi taktiež nespal, uspavanie na mojom bruchu trvalo aj 2 hodiny a keď som ho konečne chcela preložiť do postieľky, zobudil sa a celý kolotoč začal znova. Cez deň tiež len od neustáleho revu zaspal na nejakú hodinku. Po 8 mesiacoch zúfalstva a naliehania na lekárov nás konečne začali riešiť. Nakoniec mu na alergológii zistili skrytú alergiu na kravskú bielkovinu. Keď sme zistili kde je chyba, vylúčili sme niektoré potraviny a čuduj sa svete, dieťa sa nám zo dňa na deň pred očami úplne menilo. Netvrdím, že toto musí byť aj váš prípad, ale možno treba zistiť, či neexistuje aj iná príčina jeho plaču. Pisem len svoju skúsenosť, možno vám bude nápomocná. 🙂

@majlo1234 .. moja dcéra bola to isté. Do 6 mesiacov úplne samostatné dieťa, veľa ležala, nepotrebovala taku pozornosť. Potom zrazu bum a zmena. Nevydržala pri žiadnej hre viac ako 5 minút, už aj na rukách nevedela čo od šťastia l, do toho začala byť riadna mamickarka. A presne až v 10 mesiacoch začala loziť, sedieť a až v 14 mesiacoch chodiť a odvtedy to bolo jednoduchšie. Viac sa prehrala aj vonku pochodila, tak bola spokojnejšia. A teraz je z nej celkom samostatná jednotka🙂

@pangracovajana u nas to nebude tento pripad, syn je vylucne dojceny 🙂 ale vdaka za reakciu, sim rada, ze nie som v tom sama

@majlo1234 Aj ked je to teraz tazke,hlavne sa sustred na tie pozitivne stranky.Najvacsou ulohou prveho roku je zalubit sa do babatka.Jasne,ze cim je to bezproblemovejsie,tym to asi ide viac same,ale budovanie vztahu je to najdolezitejsie.Zameraj sa na to dobre a to ostatne treba iba prezit.Casom by sa to malo zlepsit.

@majlo1234 môj syn bol tiež len dojčený, ale všetko mu prechádzalo do mlieka z mojej stravy. Keď sme na to prišli, vylúčila som zo stravy skoro všetko čo obsahuje kravskú bielkovinu a hneď som videla obrovské zmeny v jeho správaní. Odvtedy bol ako vymenený...Spokojné dieťa, a zároveň aj ja som mohla byť spokojná a vyrovnaná. Začal sa usmievať, viac hrať, jeho motorika sa zlepšila, chvíľu na to sa začal plaziť a sedieť.

Dokiaľ sme to nevedeli, ísť na prechádzku von bolo pre nás utrpenie... Neustály plač a krik, nepomáhal cumeľ ani utešovanie alebo nosenie. Cudzí ľudia nás zastavovali a pozerali na nás s mužom ako na bláznov že s ním nič nerobíme, doteraz si pamätám ako mi jedna pani na ulici povedala, že sa bude za nás modliť zdravas. No kto takéto stavy nezažil, nepochopí. Obe mamy nám dávali rady čo a ako robiť, často aj nezmyselné, až si moja mama nechala malého pri sebe jednu noc nech si oddýchneme s mužom, ale po tej noci povedala, že to bolo čosi nenormálne, že mala 100 chutí capnuť mu po zadku. Odvtedy už verila, že si s mužom nevymýšľame. No a keď som vylúčila všetko s kravskou bielkovinu, dieťa, ktoré nedokázalo či cez deň či v noci prespať jednu hodinu, zrazu dokázalo úplne kľudne spať aj 3 hodiny, až sme sa budili, či dýcha. Proste obrat o 180 stupňov....

Prajem veľa síl a trpezlivosti do týchto, pre mamu, nie veľmi ľahkých dní, a aby ste našli ochotných ľudí, prípadne aj odborníkov lekárov, ktorí dajú na pocit matky, pri hľadaní odpovede na otázku: "Čo je tomu môjmu dieťaťu?"

Nooo, ano, mozno sa mu moc venuješ. Skus si ho nevsimat, ved na ten rev uz musis byt zvyknuta 🤣 ale! Chapem ta, mam to doma. V ohradke vrestal, nevhcel tam byt. Furt ma tahal za ruku,chcel,aby som sa s nim hrala.teraz ma 19 m, je to uz o cosi lepsie, ale furt je to mamin cecok. Zaujimave je, ze to robi iba mne. Pri manželovi takyto uvrestany nie je. Ani nevyzaduje tolku pozornosť. Mimochodom, manzel je asi jedina osoba, s ktorou bez problemom odomna odide a nechce sa ku mne vratit 😀 ked ho niekto odomna berie, vrieska jak pavian