Išli by ste do druhého dieťaťa napriek rizikám?
V skratke,mala som rizikove tehotenstvo,lezala som 2x v nemocnici (skrateny krcok,otvorena na 4cm som bola uz od 5mesiaca)pichala som fraxyparin az do konca tehotenstva,porod tazky,ako mi pichli epiduralku tak som ako keby nevedela tlacit a maleho museli vytiahnut vakuovym extraktorom pretoze uz mu klesali ozvy,ja roztrhana az po zadok (vnutorne aj vonkajsie stehy).
Nastastie je maly zdravy,ale museli sme do roka chodit na neurologiu,kde bol sledovany.
Isli by ste aj napriek tomu do druheho babatka? Hlava hovori nie,srdce ano🙄
Ja som mala tiez dost problemy a zatial som skor, ze nie. Ale my to tak mame obaja s manzelom
Ja som prvý pôrod mala podobny. Tehotenstvo vpohode až na nevoľnosti. Po pôrode som bola ešte šesť hodín na pozorovaní,veľká strata krvi, dotrhana, veľa šitia, mali má aj čistiť ešte. Keď som išla zo sály som sa zaprisahal že ďalšie už nebude, keď som prišla domov som aj mal veľkú slabosť a také to popôrodné blues. Našťastie som zabudla,telo sa zahojilo a po piatich rokoch sa na narodila krásna dcéra. Porodila som rýchlo,skoro na chodbe, ale domov som išla s veľkou silou, dokonca som si spravila cestou z pôrodnice nákup a za dva dni som už chodila po syna do škôlky a bez problémov doma fungovala
Kamarátka mala prvý pôrod podobne hrozný. Druhý úplne iný, klasický to šlo bez pomoci. 🙂