Kedy začne byť dieťa aspoň trošku už príčetné?
Syn má 16m, je krásny zdravý, rad sa hrá, zatiaľ je v pohode, mame len jeho.. Jasne ze som nečakala ze materstvo je ružová záhrada a ze mat miminko znamená nuchat mu nožičky a pekne kľudne s nim spat... Ale už som asi dlho doma a v stereotype, nemam kde ani s kým vypadnúť, babky su preďaleko, veľmi často som sním sama, cele dni lebo logicky muž chodí do práce, dakedy aj víkendy... Keď je doma pomôže operatívne co treba ale nepretrhne sa.. V najhoršie chvíli keď sa to vsetko namna sype si pomyslím, bože už nech je aspon polopricetny, nech už má aspoň 10 rokov.. Nech sa to už same oblečie ci naje.. Nech sa mi to nevala pod nohami keď muklujem v kuchyni, nech nerozhadzuje jakz-takz uložené veci v dome.. Vtedy si prídem ako chudera a žena ktorá nikdy dieta mat nemala... Neviem sa tomu ubrániť, na terapii som ešte nebola.. Proste neviem si za pomaly rok a pol zvyknúť na tu stratu slobody, elementárneho nároku na 5minutovu sprchu ci ucesat sa nejak základné, ked ideme von. Jeho vyobliekam a na seba nemám čas, chodím po vonku ako zobrak, neobleciem sa dostatočne lebo není čas, potom mam sopeľ... Nejem pravidelne, nestarám sa vôbec o seba, nemam na to čas.. Predtým som upratovala tak, lepší priemer, teraz sa snažím aspoň pred príchodom muža večer pozbierať vsetko zo zeme a uložiť.. Extrémne ma boli driekovy chrbát co sa furt zohybam po niečo celé dni, syn má 13kg a rad sa nosí... Akurat sa začal hádzať o zem vždy keď ideme jesť ci prebalit.. Reve a kričí, dokonca neprijemne zjape.. Mam toho dosť, keby boli peniaze na jasle bez hanby ho tam šupnem a idem do prace.. Ale niesu a musím si to prežiť.. Občas mám pocit že som putka domáca, a ze sa tu zoderiem, pri jednom dieťati... Cez deň spi hodinu, to akurat umyjem riady a upracem kuchyňu po obede, ale v noci odmietam variť ci upratovať, to fakt je pre mňa maximálne neprijateľné, ved niesom mulica ani otrok.... Som s nim. 24/7, vsetko robím s nim, všade ho musím ťahať so sebou lebo nedá sa inak.. Kedy som sama? V noci, aj to spím s nim v jeho izbe ešte stále, a keď raz za mesiac idem do mesta povybavovať alebo kúpiť co treba do domácnosti, max na 2 hodiny, ziadna manikúra, kávička ci masáž, ojoj kdeže.. Pardon ale potrebovala som sa vyrozprávať.. Ženy povedzte mi prosím, kedy toto skončí? A ešte taka myšlienka... Síce asi sprostá ale poviem to, no a čo.. Nieje fer dat život dieťaťu, vypyplat ho od piky a všetko základné ho naučiť, vynervovat sa sním pri komplet vsetkom, a potom v jeho 3r, ked uz je aspoň nejak pricetny, ho dat hotového do škôlky a systému... Preco si neuzijeme 3+vek, ale utekáme do prace..
veľa vecí chápem, ale zas odtiaľ - potiaľ. Ja nie som žiadna supermatka, syn bol dosť náročné dieťa (dcéra nie), často som padala na hubu, ale nikdy som naňho nemyslela ako na polopríčetné TO, čo sa mi váľa pod nohami a čo ma vynervuje komplet pri všetkom. T y kašli na to upratovanie, pri ktorom ti TO tak strašne prekáža, uprac si radšej v hlave. Potom ľahšie znesieš bežné materinské starosti a naučíš sa vychutnať radosti
@danica2711 tiez ma to zarazilo, skôr by som pochybovala o pricetnosti matky.
Ja mám tri deti, už sú veľké.. minule som ich čakala na tréningu, píla si tak v kľude kávu a čítala si.. vedľa pobehoval taký malý chlapček, stále dnu a von, hore a dole, rev a nespokojnosť, mama furt v pätách aby nekrical kým čakali na jeho sestru.. v duchu som tak rozmýšľala fúha ja som mala toto tri krát to ako som davala 🤣🤣 a tiež bez akýchkoľvek babiek či opatrovateliek dlhé roky..
Keď to bolo u mňa aktuálne nejako som si neuvedomovala tu nepohodu, alebo aspoň si to nepamätám (spomienkovy optimizmus) ale veru teraz by sa mi to už nechcelo riešiť.. podľa mňa keď bude mať tvoj syn cca 2r bude to troška lepšie, ale nezabúdaj aj na seba.. hlavne keď bude tvoj muž doma, vypadni niekam ty sama a potom na spoločný výlet.. aby si nabrala opäť silu na to keď budete sami doma.. premna je dodnes najlepšia psychohygiena vypadnúť mimo.domu aj s deťmi..
My co mame 3 deti (a viac vravime 1 dieta ziadne dieta ) samozrejme asi väčšina pri prvom pociťovala presne to iste 🙂 je to proste obdobie. Najlepšie je neklast
vysole nároky na seba a dieťa
Vieš, bola som na tom podobne. ...problém ale nie je v deťoch ale v nás. Jasné že to všetko robíš najlepšie ako vieš. Ja už keď som strácala nervy a začala sa aj k malej správať hnusne, nič nestíhala, žiaden čas na seba, presne ako píšeš - ani zmyť si vlasy, uvedomila som si že to predsa nie je normálne.
Pomohlo mi keď som si prečítala nejaké knihy ,o výchove, - napísané nielen psychologičkami ale predovšetkým matkami a preusporiadala som si to v hlave. Keď sa na veci pozrieš detskými očami, zistís, že v niektorých veciach tlačíme na pílu a deti to proste nie sú schopné urobiť ako chceme my alebo sa správať ako chceme my. Proste všetko je dané vekom. Takto viem kedy mám pribrzdiť, čo môžem ,žiadať od deti, a čo uz je na nich moc. A som až prekvapená ako veľmi ,pričetne, vedia byť už takto malé deti. Áno, veľa veci robime spolu a trvá to dlhšie, ale už ma ani nenapadne že by som sa ich chcela ,zbaviť, v jasliach alebo v škôlke. Stiham základné veci co treba - postarať sa o deti a seba, uvariť, bežné upratovanie - často spoločne, a skoro vždy je to v pohode. Skús teda začať zmenu u seba a uvidíš ako zázračne sa všetko môže zlepšiť. Skús si niečo prečítať ozaj. Ja môžem odporúčať napr. Samostatne dieťa alebo ako sa stať lenivou mamou, Ako žiť a nezbláznit sa. Keď začneš hľadať nájdeš vedela inšpirácie. Držím palce.
@joannita urazili sa, pretože to vzali ako zľahčovanie ich problémov, to je ako keď poviete lekárovi, že Vás bolí žalúdok a on sa Vám vysmeje, že čo sa sťažujete veď nemáte rakovinu ....každý máme svoje trápenia a svoj osud a mali by sme sa povzbudiť a nie porovnávať, že kto to má ťažšie.... Jedno dieťa vie byť tiež problémové a mamička to nemusí zvládať tak akoby by chcela a potom keď sa jej iná mamička vysmeje, že šak máš len jedno dieťa, tak je to ako soľ do rany pre tú ženu, cití sa ešte horšie... Ja som nemala rada keď som sa chcela po pôrode vyrozprávať najlepšej kamarátke a ona mi s úsmevom na perách povedala, že "no a teraz si predstav, že by si mala dvojíčky ako ja" a toto povedala opakovane. V tej chvíli som nemala chuť s ňou nič riešiť, pretože mi to pripadalo, že čokoľvek jej poviem, tak to zľahčí. Pritom ona mala muža čo bol na rodičáku s ňou a staral o detičky rovnomerne s ňou, pomáhal, zatiaľ čo mne muž povedal....ty si chcela decko, tak sa staraj, ja som bola v 6nedelí stratená a sama a cítila som sa všelijako, no nebolo sa komu vyrozprávať. Čo so mala robiť ? Porovnávať sa? Hádať sa, že ale ja to mám tiež náročné a necítim sa dobre? Nie dohovorila som a viac som sa nesťažovala, pretože podľa nej som na to nemala nárok, lebo šak mám len jedno dieťa, a pripadala som si ešte neschopnejšie, ale nebola som - len som sa tak cítila. Všetko sa zlepšilo a negatívne emócie prešli. Preto nezľahčujem problémy iných, pretože každý sme iný. A aj keď sem mamička napíše v nejakej slabej chvíľke, že jej dieťa je polopríčetné a váľa sa jej pod nohami, tak ju netreba zvoziť, určite miluje svoje dieťa, len je vyhorená, zúfalá a unavená a potrebovala si uľaviť. Treba jej poradiť a pomôcť, ale nevysmievať sa, nesúdiť tú ženu hneď z jedného príspevku, veď o nej nič nevieme. Niekto jej tu napísal, že ľutuje jej dieťa....veľmi kruté vedia byť niektoré ženy, empatia nula bodov.
@dominikak4 hlavne si treba uvedomit zasadnu vec. Velmi velmi zasadnu. Ja som nikoho NEVYSMIEVALA a nezlahcovala jeho problemy. Citala si tu temu? Asi nie.
Napisala som jedno dieta ziadne dieta. To je moja skusenost. Nie nemala som jednoduche dieta, aj to som tam vysvetlovala. Aj to, ako som to myslela, 100x dokola som to vysvetlila.
Vsetko je v hlave, resp. Vacsina je v hlave. V nastaveni. A tym myslim aj co sa ponimania materskej, ale aj branie si prislis osobne podobnych vyrokov. A je to aj v povahe urcite. A hlavne... Nerobme z komara somara (neobstoji ani porivnanie s rakovinou, to je trosku odveci)
@dominikak4 a este dolezita vec. Jedno dieta ziadne dieta som NEPISALA mamicke na to, ze sa ztazovala, ze to tazko zvlada. Ze by som sa jej vysmievala, ze halo ved to nic nieje.
Bolo to cele uplne v INOM kontexte 🙏
@joannita nečítala som tému a nemyslela som to ani konkrétne na teba,skôr všeobecne som ti odpovedala,že prečo sa tie ženy na to asi urážajú.... Lebo im to pripadá ako také zľahčovanie....inak ja si myslím, že štart materstva s prvým dieťaťom je najťažší pre ženu, druhé dieťa sa už zvezie, keď je žena skúsená a má systém....uvidíme,poviem Ti v máji. A človek keď je vyhorený a unavený, tak je precitlivený a vzťahovačný. Preto treba ten nadhľad a trošku empatie od okolia. Žena ženu by mala chápať, ale práve ženy vedia najviac odsúdiť.
Nečítala som všetky príspevky, tak možno opakujem, ale aj ja som sa cítila tak ako ty. A preto som dala syna do jaslí - nič lepšie som nemohla urobiť. Je to fakt pravda, že spokojná mama, spokojné dieťa. Je to už pár rokov dozadu, ale vtedy bol poplatok za jasle vo výške rodičovského, z "vlastného" sme doplácali iba na stravu... Skús sa poinformovať. Prečo by si to mala siliť, ak je aj iná možnosť?! Na mojom synovi jasle nezanechali žiadne "trvalé následky" - máme super vzťah, je výborný žiak, a aj po zdravotnej stránke to zvládal úplne skvelo.
@dominikak4 kazdy to ma inak, samozrejme. Preto som pisala svoju skusenost. Pre mna prve dieta bolo uplne jednoduche, vsetko som stihala bez problemov, dve deti su o dost narocnejsie a to 2 narocne deti, ktore sa nevedia velmi spolu zahrat, ani same. Surodenecka ziarlivost k tomu, na ihrisku oci vpredu aj vzadu, lebo kazdy je inde, atd atd.
Ale stale, kym som doma a nemusim pracovat, je to v pohode, da sa to zvladnut bez vacsich problemov.
Ja som pociťovala zlepšenie keď mal malý 2 roky a začal komunikovať lepšie, ale stále je veľmi umrnčaný, ľahko ho všetko rozhodí.... Aj malú mám takú, vzdor keď ešte ani nechodila, opúšťa sa pre všetko, jedno šťastie, že ona to má krátke , syn vedel ležať na zemi a vrieskat aj pol hodinu. ja úplne chápem každú jednu mamu čo má náročnejšie dieťa a chce ísť skôr do práce.