Ľutovali ste niekedy, že máte 1 dieťa?

Ja myslím, že bez ohľadu na okolie cítiš aj tak najlepšie sama, ako by si to chcela. Ja mám kamarátku, ktorá má jedného syna (6r) a nie je vôbec zmierená s tým, že má len jedného. Ona to mala veľmi náročné súkromne v čase tehotenstva, po pôrode a rozhodla sa, že ďalšie dieťa už nie. Nikdy to však celkom neprijala a zrovna teraz v nej doznieva asi tak najviac. Ale ak si ty presvedčená o tom, že druhé dieťa nechceš, okolie si môže myslieť a hovoriť čokoľvek.

Plánovala som jedno, mám jedno tak ako som chcela. Vôbec neľutujem, úplne stačí. Môžem sa mu venovať koľko chcem. Ja som tiež jedináčik a nikdy v živote som to neľutovala. Skor som lutovala spolužiačky, ktoré mali jedného -dvoch -troch súrodencov, stále sa mlátili, hadali a nikdy nemali na nic peniaze a nemohli s rodičmi chodiť po výletoch. Alebo súrodenci, ktorí si nevedia prísť na meno ani v dospelosti a biju sa o rodičovské majetky. Alebo rodičia ktori majú tri deti a nemá sa o nich kto v starobe v postarať. Takže veta, ze súrodenec je najviac, je úplná blbosť.

Dakujem vam za komentare, vsetky som si precitala❤ako som pisala, ked som dieta nemala, planovala som dve, lebo tiez mam surodenca. A teraz, ked uz mam dcerku, citim, ze sme komplet. Akosi nemam vobec tuzbu po dalsom dietati..kedze malá ma 2roky, tak tych zvedavych otazok je cim dalej viac. Az som sama nad tym zacala znovu premyslat, ci je to tak spravne, ci nie som sebecka, ked jej nedobrajem surodenca. Ale viem, ze aj keby surodenca mala, nikto nezaruci, ze budu mat v buducnosti dobry vztah a ze si budu rozumiet. Asi sa privelmi zaoberame buducnostou, namiesto toho aby sme si uzivali pritomnost..

Mam jedno dieta, planovali sme dve, no zostane len jedno. Trochu podobna situacia-uz trochu vyssi vek, tehotenstvo som cele prevracala, porod sekciou a die neskutocne narocne, uplakane. Po tehotenstve problemy s chrbticou, plochymi nohami a vratit postavu do „povodneho fit stavu“ bola makacka. No najviac zabrat nam dalo samotne dieta. Teraz si uzivame, ze to dieta mame a na dalsie sa necitime. Este sa to do 40-ky moze zmenit, no nejak myslim, ze skor uz nie. Mat druhe dieta len preto, aby to prve malo surodenca, nie je dostatocny dovod na tehotenstvo. Ci budem lutovat, ukaze buducnost, no clovek by mal ist do tehotenstva nie zo strachu, co bude ked bude, ale preto, ze to chce a takto citi.

A k zvedavym otazkam…tiez ich hoooojne dostavam, nase dieta bude mat tiez uz dva roky. Vacsinou sa na otazku, kedy a ci bude surodenec s ze by uz bolo treba spytam „a preco ta to zaujima“…alebo poviem, ze rozhodnutie mat dieta nie je ako rozhodnut, ci kupim rozok v obchode. Vacsina ludi takto temu uz ani nezacne dalej rozvijat..:

@rivini ked to okolie stále nieco riesi - najprv kedy konecne dieťa, potom kedy druhé, ak nie je, tak prečo nie je a keď sú dve rovnakého pohlavia, tak tie hlúpe reči o tom, že ešte by sa hodilo tretie iného pohlavia, aby to bolo komplet 🙈 Potom keď sú tri a viac, tak zas preco tak veľa deti v dnesnej dobe.. Mna to kedysi neskutočne vytáčalo, aj trapilo, ale v konečnom dôsledku plati to, čo vždy - ľudia nikdy nevidia do toho, ako to kto naozaj ma, ale každý ma potrebu sa vyjadrit a hodnotit. Ja myslím, ze nijaká zena ani muž sa nemajú prečo niekomu spovedať, čo sa týka rozhodnutia ohladom deti. Len zial, ešte ani v dnešnej dobe toto ľudia nedokážu rešpektovať. A tak tu nie je priestor na nejaku empatiu voči tomu, čo si okolie mysli. Otázka “a prečo ta to zaujima?” je super 👌

Ja som sa rozhodla pre druhé až po 9,5 roku. A nie je to bohviečo takt rozdiel. Ale z druhým to bolo ľahšie. Zabehnuta domácnosť. Užívala som si to.