Ľutovali ste niekedy, že máte deti?
Zaujímajú ma názory, ďakujem za komornú atmosféru v diskusii
Nikdy❤ naozaj si neviem predstaviť odpovedať inak na túto otázku
Neľutovali. Tiež sme mali zo trikrát debatu, aké by to bolo bez nich, čo by sme robili, kde by sme boli... ale po debatách s pár bezdetnými dvojicami sa už nezamýšľame a tešíme sa, že ich máme.
Nikdy ! ❤️Ale ľutujem že som ich nemala neskôr . Kľudne ako 35 rocna . Deti sú úžasné a byť mamou je skvelé ale aj kúr*a náročné . 😄
Ja to ešte trochu dovysvetlim.. ja mam deti tri, v priebehu dva a pol roka, po prvom dieťati sme chceli druhé, nech rastú spolu, a bum dvojičky.. neľutujem samozrejme, nikdy by som si to nedovolila, vsetky boli na prvú šupu, bez komplikácií, sú zdravé všetky tri.. ale stále je tu ALE, niekedy mam pocit že to nedávam, že sme mali ostať pri jednom, potom mám výčitky voči malkačom, že vôbec tak uvažujem.. 🙄 ľúbim ich a dvojičky bol vždy môj sen ale niekedy je toho moc 😔 ako keby stále čakám že keď budu väčšie, bude to lepšie..
nelutujem ze ju mam ale samozrejme by som hcela mat aj par hodin bez nej a nielen tie co som v praci .. nie kazda mam edeti kam odlozit a ist napr kadernicke a podobne .. tiez sa bojim o jej buducnost v tomtosvete a kolko x ma napadla myslienka ci bolo dobre ju mat a vystavit ju tomu .. kazdipadne mam ju a snazim sa na 100% byt najlepsia ako viem aj ked robim chyby a su to uz len myslienky coby bolo keby
ja lutujem, ze som deti nezacala riesit skor, stihla by som jedno naviac, samozrejme sem tam cloveka napadne ake by to bolo nemat dieta, najma v tazkych situaciach ked je nevyspaty, ked dieta nepocuva a po 1567x musite robit ci vysvetlovat to iste, ked vam prepina z detskych pesniciek, ked nechce jest, ked vymysla, ked uz mate vychovy plne zuby, no niekedy je to vazne o hubu, ale som si ista, ze bez nich by ten zivot bol dost prazdny….
Po 6tich rokoch snazenia, placu a sklamani su pre mna 2 zdrave deti splnenym najtajnejsim snom. Ale aj my obcas padame na hubu. A padne nam dobre, ked ich na hodinku zoberie babka.
nemaj výčitky, vychovávať deti je veľmi náročné a takéto myšlienky po ťažkom dni sú podľa mňa neni nič výnimočné. Ja mám medzi deťmi veľký vekový rozdiel, preto to je relatívne jednoduchšie, ale úplne tvoje myšlienky chápem, Ale nechcem tým povedať, že ľutujem že mám 3 deti. To vôbec, sú celý môj vesmír, ale niekedy by som ich roztrhla na veľa veľa kúskov 😂😂
Je to len obdobie.Su male a ty si vycerpana.Je prirodzene, ze ti napadnu taketo uvahy.Bude dobre.Tri male deti su zaberak.Ale z nejakeho dovodu to takto malo byt.Uvidis 🙂
Nikdy.
Moja matka casto vravela,ze si mala radsej zaobstarat psa ako deti....
Úplne ťa chápem... Ja mám tri deti, bol to môj sen. Manžela som naň musela prehovoriť ale po dvoch dcérach sme mali syna. Rozdiely rok a osem mesiacov a potom 4 roky. Osud to ale chcel inak a nakoniec som nečakane otehotnela 7 mesiacov po pôrode tretieho... Sú chvíle keď si poviem, že nám tie dve fakt stačili. Sú chvíle, keď si poviem, že darujem všetky deti :D a potom je tu zase to, čo už bolo povedané. Keby som nemala deti, mám depresiu, že ich nemáme. Takže sú dni, a DNI, teraz som tehotná, problémy sama so sebou a potrebujú má tri ďalšie deti, z toho jedno má len rok, prváčka a predškoláčka. Každá mama ma také myšlienky, hlavne taká, čo má 3+ deti a venuje sa im naplno. Nerob si z toho nič, bude aj lepšie 🙂 u mňa možno o 3 roky :D
Nie, neoľutovala som to nikdy, hoci su aj tazke chvile, kedy clovek melie z posledneho. Lutujem mozno len to, ze som ich nemala o par rokov skor, no ale tak to vyslo. Ked sa tak obzriem dozadu, život bez deti bol nudný a neúplný, mohli byt konicky a vyplnenie casu ake chceli.
lutovat asi nie ale keby mam znova na vyber tak dieta nemam
@marca12 a ako ste to brali/ beriete vy? Ako ste sa cítili, ako dieťa? Niekedy mám takú myšlienku aj ja, bojim sa aby mi to nevyletelo pred deťmi 🙄 samozrejme že to hlavne vtedy keď sa biju, hádajú, vyberajú všetko... Keď už mam fakt dosť 🥴
Keby som vedela co to obnasa, tak do toho nejdem😂 esteze to clovek az tak nevie, teraz by som nemala toho uzasneho cvrcka.
Ale ano, prve tri mesiace po porode som to k*rva lutovala
Ahoj, ak chceš napíš mi správu
Áno, boli také momenty, že som si povedala, že sme to robenie detí mali uťať skôr. Ale isto viem, že aj keby som mala prežiť ešte jeden život, tak určite aspoň jedno dieťa chcem mať. Dlho sa nám nedarilo prvé dieťa a veľmi dobre si pamätám, ako som hľadala motiváciu na život a lá "čo keď žiadne dieťa nebude". Teraz, keby som mala poradiť v okolí, tak určite radím jedno alebo 2 deti a potom nech už sa venujú aj svojim životom. Myslím si, že si momentálne vo veľmi náročnej životnej fáze.. Garantujem ti, že je tu len fáza. Každý hovorí - malé deti, malé starosti, veľké deti - veľké starosti, ja som však prvú úľavu pocítila až keď mal malý okolo 2,5 rokov a konečne som mu nemusela stále behať za zadkom, robiť animátorku, kŕmidlo, uspávača, sledovať stav jeho plienky a neviem čo všetko ešte 🙂.
Ja som po prvej dcere moc nechcela ist do druheho dietata, nakolko bola narocna a je narocna doteraz aj ked uz ma 11 - ma taku tazku povahu, ale druha dcera je take mile stvorenie, objime, polutuje, lubi nas. Ale zas nemozem povedat ako niektore tu ze ked som nemala deti som sa nudila, bolo to super obdobie a kebyze roky neplynu tak by som asi aj neskor mala deti, ale tak vekovo uz sa neda oddalovat. S detmi je vsetko tazsie aj co sa tyka prace, furt si treba obhajovat, ze proste nemozem robit od nevidim do nevidim ako chlap, je to pre zeny tazsie
Raz v živote som to “ľutovala”, keď som videla vlastne dieťa trpieť v bolesti(vážny úraz). Vtedy som si povedala, že druhé dieťa už v živote nechcem, keď sa mi má pred očami zopakovať, čo som videla a zažívala. To som ale nevedela, že už pár dni živím v sebe další nový život. Okrem iného pred úrazom som sa skor ľutovala ja, že som unavená atd😁 ale po úraze beriem materstvo ako dar, ani nočné vstávanie mi nevadí, ani vzdor, ani plač celé to beriem uplne inak a užívam si všetko so všetkým, aj keď je to občas náročné.
...len ked mi je psychicky velmi, velmi zle tak pridu take pocity. Ale inak si neviem bez nich predstavit zivot.
Nebudem klamať. Ľutovala som to viackrát. Muž mi vždy frfle, že ako to môžem povedať, ale mám náročnejšie deti, krátko po sebe, žiadna babka, tetka na pomoc, stráženie či kočíkovanie. Áno, bývam občas natoľko psychicky unavená a vyťažená, že som sa sama ľutovala. To ale neznamená, že ich neľúbim.
Nelutujem ze mam deti, viem presne ake by to bolo ich nemat kedze som sa vydala pomerne "stara" a aj ked to bolo bez zavazkov super vzdy mi nieco velmi velmi chybalo. Jedine mi je luto niekedy ze jedno nieje uplne zdrave co nas dost obmedzuje. To by bol nas zivot pre mna uz celkom dokonaly a nic by mi nechybalo..
Neľutujem, ALE keby som sa vedela rozhodnúť odznova s tým, že viem to, čo viem, nechcela by som ich. Nie preto, že je to často veľmi náročné a určite bude postupne ešte náročnejšie 🤣 ale preto, že už viem, ako som po ich narodení zraniteľná. A nikdy to neskončí, ani keď budú mať 15, 35 alebo 55. Môj otec zomrel, keď som mala 7 a úplne život si pamätám, ako strašne babička - jeho mama na pohrebe plakala. Vtedy som nechápala prečo, mala som pocit, že najviac plakať mala moja mama, ale teraz už rozumiem a nechcem si ani omylom predstaviť, aký život by to bol, keby sa môjmu dieťaťu niečo stalo.
@thoughtfulweirdo krasne napisane ♥️
život bez deti nie je život. Deti sú náplňou života. Ja žiaľ už dcérku nemám som ťažko chorá ale ak by sa mi dalo určite by som aj nejaké deti mala .Nie pre každú ženu ale väčšinou 97 percent žien sú deti základ.
Nie nikdy, je to moje najväčšie šťastie, ten najkrajší dar na svete.Ľutujem len to, že ich nemám viac, aj keď by som veeeľmi chcela.Žiaľ nepodarilo sa.
Ani nie, ze lutovala, skor rozmyslala, ake by to bolo bez nich...a dospela som k tomu, ze keby som ich nemala, tak urcite lutujem, ze ich nemam a rozmyslala, ake by to bolo, ich mat 😀