Ľutovali ste niekedy, že máte deti?

nelutujem.. ale uprimne sa tesim na to, ked zacne chodit do taborov alebo ja neviem kam 🤣 aj na to, ked bude dospela.. akurat, ze to uz budem ja v dochodku 🤔🤦‍♀️🤣
nie som mama typ.. preto druhe ani za nic, nikdy!😎

Ja fakt zasnem co jej niektore pisete ze za " 15" rokov ako keby to bolo za mesiac bude sa mat super. Ma nedorobenu strednu skolu. Skuste si dat ruzove okuliare dole kym jej budete pisat zvasty o tom ake to je,bude super. Nie nebude. Bude to fakt tazke,narocne a bez podpory rodiny neviem neviem... A co bude mat z toho ze ona bude mat 30 a dieta 15??? Na ucte bude mat tisicky € dobru pracu, bude cestovat spoznavat svet.
Ci je to myslene ze budu spolu chodit na diskoteku alebo strednu skolu?

@lucimax rozhodla som sa tak pre to, že otec dieťaťa mi povedal že to spolu zvládneme a ja som ho neskutocne milovala. Casom ale láska opadla, ja som zložila ružové okuliare a zistila som že vobec nie je taky aky sa mi zdal. Nie som s nim šťastná a doslova zo mna urobil nenavistneho cloveka

Aké staré máš dieťatko? Nemáš po pôrodnú depku?

@lenvam dieťa má 3 roky

Bezdetnym ľuďom nie je dobre 😑hlavne tým ktorí deti mat nemôžu a chceli by.., taki sa musia nasilu usmievať lebo okolie by nepochopilo ich bolesť.

Vieš...vacsinou každá žena vstupuje do materstva s tým, že SPOLU s mužom všetko zvládnu. Niektorí muži to priamo vyjadria, iní sú ticho, no žena v to dúfa samozrejme. Niektorí svoj sľub dodrzia, niektori slubili..a zdupkali, ti co neslubovali naopak prekvapia a vydržia. Vzťah je ako mačka vo vreci. Zdá sa ze ti nie je dobre s partnerom. Možno by vám bolo lepšie obom, keby idete od seba. Nadýchnes sa, vystúpis z toho dusna. Pravdupovediac, šanca, že v takomto mladučkom veku ste sa našli ako spriaznené duše je veľmi malá. Ľudia sa schádzajú a rozchádzajú. Neber veci ako fixné a nemenné. Premysli si to, čo chceš robiť a ako žiť ďalej a krok po kroku chod. Keď vystupis z tejto negat.atmosfery co zazivas, aj dieťatko bude pokojnejšie a nebude sa toľko priecit. Žijeme v slobodnej krajine, máš možnosť voľby vybrať si svoju budúcnosť. Áno, viem ze sa teraz cítiš beznádejne a oklamana otcom svojho dieťaťa...lebo vravel ZVLADNEME to. A zostala si sama, nepomáha, nerozumiete si, on sám nevie co ma robiť, možno by tiež chcel mať slobodu. Ale už sa stalo. Ako som už písala, toto zažívajú aj ženy o generáciu staršie ako ty. Nie si sama. Neviem ako si na tom finančné, ak máš možnosť ísť nejakému terapeutovi a utriedit si tam myšlienky co a ako ďalej, myslím ze by si do 2 mesiacov vedela úplne zmeniť smer, udať nové súradnice pozerať sa na život inak. Nebuď v tom sama :*

Kto ti vlastne pomáha? Tvoji rodicia? Partnerovi? Súrodenci? Alebo ste načisto sami? Koľko ti.chyba k dostudovaniu SŠ?

@lucimax partnerovi rodicia. Tu aj žijeme.

Koľko ti chyba k dostudovaniu SS? Chodíš aj do školy?

Musi to byt pre teba velmi tazke, si vlastne v “najkrajsich” rokoch zivota a travis ich vymenou plienok a utieranim soplov. Ale, podla mna to coskoro bude lepsie, dieta pojde do skolky, bude coraz rozumnejsie a bude tvoj partak. Ty si dorobis skolu(ak este nemas), zamestnas sa a ked bude mat 10 a ty 25, stale si mozes uzit zivot. V 30 uz budes mat velku slecnu/mladenca. Ja mam 31 a jedno male usmrkane decko teraz, a tiez si obcas vravim, ze som si mohla este uzivat. Ale nakoniec, deti su asi jedina vec v zivote, pre ktoru sa oplati trapit, nespat, odoberat si potesenie aj prachy

Mať dieťa v 15. nie je nič moc a je to veľká nezodpovednosť. Zmenilo ti to život, ale zasa nie je to koniec sveta. Aj iní mali skoro dieťa, ďalší zas zanedbali školu, mnohí si vybrali školu, ktorá ich neživí a tak tam stratili x rokov, niekto si vybral nevhodného partnera, niekto sa naopak hnal za kariérou a keď sa v 40-ke spamätal, už nenašiel nikoho voľného a schopného a žiadne dieťa nemá hoci by chcel. Niekto v mladosti riskoval a ostal po autonehodu ochrnutý... osudy sú rôzne, ale ty máš ešte kopec času. Si mladučká, dieťa pôjde do škôlky a ty si vieš dokončiť školu a nájsť si dobrú prácu. Máš stále dosť času vybudovať si pekný vzťah s nejakým mužom. A o pár rokov budeš mať čas pre seba, lebo dieťa ťa už v puberte nebude toľko potrebovať. A ty budeš ešte stále mladá a v plnej sile. Nedaj svojmu dieťaťu vedieť, že ľutuješ jeho narodenie - nezaslúži si to. Buď mu dobrou matkou a popri tom pracuj na tom, čo si zatiaľ zameškala a čo ešte v pohode stihneš.

Ja sa napr. občas zamýšľam, že keby som v 20ke vedela, čo viem dnes, mala by som dieťa vtedy.

Nie. Ale ja som sa stala matkou v 29r. Dieťa bolo vytúžené a je to moje všetko. Keby otehotniem v 15tich beriem to určite inak

Moja mama otehotnela s otcom neplanovane, chcela ist na potrat ale rodina ju nakoniec presvescila o opaku. Cele detstvo som pocuvala, ako ma nenavidi, ako lutuje, ze ma porodila. Ziadna emocionalna podpora, prejavy lasky, iba naplnenie najnevyhnutnejsich potrieb. Vsetko muselo byt po jej, zivot som mala nalinajkovany, nesuhlas sa trestal pravidelne bitkou od otca, ktory si na mne velmi rad vybijal frustraciu. Detstvo bolo strasne, puberta este horsia. Dnes mam 30 rokov, nikdy som po detoch netuzila, mozno som to "zdedila" od matky, alebo len ten priserny priklad vychovy vo mne zabil materinsky pud, no v pripade, ak by som otehotnela a naozaj to citila, ze dieta nechcem, nevahala by som a dala ho na adopciu, resp. po narodeni do domova. Ziadne dieta si nezasluzi vyrastat pri niekom, kto ho nechce a uz vobec to, co som zazivala ja. Dieta citi, kedy je chcene a kedy nie. Takisto materstvo ma byt aspon z casti radostou, co je to za zivot 18 rokov trpiet dieta, pretoze musim? A cakat, pokial odide, aby som mohla tych par rokov zit iba pre seba? Myslim, ze je to velmi velke tabu...

To je úplne normálne že to takto cítite. Mať dieťa tak skoro je veľká odvaha. Dala ste život novej bytosti v tak mladom veku, kedy by mnohé volili ľahšiu cestu. Ale raz to dieťa vyrastie a budete ešte mladá a všetko môžete dobehnúť.

Určite nenechajte svoje dieťa starým rodičom. Teraz to máte ťažké ale ak by ste sa ho vzdali budete ľutovať v budúcnosti. Nebude to vždy ťažké.