Ľutovali ste niekedy, že máte dieťa?

Nie, nikdy, ani sekundu.

Aspon raz do tyzdna. Ale aj tak by som ho nedala za nic na svete.

Nie,nikdy ani sekundu.Je pre mňa česť a radosť byť matkou takým deťom,ako sú tie naše

Vlastny mozog ta vacsinou chrani a myslienky coby keby ani nepripusta. Evolucia nepusti inak by sme neprezili. Dokonca ak uvidis niekoho kto decka nema a ma nadherny zivot aj tak nejko samu seba presvedcis ze tvoje rozhodnutie bolo lepsie . Je to uplne normalne

Nie. Niekedy som z toho vycerpana, chybaju mi niektore veci z bezdetneho zivota, ale moj maly sa neda lutovat.

Jasné, často. Nebudem sa robiť že som neviem čo. Hlavne zo začiatku keď som mala popôrodné depky ale aj teraz sa to občas tak nejak vlúdi taká myšlienka. Príde zlý deň, veľká vyčerpanosť... Proste ten život pred dieťaťom bol tak neuveriteľne bezstarostný. Ale milujem ju neuveriteľne veľmi, život by som za ňu dala atď atď.

Deti velmi rychlo rastu a je to tak pekna zivotna skusenost, neprenosna, neskutocne vela ma naucili a co to aj o mojej dokonalosti😂bolo by mi luto toto nezazit

Nie zato mam iba jedno 😂

Juuuj, tak asi prvych 6 mesiacov u obidvoch som to denne lutovala. Teraz uz spim dobre, aj deti su trosicku samostatnejsie, tak uz som to dlho nelutovala🫣 ale teda nebudem klamat, bezdetni zivot mi chyba denne, chyba mi moj cas na moje konicky, ale viem, ze aj to opat bude.

Ja ľutujem, že som nestihla štvrté.

@danieli inac toto si hovorim aj ja

Ano , ked sa narodil a ja som mala tazke depresie a maly len reval reval reval . Reval vyse 2 rokov stale, za vsetko . Som najstastnejsia ze to mame za sebou a uz je dobre , sme partaci . A to som nemala depku len ja ale aj maleho otec, bola doma hotova psychiatria

Nikdy .mám tri deti s minimálnym vekovým rozdielom

Zatial nie, ale maju iba 4 a 1r, tak to este mozno pride :D

Ja viem ze pre niekoho blbe porovnanie… ale mam extremne narocneho psa, zivot je niekedy tazsi s ním ale nikdy nelutujem rozhodnutie mat ho. A rovnako som teraz tehotná a hocijako to bude narocne (a bude zdravé) - nevyspate noci, narocny den - nikdy to neolutujem… mam znamu ale co ma teraz male babo narocne a ma myslienky ze to lutuje. Nechapem to, aspon teda zatial nie som v takej situacii ale asi to niektore zeny mozu mat take myslienky…

Lutovat urcite nie, ale priznam sa, ze aj mne nie raz napadlo, ze o kolko jednoduchsie by to bolo bez tych starosti a problemov, ktore materstvo donasa.

Ja až, keď prišla puberta🙂do 12 r to bola paráda.

Vyslovene ľutovať ze mam dieťa nie, ani keď som mala ppd, ale niekedy sa zamyslím ako mi bolo dobre v škole, bývalá som u rodičov, dostávala vreckové a moja najväčšia starosť v živote bola ci pôjdem von v piatok alebo sobotu 🤣 ale milujem tento rýchli život plný starosti

@andrejkap123 nikdy nehovor nikdy. A nie, psa absolutne nemozes prirovnavat k dietatu. Drzim palce😊

Nie. Bolo to chcene dieťa.. A to bol prvý rok extrémne nervózny a uplakany, do dvoch rokov sme pretrpeli každý jeden zub, začal lepšie spávať asi v dvoch rokoch, má 3,5 a stále sa občas zobudí.. A ani raz som nelutovala ze ho mame..

Zatiaľ nie, uvidíme v puberte 😁

@hederamonstera ano suhlasim… nikdy nehovor nikdy. No a co sa tyka psa 😀… tiez nemam slobodu. Mozem odist z domu max 8 hodin, nemozem po praci ist von s kolegami lebo musim vencit, ked bolo malinké tak som vstavala kazdu hodinu a pol lebo pes plakal a/alebo som musela vstavat a ist s nim cikat von. Toto trvalo takto intenzivne 2 mesiace (viem ze s dietatom to bude viac) ale aj to je dost dlhá doba aby to clovek olutoval. Ja verim ze mat psa je predpriprava na dieta a je to aj strata slobody. Ja to vsak beriem ze som si to vybrala (rovnako ako to dieta po ktorom som tuzila roky) a naozaj verím ze nebudem mat myslienky na olutovanie s dietatom. Podla mna ak to niekto olutuje tak mu zacina depresia a to moze byt nebezpecne. Alebo sa mozem mylit? Plus to na mna dost zle vplyva ked ta znama sa na babo stazuje, pocula som ako krici na neho, a ja sa realne bojim ci vobec moje donosím……

@andrejkap123 mala som psa od stenata, nie neda sa to porovnat😁 von som chodila v pohode, kedze ho netrebalo vencit kazdu hodinu ale dospely pes proste vydrzi dlho byt sam. No nebudem to tu rozoberat, este len cakas babo, aj ja som bola takato naivna ze ja taka nebudem😂

Ahoj, ano a velakrat som myslelal aj na to aky iny zivot by som mala, ale potom sa nanho pozriem a som z neho hotova ma 16 rokov a aj do ohna by som prenho sla!
Mna syn velmi motivuje, tym ze existuje. Som usilovnejsia, zodpovednejsia...proste ma zlepsil, v momente ked sa narodil.
Keby nebol urcite by som pracovala menej, mala by som menej penazi, nemala by som dom, ktory som si postavila kvoli nemu, aby mal strechu nad hlavou....

Syn ma teraz obdobie vzdoru ale nelutujem vobec snazim sa najst v kazdej chvilu nieco pozitivne a odkedy som videla rodinu s chorym chlapcom ktory podla mna ( nvm aku ma diagnozu) nebude chodit , hovorit kedze ho nosili len na rukach ( na dovolenke v penzione sme ich videli a v bazene sa kupali , chlapec sa skoro nepohol) tak si este viac uvedomujem co znamena mat zdravé dieta a byt vdačná za všetko čo mám

Nie.vzdy ked si predstavim zivot bez nasich deti,tak pocity su prazdnota,nuda,nezmyselnost,ticho ako v hrobe.😀mam rada ten zivot plny podnetov s detmi.

Obcas zalutujem, ale objektivne mam zivot s dietatom bohatsi. V roznom zmysle😂 a nemenila by som

@andrejkap123 Nemusi to byt depresia ani nebezpecne. Ja som clovek, co vobec nema vo zvyku kricat, ale pri malom to veru obcas pride, deti vedia niekedy neskutocne vynervovat rodica, aj rodica bez akehokolvek psychickeho problemu. To pravdepodobne aj sama zistis. Ale to je ine ako lutovat, ze to dieta mam. Aj ked sa mi niekedy zda, ze je nemozne to utiahnut az do jeho dospelosti, tak nikdy, naozaj nikdy ma nenapadlo, ze by tu radsej nemal s nami byt. Akonahle prisiel na svet a uvidela som ho, tam uz nie je cesty spat, uz sa to neda bez neho predstavit.

Nie.