Ľutujem, že som sa stala matkou. Ako ďalej?
Dobrý večer, mám 2,5 ročne dieťa. Po pôrode som trpela ppd a mám pocit, že nou trpím doteraz. Nikdy som nebola tip, ktorý túžil po rodine a dieťati. Bola som taká že buď žiadne, alebo jedno. Ale otehotnela som s manželom. Manžel sa tešil veľmi, ja spočiatku nie, ale neskôr som sa veľmi tešila, že budeme traja. Malá sa narodila, chvíľu som bola okej a brala som ju ako najväčšie šťastie. Prišli sme domov, nevedeli sme sa zosúladiť, bolo to náročné.. nekonečné vstávanie, kŕmenie, prebaľovanie, plakanie… každý deň to isté. Nedokázala som sa už o malú starať, staral sa manžel a mne bola diaknostikovana ppd. Už sú to 2,5 roka, ale ja som stále nenašla šťastie v tom, byt matka a ľutujem, že som sa nou stala. Mala je už relatívne kludné dieťa, šikovne, bystré. Ľúbim ju, ale ľutujem že ju mám. Preto, že nemám čas na seba a manžela tak, ako by som mohla mať keby sme samy, a aj preto, že svet je veľmi krutý a bojim sa, co s nou bude.. Ah, potrebovala som sa asi len vyrozprávať.. je tu niekto, kto to ma podobne alebo mal? Ako ste s tým bojovali? Je možné, že niekedy konečne nájdem v materstve radosť a naplnenie keď bude staršia a samostatnejšia ? Som zlá matka ?…
Stručné zhrnutie
- Popôrodná depresia (PPD) sa môže u niektorých žien prejavovať aj viac rokov a vyžaduje odborné vyšetrenie u psychológa alebo psychiatra a často dlhodobú psychoterapiu a/alebo farmakologickú liečbu (antidepresíva).
- Praktické formy podpory zahŕňajú pravidelné stráženie dieťaťa (pestúnka), umiestnenie do jaslí/škôlky na pár dní, pobyt v psychosomatickom centre a partnerovu alebo rodinnú pomoc, ktoré môžu poskytnúť potrebný oddych.
- Skorá intervencia (kontakt s psychológom/psychiatrom, skupinová terapia, vedenie denníka, plánovanie „čas pre seba“) sa v diskusii odporúčala ako prvý krok pred radikálnymi rozhodnutiami o rodičovstve.
Najčastejšie otázky
Q: Ako rozpoznať, že ide o pretrvávajúcu popôrodnú depresiu (PPD) a nie o prechodné vyčerpanie?
A: Ak príznaky pretrvávajú mesiacmi až rokmi, zhoršujú fungovanie v bežnom živote a nezlepšujú sa po odpočinku, odporúča sa navštíviť psychológa alebo psychiatra; v diskusii sa uviedol prípad PPD trvajúcej 2,5 roka ako indikátor potreby odbornej liečby.
Q: Ktorí odborníci a metódy liečby sú pri PPD najčastejšie odporúčané?
A: V diskusii sa odporúčali psychológ, psychiatra, psychoterapia, skupinová terapia a v prípade potreby antidepresíva predpísané psychiatrom; tiež sa spomínal pobyt v psychosomatickom centre v Pezinku ako príklad intenzívnej pomoci.
Q: Pomôžu jasle alebo škôlka zlepšiť psychický stav matky?
A: Niektoré matky v diskusii uviedli, že pár dní v jasliach alebo pravidelná dochádzka do škôlky poskytli významný oddych a zlepšenie psychického stavu, preto sa jasle/škôlka odporúčajú ako forma praktickej podpory.
Q: Kedy zvážiť nasadenie liekov (antidepresív)?
A: Lieky, najmä antidepresíva, sa v diskusii spomínali ako „barlička“ pri dlhodobej PPD alebo výraznom vyčerpaní; indikáciu a konkrétny preparát určuje psychiatra po vyšetrení.
Q: Aké krátkodobé opatrenia môžu rodičom pomôcť ihneď zmierniť stres?
A: Krátkodobé opatrenia odporúčané v diskusii zahŕňajú platenú pestúnku, víkendový wellness bez dieťaťa, pravidelné „dni pre seba“, vedenie denníka a komunikáciu s partnerom o rozdelení starostlivosti.
Q: Sú adopcia alebo umiestnenie do detského domova bežným riešením, ak rodič ľutuje, že má dieťa?
A: V diskusii bol návrh umiestniť dieťa do detského domova alebo náhradnej rodiny spomenutý ako extrémny návrh, ktorý niektorí považovali za nevhodný; všeobecne sa skôr odporúčala terapia, podpora partnera a odborná pomoc pred takýmto rozhodnutím.
Závery z diskusie
Zhoda
- Odborná pomoc (psychológ, psychiatra, psychoterapia) je považovaná za kľúčový krok pri dlhodobej PPD alebo pri pocitoch ľútosti z materstva.
- Praktická pomoc ako pestúnka, jasle/škôlka, pobyt v psychosomatickom centre a partnerova podpora môže poskytnúť potrebný oddych a zmierniť krízu.
Sporné názory
- Niektoré príspevky tvrdili, že časom sa pocity upravia samé („časom sa to uprace“), zatiaľ čo iné názory zdôrazňovali, že bez odbornej pomoci sa to často neupravi a problémy môžu pretrvávať aj desaťročia.
- Niektorí navrhovali radikálne riešenia ako umiestnenie dieťaťa do detského domova alebo adopciu, zatiaľ čo väčšina odporúčala najprv využiť terapiu a sociálnu podporu.
Otvorené otázky
- Kedy presne je indikované začať farmakologickú liečbu PPD namiesto alebo spolu s psychoterapiou?
- Do akej miery dlhodobé pocity „nebyť matkou“ ovplyňujú dieťa v dospelosti a aké intervencie to dokážu zmeniť?
- Ako zabezpečiť dostupnosť psychosociálnych služieb (pestúnky, pobyty, psychoterapia) pre rodičky s obmedzenými financiami?
Spomenuté značky a firmy
Pezinok, UPT, jasle, škôlka, psychosomatické (pobyt v Pezinku), wellness, detský domov, náhradná rodina
Spomenuté produkty a metódy
PPD (popôrodná depresia), psychológ, psychiatra, psychoterapia, skupinová terapia, antidepresíva, lieky, pobyt v psychosomatickom centre, pestúnka, jasle, škôlka, vedenie denníka, wellness
Miesta a osoby
Pezinok
Ja ti poviem pravdu, že tiež veľa veľa krát ľutujem ze som sa stala mamou, mam 2 deti s veľkým vekovým rozdielom,mam uz psychiku fakt v háji ale nenasla som silu to riešiť aj keď už by som potrebovala určite nejaké lieky...ja tie deti milujem, lenže obe sú tak náročné ze proste to už nedávam...ze vkuse len krik, rev, nedajú mi ani sekundu pokoj, nikdy mi nikto z rodiny nepomohol lebo sú ďaleko a ani nemajú záujem, proste už skoro 12 rokov som na všetko sama, manžel má náročnú prácu časovo, čiže fakt 90 % času som sama...neprespala som 3 roky ani jednu celu noc, proate citim ze uz nemam z coho davat...len kricim a placem, lutujem seba aj deti ze to nezvládam...potom sa na chvíľu vzchopim a potom som zas v starom kolotoci....finančné sme na tom veľmi zle čiže žiadne ze wellness, ani len rande alebo žeby som nemusela variť aspon raz obed ale išli dakedy do restiky, žiadna dovolenka...len všetko na základné potreby a deti...je to proste ťažké a nad moje sily už...o chorobách ani nehovorím to mam také úzkosti ze sa o nich bojím ze koniec...keď vidím životy iných je mi do plaču...samozrejme sa majú aj horšie, keď mi dá malý božteky a ma pohladka som v siedmom nebi, ale poviem úprimne je to kvapka v mori...a jednoducho cesta späť už nie je...len vydržať kým budú veľkí a dúfať ze ešte vtedy budem nažive a trochu vládať a niečo ešte pekne si užijem alebo zazijem...
@anonym_autor ešte berieš lieky a chodíš k psychológovi?Málo rodičov ma čas na seba nemysli si, že keď podrastie bude to lepšie.Nebude príde škola, puberta a to bude ešte omnoho ťažšie a viac povinnosti.Takto malému dieťaťu stačí málo finančne, nikto mu nerobí zle v škole, stačí mu ihrisko a pár hračiek.Musis až tešiť z toho čo je dobré a nie čo ti to vzalo.Je zdravá, šikovná, vy ste zdraví.Ani nevieš ako to je dobre a čo všetko máš.
@anonym_autor ešte berieš lieky a chodíš k psychológovi?Málo rodičov ma čas na seba nemysli si, že keď podrastie bude to lepšie.Nebude príde škola, puberta a to bude ešte omnoho ťažšie a viac povinnosti.Takto malému dieťaťu stačí málo finančne, nikto mu nerobí zle v škole, stačí mu ihrisko a pár hračiek.Musis až tešiť z toho čo je dobré a nie čo ti to vzalo.Je zdravá, šikovná, vy ste zdraví.Ani nevieš ako to je dobre a čo všetko máš.
@anonym_645292 jasne, ze to bude lepsie, ked dieta vyrastie. Pretoze mama si naplni aspon primarne potreby, ktore pri batolati a dojcati idu uplne bokom a to je presne jeden z dovodov, preco to niektore zeny nedavaju. Nie je proste normalne, nespat x mesiacov, v mojom pripade to boli rovne 2 roky bez jedinej prespatej noci. Ja som bola fyzicky troska a tym padom aj psychicky. Neurologicka mi povedala, ze mi nic ine nepomoze, len spat celu noc, dovtedy nech necakam ziadne zlepsenia ani fyzickej, ani psychickej stranky.. Niekto ma zase problem s jedlom, niekto ma uplakane dieta, nervozne a vtedy neriesis fakt nic, len to dieta a seba zanedbavas. A potom je to na slucku doslova a mas blbe myslienky.. Akonahle sa mama dostane z toho kolotoca dojcata a batolata, tak ma konecne naplnene aj svoje potreby a potom zvladnut nejaky problem, ktory vznikne v skole, je uz ovela lahsie.. Lahke uplne to nikdy nebude, ale teda, ja by som ani nahodou nechcela znova zazit to obdobie do 3 rokov, to bola cista katastrofa..
@anonym_645292 jasne, ze to bude lepsie, ked dieta vyrastie. Pretoze mama si naplni aspon primarne potreby, ktore pri batolati a dojcati idu uplne bokom a to je presne jeden z dovodov, preco to niektore zeny nedavaju. Nie je proste normalne, nespat x mesiacov, v mojom pripade to boli rovne 2 roky bez jedinej prespatej noci. Ja som bola fyzicky troska a tym padom aj psychicky. Neurologicka mi povedala, ze mi nic ine nepomoze, len spat celu noc, dovtedy nech necakam ziadne zlepsenia ani fyzickej, ani psychickej stranky.. Niekto ma zase problem s jedlom, niekto ma uplakane dieta, nervozne a vtedy neriesis fakt nic, len to dieta a seba zanedbavas. A potom je to na slucku doslova a mas blbe myslienky.. Akonahle sa mama dostane z toho kolotoca dojcata a batolata, tak ma konecne naplnene aj svoje potreby a potom zvladnut nejaky problem, ktory vznikne v skole, je uz ovela lahsie.. Lahke uplne to nikdy nebude, ale teda, ja by som ani nahodou nechcela znova zazit to obdobie do 3 rokov, to bola cista katastrofa..
@anonym_ba2b4d ona nemá batoľa ani dojca.Nestazuje sa na únavu a spánok, ale celkovo na rodičovstvo.Vela žien začne po pôrode brať AD čo nie je nič zle, ak je na to dôvod, ale každá zmena potrebuje čas tak ako, keď sa človek sťahuje, mení prácu.Len sme zvyknutí športovať, kino, oddych s partnerom a zrazu to nie je.Neviem či si zažila, keď sa ti dieťa nechce adaptovať na školku, večne choroby a tlak, že v práci zazerajú, alebo mu zistia nejaké dys až taky relax pri školákovi to nie je.My sme mali s deťmi zase naopak do 4 r relax, pohoda a školou a povinnosťami to začalo.Teraz sú v puberte a to je fakt raj na zemi 😆Non stop hladní, odviesť na sústredenie nie, rodičovstvo máš na min.16 r o zábavu postarané.
@veselo_neveselo manžel je skvelý a veľmi mi pomáha, niekoľkokrát mi zaplatil wellness aby som si šla oddýchnuť na víkend a on ostal sa o malú starať. Niekoľkokrát aj zaplatil pestúnku alebo si vybavil stráženie u starkých, aby mi pripravil krásny večer. Ja si lepšieho manžela nemôžem priať a som šťastná, že pri mne stojí, pretože bez neho by to bolo ešte horšie.. každopádne ano, znova som si dala termín u mojej psychologicky nakoľko sú tieto pocity poslednú dobu horšie. Chcem to riešiť kvôli malej a nemám sa s kým okrem manžela o tom moc porozprávať. Nechcem to riešiť s rodinou ani priateľkami, keďže mi to je nepríjemné, preto píšem sem.. Nevhcela by som v nej vypestovať generačnú traumu kvôli tomu, že mi podľa mňa nikdy nebolo súdené byt matkou, malička za to nemôže a chcem z nej vychovať dobrého človeka, chcem byt milujúcou aj dobrou matkou napriek tomu, že ma to nerobí šťastnou.
@anonym_autor urcite urcite urcite chod na terapiu. Nejedna bola a fakt to pomaha. Ale necakaj zazraky za tyzden a moze to byt na zaciatku velmi bolestive.
@anonym_ba2b4d ona nemá batoľa ani dojca.Nestazuje sa na únavu a spánok, ale celkovo na rodičovstvo.Vela žien začne po pôrode brať AD čo nie je nič zle, ak je na to dôvod, ale každá zmena potrebuje čas tak ako, keď sa človek sťahuje, mení prácu.Len sme zvyknutí športovať, kino, oddych s partnerom a zrazu to nie je.Neviem či si zažila, keď sa ti dieťa nechce adaptovať na školku, večne choroby a tlak, že v práci zazerajú, alebo mu zistia nejaké dys až taky relax pri školákovi to nie je.My sme mali s deťmi zase naopak do 4 r relax, pohoda a školou a povinnosťami to začalo.Teraz sú v puberte a to je fakt raj na zemi 😆Non stop hladní, odviesť na sústredenie nie, rodičovstvo máš na min.16 r o zábavu postarané.
@anonym_645292 ja mám dieťa so "špeciálnymi potrebami", mne nemusíš hovoriť, aká môže byť ťažká adaptácia na skolu a pod. A vyhorenie autorky nenastalo teraz, keď má dieťa 2,5 roka (mimochodom, to je stále batoľa). Jej vyhorenie je výsledok dlhodobého stresu a frustrácie. A potrebuje vidieť svetlo na konci tunela. Materstvo proste nie je prechádzka ružovou záhradou a veľa rodičov to prefacka, pretože ani náhodou nerátali s tým, že to bude také náročné. Už len vedomie toho, že aj iné ženy to takto vnímajú, že nie je sama, že nie je preto zlá matka a že bude to lepšie, tak už aj to jej možno pomôže.
Ja mam take iste pocity, dieta ma 12 a pocity sa nezmemili, nie som matersky typ..
Tak malú dajte do detského domova alebo do náhradnej rodiny a bude po probléme.
@jankar1995 daj si facku za taký stupidny komentár!
Nie sú zlá matka. Odporúčam ti chodiť na psychoterapiu. Odborníci ťa nebudú súdiť za tvoje pocity. Za pocity nikto nemôže.
Asi budem neprijemna, lebo presne takú matku ako si ty mám. Tiež sa tak chrumkavo tvári, že vlastne ona je obeť, lebo má nechcené decko a ja som jej pokazila život. Ako ti tu písala jedna kočka, že daj dcéru na adopciu, sprav to, lebo toto som si celé detstvo želala, aby si ma adoptoval niekto, kto by ma mal rád, konečne dáš svojej dcére niečo dobré
@anonym_autor ja mam podobne pocity.. maly je problizne v tom istom veku ale depku som nemala a nikdy som ani nelutovala ze ho mam, tiez ho velmi lubim, dala by som mu vsetko na svete.. a predsa viem, ze ma to materstvo nenaplna.. tiez som deti nikdy nechcela ale nakoniec som sa k nemu nejako dostala, tiez mam chapaveho, starostliveho muza, varovky od babiek kolko chcem, cas na nechty, na kadernicku, na vsetko.. a predsa ked ide na dalsie varovku tak sa extremne tesim a naopak ked sa blizi cas jeho prichodu tak sa naopak netesim.. ja ho lubim.. ale nebavi ma o neho sa starat a hrat sa s nim.. nebavi ma ze kazdy den musim mat naplanovany, ze ked ide na varovku tak sa musim rozhodnut ci sa idem venovat sebe alebo upratovat, varit, nakupit.. ked ideme s muzom na vikend tak sa necraciam domov s pocitom ze konecne budem s malym ale ratam hodiny kedy pojde opat spat a som este viac v “depke”, lebo som si pocas vikendu pripomenula aky bol moj zivot predtym a teraz uz nie je.. neznasam tieto pocity, zavidim kazdej matke ktora uprimne miluje svoje dieta a nerobi jej problem obetovavat sa, chcela by som byt aj ja taka, robim vsetko tak ako treba, obetujem sa aj ja len aby bol maly co najstastnejsi, robim miliardu veci navyse ale nerobim to rada.. a tiez len cakam a dufam ze tento pocit pomonie a zostane uz len to pekne
Tak malú dajte do detského domova alebo do náhradnej rodiny a bude po probléme.
@jankar1995 Narozdiel od iných, oceňujem, že si to napísala pod svojim nickom.
Hoc úplne neempaticku kravinu.
Každý má právo na svoje pocity. Autorka hoc je to pre ňu náročné, je vidieť že vzťah k malej má a záleží jej na nej. To je znak toho, že je skôr unavená. Koľko žien si to nedokáže priznať a trpí tým celá rodina? Na internete väčšina žien influenceriek opisuje materstvo ako krásnu vec. Krásny pôrod, krásne úžasné deti, všetko skvelé. Potom obyčajná žena padne do reality a zistí, že to je náročnejšie než čakala. Veď len o pôrode a sestonedeli väčšina žien zisti až keď si to prežijú. Je to predsa neprenosná skúsenosť. Týmto, ale si autorke nepomohla, len si si rypla. Keby chcela, mohla by odísť a dieťa nechať otcovi, ale ona len hľadá cestu k sebe samej a dcére. Nie je lepšie ju povzbudiť?
Načo si si urobila decko? Ja nechápem, načo si robia deti ženy, ktoré k deťom vôbec nemajú vzťah. Načo je to dobré? Keď deti nemusím, tak si ich proste neurobím. Neexistuje, aby ma niekto presvedčil, aby som mala decko, keď ja nechcem. Urobila si si ho, tak teraz nefňukaj a staraj sa.
@anonym_687802 necudujem sa, ze nemas gule pisat pod svojim menom. Tolko zloby som videla naposledy, ked som este citavala komentare na facebooku.
@anonym_autor spamataj sa.
Je to veľmi náročné a ešte aj bude, budú horšie a lepšie dni, ale neľutujem, bola som na dieťa sama ako prst a musela som to zvládnuť, nič iné mi nezostávalo, držím palce nech to zvládneš tiež.
Dnes si hovorím, že to všetko stálo za to..
@anonym_autor HLASIM SA!!!!
Moja zlata,som rovnaky pripad ako ty...vsetko presne ako pises,len mi nebola diagnostikovana ppd,a moja dcera ma uz 15.
Ale presla som si tymto aj ja.
Pises,ze ju lubis,aj ja som to tak vnimala,ze lubila,ale lutovala.priznavam!!!
Prosim ta,ale chcem ta povzbudit,ak ju lubis,bude to dobré-uvidis,len vydrž.moj manzel ma tiez chapal a vravieval,ze vydrz do cca 5 rokov a bude to uz potom ok.🙉
Skoro ma šĺahlo-ale bolo to lepsie uz od chvile,ako zacala chodit do skolky a ja do prace
Uz som s nou netravila cas 24/7, ona milovala školku.....
Takze tvoja ak ma 2 a pol,vydrz,bude stale lepsie.Ver,ze nie si zla matka....
Ja sa tiez hnevam niekedy sama na seba,ze som zvykla byt na nu hnusna,ked bola malinka-ked si na to spomeniem.Teraz mame super vztah,hoci je puberťačka-je to uzasna slecna a je tym najlepsim co sa mi v zivote podarilo
Mas strach o dcerku,rovnako aj ja a to je znak,ze NIE SI ZLÁ MAMA!!
Drzim ti palce a prajem ti,aby si dopadla rovnako ako ja a ked ti vyrastie do slecny,budete kamošky🥰
@anonym_4a37ba super ze to niekto sem napíše, ja to mam takisto. Nikdy som dieta nechcela a uplne suhlasim s komentom vyššie, tehotenstvo a pôrod by urcite na mne zanechal hlbokú traumu a pocit zneužitia. Som rada ze sa o tomto otvorene hovorí. Ja som bola viackrát kvoli tomu aj na upt a sla by som znova. Dieťa nikdy. Som postihnutá generačnou traumou, lebo som cely zivot počúvala ako som sa nemala narodiť. Tak som si vycestovala nenávisť k materstvu u mojej osoby a nenávisť aj k vlastnému zivotu. Mam rozne psychické diagnózy aj vdaka tejto generačnej traume. Bolo by dobre, keby si svojej dcére dávala najavo lásku, objatia, lebo dieta velmi citi ak bolo nechcene a odnesie si to do ďalších životov, ked bude ona sama matka a potom aj babka.
@anonym_21fedf máš rôzne diagnózy, ale sexuješ bez o ochrany a potom chodíš na upt. 🤦♀️
@anonym_autor máš jednu obrovskú výhodu že máš chápaveho dobrého muža, využi psychoterapiu nájdi niekoho kto ti sadne aby si sa vedela plne otvoriť pri tom človeku inak to nemá význam, lieky sú len barlička na odrazenie nerieši to koreň problému....
Dieťa cíti keď je nechcené aj keď sa tak rodič k nemu nespráva, treba to riešiť. Keď dcéru ľúbiš a bojíš sa o jej budúcnosť tak určite nechceš aby skončila ako ženy čo ti tu písali aké majú traumy atď ... Terapia pomôže všetkým nie len tebe prídeš na veľa vecí možno nájdeš príčinu niekde úplne inde a uľaví sa ti. Držím palce aby si to zvládla a keď budeš chcieť tak to zvládneš určite.
Možno ti pomôže aj fakt že takéto pocity mávajú aj ženy ktoré túžili po deťoch, tá realita naozaj prefacka...
Ja som vždy chcela mať deti túžila som po rodine, ale keď prišla realita tak som to veľmi ťažko znášala (stále na mňa prídu ťažké chvíle aj keď pracujem na sebe). Keby som to vedela dopredu tak si dávam extrémny pozor, hlavne aby som si našla najprv dobrého muža nech mám oporu a pomoc, no musím brať zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Predstav si že by si bola ešte s týmito pocitmi na všetko sama alebo muža ktorý ťa ešte ponižuje ubližuje ti prípadne sa musíš starať ešte aj o neho. V takej situácii by si túžila mať túto aktuálnu situáciu, týmto nechcem vôbec zľahčovať tvoju situáciu len aby si nabrala aj iný pohľad možno našla vďačnosť za veci ktoré berieš ako samozrejmosť. Mne pomáha sebareflexia a pýtať sa samej seba otázky v čom mi pomáhajú tieto nepríjemné pocity kde ma to posúva ako to rieši moju situáciu, keď dám dieťa preč aké mám v sebe pocity viem si predstaviť život bez neho, vcítiť sa do toho dieťaťa že nerozumie že aj iní majú potreby povinnosti, keď nerozpráva tak plač je jediný komunikačný nástroj, že sa všetko len učia a nevedia hneď čo s nimi je a ako sa upokojiť samé a premýšľať ako dospelý , či je mi príjemná predstava že moji rodičia sa ku mne správajú ako ja k svojmu dieťaťu a ľutujú že som sa narodila?
Nedá sa byť stále v pohode každý má svoju určitú kapacitu, ale dajú sa nájsť spôsoby ako to ľahšie prežívať 🙂
Súhlasím s názormi a podporujem ľudí ktorí nechcú mať deti nemajú k nim vzťah aj ľudí ktorí nemajú v sebe starostlivosť a nevedia sa obetovať aby nemali deti.
Aj ja mam malú skoro 2 ročnú. Neskutočne ma.to šokovalo,čo to materstvo obnasa a ako som stratila samu seba.....mala začala chodiť na pár dní do jaslí a tie dni,keď je doma ticho,sú úžasné. Nech to znie akokoľvek sebecký.... aj ja som mala rôzne myšlienky a tie jasle mi veľmi pomohli. Jednoducho som sa nenašla v materstve, aj keď ju neskutočne milujem. Ale.tesim sa,keď už bude starsia.