Ľutujem, že som sa stala matkou. Ako ďalej?

Ja ti poviem pravdu, že tiež veľa veľa krát ľutujem ze som sa stala mamou, mam 2 deti s veľkým vekovým rozdielom,mam uz psychiku fakt v háji ale nenasla som silu to riešiť aj keď už by som potrebovala určite nejaké lieky...ja tie deti milujem, lenže obe sú tak náročné ze proste to už nedávam...ze vkuse len krik, rev, nedajú mi ani sekundu pokoj, nikdy mi nikto z rodiny nepomohol lebo sú ďaleko a ani nemajú záujem, proste už skoro 12 rokov som na všetko sama, manžel má náročnú prácu časovo, čiže fakt 90 % času som sama...neprespala som 3 roky ani jednu celu noc, proate citim ze uz nemam z coho davat...len kricim a placem, lutujem seba aj deti ze to nezvládam...potom sa na chvíľu vzchopim a potom som zas v starom kolotoci....finančné sme na tom veľmi zle čiže žiadne ze wellness, ani len rande alebo žeby som nemusela variť aspon raz obed ale išli dakedy do restiky, žiadna dovolenka...len všetko na základné potreby a deti...je to proste ťažké a nad moje sily už...o chorobách ani nehovorím to mam také úzkosti ze sa o nich bojím ze koniec...keď vidím životy iných je mi do plaču...samozrejme sa majú aj horšie, keď mi dá malý božteky a ma pohladka som v siedmom nebi, ale poviem úprimne je to kvapka v mori...a jednoducho cesta späť už nie je...len vydržať kým budú veľkí a dúfať ze ešte vtedy budem nažive a trochu vládať a niečo ešte pekne si užijem alebo zazijem...

@anonym_autor ešte berieš lieky a chodíš k psychológovi?Málo rodičov ma čas na seba nemysli si, že keď podrastie bude to lepšie.Nebude príde škola, puberta a to bude ešte omnoho ťažšie a viac povinnosti.Takto malému dieťaťu stačí málo finančne, nikto mu nerobí zle v škole, stačí mu ihrisko a pár hračiek.Musis až tešiť z toho čo je dobré a nie čo ti to vzalo.Je zdravá, šikovná, vy ste zdraví.Ani nevieš ako to je dobre a čo všetko máš.

@anonym_645292 jasne, ze to bude lepsie, ked dieta vyrastie. Pretoze mama si naplni aspon primarne potreby, ktore pri batolati a dojcati idu uplne bokom a to je presne jeden z dovodov, preco to niektore zeny nedavaju. Nie je proste normalne, nespat x mesiacov, v mojom pripade to boli rovne 2 roky bez jedinej prespatej noci. Ja som bola fyzicky troska a tym padom aj psychicky. Neurologicka mi povedala, ze mi nic ine nepomoze, len spat celu noc, dovtedy nech necakam ziadne zlepsenia ani fyzickej, ani psychickej stranky.. Niekto ma zase problem s jedlom, niekto ma uplakane dieta, nervozne a vtedy neriesis fakt nic, len to dieta a seba zanedbavas. A potom je to na slucku doslova a mas blbe myslienky.. Akonahle sa mama dostane z toho kolotoca dojcata a batolata, tak ma konecne naplnene aj svoje potreby a potom zvladnut nejaky problem, ktory vznikne v skole, je uz ovela lahsie.. Lahke uplne to nikdy nebude, ale teda, ja by som ani nahodou nechcela znova zazit to obdobie do 3 rokov, to bola cista katastrofa..

@anonym_ba2b4d ona nemá batoľa ani dojca.Nestazuje sa na únavu a spánok, ale celkovo na rodičovstvo.Vela žien začne po pôrode brať AD čo nie je nič zle, ak je na to dôvod, ale každá zmena potrebuje čas tak ako, keď sa človek sťahuje, mení prácu.Len sme zvyknutí športovať, kino, oddych s partnerom a zrazu to nie je.Neviem či si zažila, keď sa ti dieťa nechce adaptovať na školku, večne choroby a tlak, že v práci zazerajú, alebo mu zistia nejaké dys až taky relax pri školákovi to nie je.My sme mali s deťmi zase naopak do 4 r relax, pohoda a školou a povinnosťami to začalo.Teraz sú v puberte a to je fakt raj na zemi 😆Non stop hladní, odviesť na sústredenie nie, rodičovstvo máš na min.16 r o zábavu postarané.

@anonym_autor urcite urcite urcite chod na terapiu. Nejedna bola a fakt to pomaha. Ale necakaj zazraky za tyzden a moze to byt na zaciatku velmi bolestive.

@anonym_645292 ja mám dieťa so "špeciálnymi potrebami", mne nemusíš hovoriť, aká môže byť ťažká adaptácia na skolu a pod. A vyhorenie autorky nenastalo teraz, keď má dieťa 2,5 roka (mimochodom, to je stále batoľa). Jej vyhorenie je výsledok dlhodobého stresu a frustrácie. A potrebuje vidieť svetlo na konci tunela. Materstvo proste nie je prechádzka ružovou záhradou a veľa rodičov to prefacka, pretože ani náhodou nerátali s tým, že to bude také náročné. Už len vedomie toho, že aj iné ženy to takto vnímajú, že nie je sama, že nie je preto zlá matka a že bude to lepšie, tak už aj to jej možno pomôže.

Ja mam take iste pocity, dieta ma 12 a pocity sa nezmemili, nie som matersky typ..

@jankar1995 daj si facku za taký stupidny komentár!

Nie sú zlá matka. Odporúčam ti chodiť na psychoterapiu. Odborníci ťa nebudú súdiť za tvoje pocity. Za pocity nikto nemôže.

Asi budem neprijemna, lebo presne takú matku ako si ty mám. Tiež sa tak chrumkavo tvári, že vlastne ona je obeť, lebo má nechcené decko a ja som jej pokazila život. Ako ti tu písala jedna kočka, že daj dcéru na adopciu, sprav to, lebo toto som si celé detstvo želala, aby si ma adoptoval niekto, kto by ma mal rád, konečne dáš svojej dcére niečo dobré

@anonym_autor ja mam podobne pocity.. maly je problizne v tom istom veku ale depku som nemala a nikdy som ani nelutovala ze ho mam, tiez ho velmi lubim, dala by som mu vsetko na svete.. a predsa viem, ze ma to materstvo nenaplna.. tiez som deti nikdy nechcela ale nakoniec som sa k nemu nejako dostala, tiez mam chapaveho, starostliveho muza, varovky od babiek kolko chcem, cas na nechty, na kadernicku, na vsetko.. a predsa ked ide na dalsie varovku tak sa extremne tesim a naopak ked sa blizi cas jeho prichodu tak sa naopak netesim.. ja ho lubim.. ale nebavi ma o neho sa starat a hrat sa s nim.. nebavi ma ze kazdy den musim mat naplanovany, ze ked ide na varovku tak sa musim rozhodnut ci sa idem venovat sebe alebo upratovat, varit, nakupit.. ked ideme s muzom na vikend tak sa necraciam domov s pocitom ze konecne budem s malym ale ratam hodiny kedy pojde opat spat a som este viac v “depke”, lebo som si pocas vikendu pripomenula aky bol moj zivot predtym a teraz uz nie je.. neznasam tieto pocity, zavidim kazdej matke ktora uprimne miluje svoje dieta a nerobi jej problem obetovavat sa, chcela by som byt aj ja taka, robim vsetko tak ako treba, obetujem sa aj ja len aby bol maly co najstastnejsi, robim miliardu veci navyse ale nerobim to rada.. a tiez len cakam a dufam ze tento pocit pomonie a zostane uz len to pekne

@jankar1995 Narozdiel od iných, oceňujem, že si to napísala pod svojim nickom.
Hoc úplne neempaticku kravinu.
Každý má právo na svoje pocity. Autorka hoc je to pre ňu náročné, je vidieť že vzťah k malej má a záleží jej na nej. To je znak toho, že je skôr unavená. Koľko žien si to nedokáže priznať a trpí tým celá rodina? Na internete väčšina žien influenceriek opisuje materstvo ako krásnu vec. Krásny pôrod, krásne úžasné deti, všetko skvelé. Potom obyčajná žena padne do reality a zistí, že to je náročnejšie než čakala. Veď len o pôrode a sestonedeli väčšina žien zisti až keď si to prežijú. Je to predsa neprenosná skúsenosť. Týmto, ale si autorke nepomohla, len si si rypla. Keby chcela, mohla by odísť a dieťa nechať otcovi, ale ona len hľadá cestu k sebe samej a dcére. Nie je lepšie ju povzbudiť?

@anonym_687802 necudujem sa, ze nemas gule pisat pod svojim menom. Tolko zloby som videla naposledy, ked som este citavala komentare na facebooku.