Ľutujete rozhodnutie mať len jedno dieťa?
Tie ktoré ste sa rozhodli mať len jedno dieťa, ľutovali ste to niekedy?
My sme chceli druhé hneď po prvom, vytúženom, a nebolo to dobré rozhodnutie. Vlastne doteraz rozmýšľam, aké by to bolo mať len to jedno, užívať si len to jedno, venovať sa mu, venovať mu všetko a v kľude.. Takto, ja viem, že pre deti je to to najlepšie, a ako píšete zvlášť časom, že mu dáte súrodenca, no začiatky boli extrémne ťažké, q ešte to aj býva ťažké. Dcérke ma k malému, keď plakal, nechcela ani pustiť, plakala aj ona, srdcervuco, no hotové cirkusy.. A ja mám stále taký egoisticky pocit, že stačilo len jedno... Pre moje úplne šťastie. No ako tu už bolo dobre spomenuté, je veľa faktorov, aj vekový rozdiel medzi nimi, aj povaha dieťaťa - niektoré nežiarli vôbec a teší sa z druhého, ale musí tam byť už tá veková zrelosť predovšetkým
U nas to bol muz, ktory ma postavil pred hotovu vec. Len jedno, ani len ziadna diakusia na tuto temu. Stale s tym nie som zmierena a mam pre to na neho tazke srdce.
som jedinacik a povodne sme zvazovali dve deti ale uprimne napisem, materstvo ma utvrdilo v tom, ze to nie je pre mna top oblast, v ktorej sa tuzim realizovat. moj muz je teda velmi napomocny, ale po vyse roku na MD, tiez prehodnotil, ze druhykrat to uz nepotrebuje. mame radi svoj komfort, mame dobre a spokojne dieta, nikto dalsi nam nechyba. ked si to retrospektivne prebehnem - polka tehotenstva v posteli, komplikacie na konci a vyvolavany porod pred terminom, priserne kojenie, cvicenie vojtovky, nekonecne mrncanie pre zuby a zatial ako posledny klinec programu kolotoc skolkarskych chorob. no myslim si, ze moje nostalgicke snivanie za kocikovanim to negativne nevyvazi. a take, ze to najlepsie pre dieta je surodenec.. vidim v rodine viacere pripady, ze vztahy ziadne alebo sa nebavia spolu uz roky. a k tomu obcas staci zazit tie pocuchane nervy mojich viacdetnych kamaratok a na dalsie dieta ani nepomyslim.
nie , neoľutovala.
Napíšem, ako to vnímam ja. Chcela som mať viac detí. Narodilo sa mi prvé dieťatko ktoré milujem a v materstve som sa našla, ale je to pre mňa veľmi veľmi náročné. Takže som sa rozhodla, že ďalšie dieťa asi nechcem. Teraz som pred 30kou. Či to bude moje 40,50 ročné ja ľutovať? Určite. Prečo? Lebo s odstupom času nám všetky ťažké veci prídu ľahšie a jednoduchšie. Určite budem mať myšlienky ako “ale veď to nebolo také hrozné, mohla som sa premôcť a mať aj to druhé alebo tretie dieťa, nejak by som to zvládla a teraz by som mala veľkú rodinu.” Ale to nebude preto, lebo by to bolo skutočne také ľahko zvládnuteľné. Ale iba preto, že všetko sa nám zdá viac v pohode, ak to momentálne neprežívame. Ale ja nie som zodpovedná len za svoje 50 ročné ja. Ja som zodpovedná za seba a svoje pocity aj v mojich 30ich rokoch. Že sa budem môcť po dlhej dobe konečne súbežne vyspať dlhšie ako 3 hodiny. Že budem môcť tráviť viac času s manželom vo dvojici. Že sa tomu dieťaťu budem môcť viac venovať, ak bude len jedno. Že sa budem môcť realizovať v tom čo ma baví a pracovať, prispievať finančne do domácnosti a zabezpečiť sa pre prípad, že zostanem s dieťaťom sama. Chcem byť radšej zodpovedná za 1 dieťa a mať viac finančných prostriedkov, ako za 2 deti a mať tých peňazí menej.. Takže áno, v určitom bode života si myslím, že to ľutovať budem. Ale moje terajšie, produktívne ja v 30+ rokoch mi zostane navždy vďačné za toto rozhodnutie.
@darinelainey Toto je velmi pekne “priznanie” 🙂
Ja som mala obdobie keď som veľmi chcela druhé dieta. Dokonca som rozmýšľala aj nad adopciou, to bol muž proti. Teraz som rada že mám len jedno, s časti preto lebo som s tým zmierená že viac proste mať nemôžem (neplodnosť) a s časti preto, že sa v mojom živote udiali veci pre ktoré teraz chápem je to asi takto malo byť. A je ozaj lepšie že mám len jedno. Moje vytúžené, vymodlene. Ja som to bábätkovske obdobie milovala. Teraz mám 9 ročnú partacku, kamošku aj dcéru v jednom. Možno mi bude dopriate aspoň viac vnucatiek keď už deti nie
No my sme mali jedného a neriešila som čo ak by bolo druhé. Prišlo. Teraz si absolútne neviem predstaviť,že by neprišlo - majú medzi sebou 2,5 r rozdiel a pohŕaju sa,vyblaznia,fakt sú spolu šťastní a takto by bol 5r smutnejši. No zase nehovorím,že mať len jedno je zle, to nie. Aj tak je to na rozhodnutí mamicky a toho čo donesie život.
Ja mám jedno dieťa, nikdy som neplánovala mať veľkú rodinu a som spokojná, mám dostatok času sa jej venovať a aj sebe. Každý proste nie je taký ten vyslovene mamickovsky typ.
Najprv som dlho nechcela a napokon sme sa rozhodli, že ešte jedno treba, medzi dcérami je 8 rokov a ľúbia sa ako kone. Ta malička nám vrátila takú iskru do života a je to to najlepšie rozhodnutie v živote.
Nie
My sme dlho nechceli. Prvy syn bol velmi narocne dieta. Ja som po nom tiez vsetko davala prec. Proste sme sa na druhe necitili (ani fyzicky, ani psychicky, ani financne)… cele sa to zlomilo niekedy ked mal syn necelych 6 rokov… a mame aj druheho certa… muz zvykne srandovat, ze este by sa nam zislo dievcatko 😂 ale to uz fakt nie… na to ma uz nenahovori….
Cize uvidite. Mozno to nie je konecne. A aj keby bolo, tak je to v poriadku 🙂
Ja som jedinacik, takze som vzdy planovala mat viac deti ... nebolo to dobre ani v detstve, ked som bola furt sama a musela som cakat na susedov, kamaratov, kym sa naucia a mozeme byt spolu a hrat sa (ale to bola este era pred mobilmi) ... no na druhej strane ma to naucilo sa zabavit aj sama (aj karty som hravala sama 😅 ).
Teraz, ked som sama na starych, chorlavych rodicov, antitalentov do elektroniky, rozvedeni, ziju sami, tak mi to dava zabrat pomahat im a to este su sebestacni, neviem si predstavit, co bude, ked budeme riesit vazne zdravotne problemy.
Takze ako dospely jedinacik by som si priala mat surodenca... aj ked poznam malo ludi, ktori su aj v dobrom vztahu so surodencom ...
Ako matka jedinacika, so zdravotnymi problemami (preto sme sa aj rozhodli, ze ostane len 1), viem, ze budem v starobe velmi lutovat, ze bolo len 1. Ale zial, takto to vyslo ...
Keby mám menej rokov a nemám žiadne zdravotne problémy určite by som ešte chcela
Ale keďže nebudem riskovať som spokojná s jedným je zdravy a je to chlapec a to je hlavne
Dllllho sme boli presvedceni ze jedno staci ale dcera odrastla nastupila do skoly a nam zacal chybat niekto na mojkanie.na nic sme netlacili len sme to nechali na prirodu a vyssiu.moc dcera nam trvala niekolko rokov velke sance teda neboli a predsa to vyslo o 2 tyzdne mam termin.niekedy ma prepadne panika ze co sme to vymysleli ze uz nam bolo dobre dcera samostatna.mali sme svoj system.svoj klud ale to.ma rychlo prejde a tesime sa.a najviac mala na sestricku.tym chcem povedat ze ak to necitis teraz to neznamena ze sa to este nemoze zmenit o par rokov ak ti teda netaha na 50..
Tiež neľutujem. Aj keď teda pôvodne som si myslela, že budeme mať dve deti, ale po žiadnej stránke som sa na to necítila. Najprv po zdravotnej, dávala som sa pekne dlho dokopy. A keď už konečne som bola ok, tak nikdy neprišiel ten pocit, ako pri prvom, že túžim po dieťati. A náš sa v živote nepýtal, že prečo nemá súrodenca ani nikdy neprejavil túžbu nejakého mať, priam opačne to bolo. Sme takto všetci spokojní a neľutujem rozhodnutie.
A nechceš preto lebo je to všetko pre teba vyčerpávajúce a nevieš si predstaviť zas všetko odznova zažívať?
Poznam par 40+ co chcel iba jedno, aj ked chvilu rozmyslali o dalsom, hlavne ked videli vacsie rodiny v okolí. Ked vyrastlo chceli dalsie ale uz sa nedalo. Obcas ked popijeme viac piv, kamarata to mrzelo ale uz to berie ako to je. Vzdy je to o dvoch.
@ptvw asi vyčerpávajúce by bolo ľahké slovo..mala som celkom zlú PPD (samovražedné myšlienky atď) a naozaj ma to celé velmi zmenilo a myslím že už nikdy nebudem ten človek čo som bola predtým (aj keď dúfam že sa mýlim a časom to budem zas ja) ranné materstvo som si absolútne neužívala..samozrejme dcéru som milovala ale všetko som robila ako robot..teraz má rok a aj keď si to už užívam viac stále sa cítim že som absolútne upadla🙃niekedy som sa cítila tak veľmi zle že naozaj to už nikdy nechcem zažiť a strašne sa toho bojím..a hlavne si myslím že by to nebolo fér aj voči rodine..nechcem aby ma dcéra videla v takom stave v akom som bola niekedy cca prvých 5 mesiacov.Viem, že sa povie že pri druhom to tak byť nemusí, ale neviem si predstaviť že by som si to bytie doma s bábom vedela niekedy užiť..tiež asi nie som ten materinský typ ktorá sa našla v roli matky
A to ešte dodám že tehotenstvo a pôrod som mala úžasné čiže žiadne katastrofálne tehotenstvo alebo traumatický pôrod (na pôrod mám naozaj pekné spomienky) + velka pomoc od manžela + nenáročné dieťa a AJ TAK ma to úplne dostalo..a to som si počas tehotenstva hovorila že JA urcite žiadnu depku mať nebudem..joooj keby som vedela čo ma čaká😀😀
Ľutujem, chcela som 3. Ale som vďačná aspoň za jedno
Možno časom sama uvidíš ale ak sa na to necítiš a bolo to hentak tak by to mal manžel akceptovať lebo to není že len tak ze už nechcem, ale boli tam vážne zdravotné problémy...drz sa hlavne a veľa veľa pekných chvíľ želám
Zacala som citat aj ked sa ma to netyka. Docitala som sa po tvoj komentar ze-je narocne dieta…
Poviem ti iba ze tiez som si to myslela prave pri prvom. A s odstupom casu a s prichodom dalsich deti… som si uvedomila ze nebol narocny… len bol sam a nudil sa. Doslova som mu musela robit animatorku. vyplnit kazdu minutu dna.
A toto vidim aj teraz vo svojom okoli tam kde je iba jedinacik.
Ja som jedináčik, v detstve/puberte mi súrodenec chýbal. Vždy sa mi páčilo keď spolužiačky mali sestru/brata, tak nejak som vždy obdivovala ten vzťah. Moji rodičia boli rozvedení a moju rodinu by som spočítala na prstoch jednej ruky, a aj to už z tej jednej ruky nejaký členovia zomreli. Vždy som vedela, že by som chcela dve deti , že byť sama nebolo dobré (ja som to tak vnímala). Doteraz ma fascinuje vzťah mojich chlapcov. Akí sú parťáci, aj keď sa pohádajú, aj tak sa nakoniec na seba usmievajú. Keď jeden dostal niečo v škôlke/škole, tak polovicu doniesol bratovi, aj keď sa hnevám na jedného, tak ten druhý vždy drží s bratom a snaží sa to vyriešiť/obhájiť brata. Nebolo a nie je to vždy jednoduché, určite s jedným dieťaťom je to pohodlnejšie, ale ako jedináčik vidím, že mať súrodenca má svoje výhody. Aj v detstve ale aj celkovo 🙂
nie. Chcela som max jedno. Krpec surodenca nepyta skor naopak.