Mala som mať deti?

Ahojte mamicky... Moja situacia ani neviem ako a kde zacat, mam dve dceri uz nie najmensie ale ani nie samostatne... 13 rocnu a 9 rocnu dceru, ja budem mat 40 toho roku... Zijem 14 rokov v Anglicku... Obidve deti sa mi tu narodili, ja som po detoch vzdy tuzila, vzdy som ich velmi chcela a bola som nesmierne stastna, ked sa mi narodili, prve roky to este ako tak islo, bola som 6 rokov doma s nimi tak som mala cas sa im venovat, varit, upratovat jednoducho sa starat o vsetko, okolo nich v domacnosti atd. Problem je, ze mi sme sa s mojim muzom kratko poznali a ja som rychlo otehotnela a tak som potom zistila, ze moje predstavy o muzovi, ktory ma bude milovat, pomahat mi, starat sa o nas boli velmi daleko od reality, moj muz chodi len do roboty a potom TV alebo posilovna alebo PlayStation. Ked mala mladsia dcera rok nasla som si pracu. Zijeme uplne sami v UK, nemame tu nikoho. V skratke citim sa ako sluha, ziadna pomoc, opora, laska, citim sa kazdy den unavena a vyhorena, sama, chodim do prace a potom stale len dom, deti, skoro nikde nechodim, s nikym sa nerozpravam. Nemam ziadnu pomoc v nicom, este aj s peniazmi to nieje ruzove. Prestala som si uplne uzivat materstvo, pravdu poviem nic mi to nedava, deti su cely cas so mnou, su dost utiahnute a nepriebojne, do vsetkoho ich musim tlacit, nic sa im nechce robit. Chcem odist, rozviest sa, ale nemam kde ist, zarabam malo, vsetko je tu drahe, ani do podnajmu ma nechcu zobrat. Deti placu, ze chcu zostat s otcom, on ale nieje schopny ich zobrat do skoly a zo skoly. On sa nechce o nicom rozpravat, citim sa uplne osamelo, lutujem, ze som sa nevratila k rodicom ked boli deti male, teraz je to uz ovela tazsie, so skolami, s mentalitou, s jazykom, ale ja nemam s nim ziadny zivot, ziadny. Jemu je vsetko jedno, trochu sa s nimi pohra, dakde zoberie do mesta, ziadna zodpovednost za nic, zijeme len v socialnom dome. Coraz viac som nervozna, aj na deti nakricim, rana su strasne, vstat do skoly to je skoro vzdy boj, krik, plac, musime ist na autobus potom som v praci a pred 3:00 utekam zobrat mladsiu dceru zo skoly to je kazdy den, kazdy tyzden... Som totalne unavena, v dome mi nepomoze s nicim, ani steny nepomaluje, pec nam nefunguje uz dva roky ma to dakde, peciem na grile, poriadne nam nefunguje mraznicka tiez to ma dakde a tak so vsetkym. Povedala som mu, aby odisiel z domu, ze s nim uz nechcem zit, ze mam takeho zivota plne zuby. Povedal, ze on nikde nepojde, ze mam odist ja ked tak velmi chcem, ze mam dvere otvorene. Lenze on vie, ze zarabam malo on dva krat viac odomna a ze mi bude velmi tazko daco najst, plus deti ho uplne zboznuju... Poviem pravdu, ja tym, ze som v jednom kole, unava, depresie neviem detom tak ukazat ako ich lubim, chcem mat len pokoj, nechcem nikoho vidiet, nic riesit, zeby ma dakto otravoval, ja uz ani neviem ci lubim svoje deti, staram sa o nich lebo musim lebo tak sa to ma, ale psychicky som uplne znicena, absolutne. Moja rodina mi nepomoze, maju svoj zivot a mam uz starsich rodicov a pravdu povedat, nikdy som od nich necitila, zeby ma milovali, podporovali, boli tu pre mna... Oni chcu pocut, ze vsetkoho je OK, ze deti su OK a este sa opytaju, ze kedy pridem s detmi na Slovensko a to je cely zaujem o mna a o ich vnucky. Neviem co mam robit, ani kde ist skusam si najst podnajom ale zatial bezuspesne,deti asi aj tak nebudu chciet so mnou ist... Citim sa uplne sama a beznadejne... Este na koniec viem, ze to je zle ale z tej frustracie celej som si nasla milenca a to ma este viac dalo do depresii, lebo potom po par mesiacoch to bolo take pekne, lenze som nevedela ako odist ani kde ani ako to vsetko zmenit a on si po mesiaci nasiel inu s vlastnym domom a mna berie uz len ako kamaratku a sem tam mi zavola a rozprava o tej jeho novej aka je uzasna a ako ju miluje a ze mna nikdy tak nemiloval ako ju, takze som sa dostala do este vacsej beznadeje, sama seba som este viac tym zranila. Ja jednoducho nemam vobec stastie na muzov a moj muz mi casto hovori, ze kto by ta uz chcel taku, podla neho lenivu, co sa nevie o nic postarat. Mam jedinu moznost odist z domu zobrat deti do utulku matiek s detmi, ale to im neurobim, oni tento dom miluju, je to maly len dvojizbovy ale novy a v UK je vela domov starych, splesnivenych a velmi drahych, najlacnejsi podnajom dvojizboveho domu, bytu je od 600£ vyssie a potom este dan za dom, ucty, jedlo ja zarabam okolo 1100£ plus detske pridavky su tu na dve deti mesacne 140£. Takze majitelia bytov radsej zoberu do podnajmu pracujuci par bez deti ci jednu osobu co zaraba viac. Nevidim ziadne svetlo na konci tunela, asi mi len tak ostava zit bez lasky, bez zaujmu, sama cely zivot, len neviem co bude s detmi su este male a vela rokov este budu potrebovat pomoc. Mne je uz vsetkoho jedno, nemam nic z takeho zivota, pre mna je to len stres a trapenie. 😌😣💔Dakujem, ze ste si to precitali

robitarano dsproblem