Manžel kričí na syna
Dobrý deň, máte prosím takého chlapa co by pre vás spravil prvé aj posledné, ľúbi vás a aj deti ale proste s deťmi to vôbec nevie. Jeho naštve snáď všetko, musím ho stále krotiť, že to a to deti robia, že to je bežné, že treba vysvetliť, že sa to robiť nemôže. Syn bol náročné bábätko, starala som sa najviac ako sa dalo, on večne v práci ale aspoň keď prišiel si syna užíval, no ako začal chodiť a prvé obdobia vzdoru, tak mužovi sa malý vzdaloval. Keď mal syn 2 roky, narodila sa dcéra. To už mal muž na syna prehnane nároky. A tak sa po synovi vezie až do teraz (bude mať čoskoro 8) aj dcéru cepuje, no ona je kludnejsia, tak je to menej. Ale on by proste chcel aby tie deti poslucháči na slovo, nikdy nič nevyliali, nič nenadrobili, všetko robili samé, nehľadali sa, boli len veselé a šťastné. Akonáhle na niekto zlu náladu, či nejakú negatívnu emócií tak jeho to tak rozhodi, že vyletí, kričí. Keď syn spraví co i len maličkosť tak muž už hučí, že není normálny a to co robí, konči už, nerev, neplač si jak decko a pod. Mne je z toho už hrozne zle, on si to aj uvedomuje aké nevie to zmeniť, uz je radšej od rána do večera v práci ako s nami doma a na mne je všetko ohľadom detí, krúžky, lekári, učenie, domácnosť. Muž nikdy nebol s nimi ani deň sam, ja nepracujem kvôli dcére,
@tamitamitami ešte mu to navrhnem, ale už naozaj aby sa objednal, alebo, že ho objednám ja. Len sa obávam, či to nebude zase to isté, že tam všetko chápe a potom v amoku nič z toho. No je mi to ľúto ako to u nás je a teda zhoršuje sa to a to len v poslednú dobu je tak dlho v práci, možno posledného pol roka. Predtým chodil skôr, alebo občas sa zdržal
To ako sa chová ma "zažraté" vo svojej DNA.
Vydáva zo seba len to, co do neho natlkol tatko.
Strašne keď si to nevie uvedomiť a nejako sa panovať.
Lieky na nervy... by pomohli.
Môže to tak byt, alebo sa mýlim?
Lebo par kusov tých tatkov nar. 1940 vyššie som poznala.
Škoda mlcat👿
Tak tie deti asi az tak nelubi, ked I'm toto robi.. ved to sa neda citat..
Muz si mal kupit psa, ak chce, aby ho niekto posluchal na slovo.
Deti sa ucia zodpovednosti a nie poslusnosti.
Ak muz "za triezva" nema problem znat, ze ma hrozny pristup, nech ide za detmi a tam to prizna tiez. Ze nie je neomylny, ze ma problem s hnevom (Lebo ma) a ze tie deti lubi take ako su (dolezite!). Tym by som zacala.
Ale potrebuje pracovat aj na sebe a svojom pristupe k detom a na svojich vzorcoch spravania. Nech vyhlada odbornu pomoc, kedze on sa v tom stale Len tak mota...
Odporucam aj Kurz "respektovat a byt respektovany". Byvaju cez vikendy..
https://www.respektovanie.sk/
Este som zabudla, ze je vyborne, ze si to uvedomuje a chce s tym pracovat. Teraz uz len to dotiahnut do konca.
Drzim palce.
@ahhola on aj povedal, že kľudne nech mu zoženiem nejaké lieky, že on nechce byť nervak. Kúpila som mu persen, že nech si dá než príde domov 🙈
@beronsche ľúbi ich, keby ich neľúbil tak mu to nie je ľúto. No on to z detstva naozaj nepozná, jeho rodičia narobili veľa chýb, nechcem to tu rozpisovať, veľakrát si zlizol aj to za co nemohol. No netušila som, že to bude mať takýto dopad aj na naše deti. Aj napriek tomu, veľakrát išiel za synom a povedal, že to prehnal a ospravedlnil sa, ale bolo to na moju žiadosť, keď vychladol a uznal, že spravil zle, nespravil to ešte sam od seba. Ale ak napríklad my sa pohadame, tak to nemá problém za mnou prísť a povedať, že tak to nemyslel, alebo ze ho niečo mrzí
Asi by mi rupli nervy a jednala by som s ním rovnako, ako on s deťmi
Keby na ne zvýšil hlas, hned by som naňho nahucala, že normálny človek to nerobí. Za každý krivý pohľad, chybičku, krok vedľa, by som naňho nahucala ako na prašivého, že buď bude normálny, alebo nech drží hubu. V podstate potrebuje terapiu, ale očividne to ma na háku a stačí mu, že ukáže, ako mu je to ľúto. Ešte v podstate vzbudzuje aj ľútosť….on za to nemôže a ty mu chceš pomôcť…. Nikto nie je taky vyťažený, aby nevedel odbehnúť raz za týždeň na sedenie s terapeutom, ktorý by mu zachránil vzťah s deťmi. Rovno mu niekoho nájdi a musí tam chodiť. Oni otcovia si berú aj OČR, keď treba a on nemá čas riešiť svoj vážny problém?
Nechodte do liekov, nech radsej podstupi terapiu.
Dolezite je, ze si problem uvedomuje.. ale musi s tym aj dalej pracovat
Cely rodinny model je ZLY!! Deti ho budu nenavidiet, ty si financne na nom zavisla. Ked sa cokolvek udeje, nemas kam ist, ani nebudes mat peniaze. On sa zbavuje starostlivosti, nepomoze, nepostara sa o deti. Je neurotik. Ani sa necudujem, ze syn provokuje-on ho mozno uz teraz nema rad..
@mamutka ved už bude musieť s tým niečo robiť. Dúfam, že už sa na to dá, lebo stále to je dokola, chvíľku sa snaží a potom zase a ja už tiež nemám silu ešte aj jeho vychovávať a hlavne úplne to kazí náš vzťah. Ja som mu povedala, že či si myslí, že ho budem stále ľúbiť za to ze ku mne sa správa pekne ale k deťom nie? My sme sa v minulosti vôbec nehľadali a vlastne ani teraz sa moc nehadame, lebo veď ja aj keď na neho nakričím, alebo ho zbuzerujem za jeho správanie, tak on mi to uzná, že mám pravdu alebo ak sa aj pohnevame, tak príde za mnou a ospravedlní sa.
@stanulienkat keby nebola dcéra chorá, tak nie som závislá. Ja som mala dobrú pozíciu, mam nasetrene peniaze. Keby je dcéra zdravá a ja môžem normálne nastúpiť do práce a žijem bežný život, deti škola, škôlka, ja práca tak závislá nie som. Ale ja neviem co bude, dcéra má viac diagnóz kde ja aj keď pôjdem niekedy pracovať tak vždy musím byť k dispozícií. Ja viem, že iní otcovia chodia aj na OČR, len on proste OČR nema šancu zvládnuť so svojou povahou a proste s týmto som už zmierená (teda nie úplne) že on proste radšej povie, že veď zarobí dobre, môžem byť kľudne doma a nemusím pracovať, on sa postará o nás finančne, ale proste pobyt v nemocnici s malou nezvládne a nezvládne vtedy ani s malým byť, tak príde vtedy moja mama na týždeň, inú pomoc nemáme lebo baky naozaj nemáme k dispozícii
@stanulienkat malý ho zatiaľ rad má. Ale to mu tiež pripomínam, že už dlho to nebude, že bude za chvíľu chodiť s kamarátmi von a ich vzťah nadobro skončí. Ale muž to vníma, že to tak je normálne. Že proste veľa chlapov s deťmi vzťahy nemajú, že majú zabezpečiť rodinu, čo on robí a teda cez víkendy sa deťom naozaj venuje. Čiže keby aj odídem tak som aj tak na všetko sama cez týždeň a ešte aj víkendy by sme boli sami. Ak mám s dcérou nejaké náročné vyšetrenie, tak muž ide s nami, ak treba tak nás odvezie. Mame veci aj ktoré bez neho nezvládnem. Nie je to len o tom, že je komplet stále preč, ale ako som písala, tak aj nákup spraví, cez víkend keď sme doma tak uvarí, upratuje, všetko spraví len aby nevybuchol na deti, čiže tu je problém, že radšej by robil niečo iné než s deťmi. V týždni je všetko na mne
Do mna sa nemusis obuvat, iba som reagovala na tvoje staznostu voci tvojmu muzovi, ze si na decka stale sama a uz ta to nebavi. Odrazu je ale podla tvojich slov ukazkovy otec a venuje sa vam naplno, neprotirecis si tak trochu?
Ale nakoniec este ja budem ta zla, nie? 🤣🤦🏽♀️
@hankab kde sa do teba obuvam a robím s teba zlú? A kde píšem že je ukážkový otec? Neviem ci necitas, ale píšem, od začiatku, že sa im venuje, že sa s nimi hrá, že chodíme na výlety, na dovolenky, do kina, všetko som napísala v úvodnom príspevku, ktorý mam teda rozdelený do časti pod príspevkom, keďže mi to nešlo do jedného napísať. Neviem kde si protirečím, keďže neriešim že by bol flakac ako si ho nazvala ty, ale že kričí a ze nevie vyjsť so synom a tak začal tráviť čas v práci ale víkendy je cele s nami. Nikde nepíšem, že je flakac a nikde z neho ani svätého nerobím, keďže píšem že aj som mu povedala, že je zlý otec, čiže fakt neviem kde si protirečím
Ja neviem, myslim, ze to sa nezmeni. Zial, je taka povaha nervacka. Uz aj syn prebera jeho zlozvyky. Vygraduje to, ked bude syn starsi. Smutne. Mozno ten psycholog by pomohol, ale len mozno. Poznam rodiny, kde boli taketo problemy a nikde to dobre nedopadlo. Ty budes medzi dvoma mlynskymi kamenmi, deti ho budu casom nenavidiet a budu radi, ked "zdrhnu" z domu a Ty ho casim tiez znenavidis
z toho to naozaj vyznieva ze to neni zly chlap ale ma obrovsky problem s ovladanim negativnych emocii. Necudo, ked ma silne traumy z detstva. To moze byt cloveku luto ale to ho stale neospravedlnuje aby sa tak spraval a nic s tym nerobil. Proste dospely clovek si musi vediet priznat kedy potrebuje pomoc a on urcite potrebuje odbornu pomoc. Uvedomit si a lutovat svoje spravanie zrejme nestaci na to aby to spravanie zmenil, tam treba naozaj niekoho kto s nim bude trenovat techniky, ktore mu pomozu take situacie zvladat. Musis mu dat proste ultimatum, alebo inak sa musis zmierit s tym ze on pokazi detstvo (a mozno aj zivot) vasim detom.
@unicornlady skúšali sme aj rôzne kurzy nevychova a pod. On keď to počúval tak všetko si uvedomí, keď mu prečítam niečo, či poviem tak tiež si prizná, že čo robí nie je správne