Materstvo ako zmysel života: Je to normálne?
Ahojte, vopred upozorním čítateľky môjho príspevku, že sa nikoho nechcem dotknúť ani vyvolať nepríjemne pocity, či sa nejako niekoho dotknút. Mám po 4 rokoch vážny vzťah (zachvíľku to bude rok). Náš vzťah sme začínali tým, že mi bolo povedané, že deti nechce, neláka ho to, dokonca nechcel ani vzťah. V tomto som bola viac menej ticho, pretožeje to už viac ako 10 rokov čo tvrdím, že dieťa by pre mňa nebolo nájdete zmyslu života, pretože ten mám aj bez toho. Mám 29 rokov a priateľ je o kúsok starší. Vzťah sa začal z jeho strany tým, že naštrbil našu dôveru, avšak dali sme tomu šancu a celkom sa stále spoznávame a hľadali sme si k sebe cestu, neboli to žiadne motýliky v bruchu, v tomto prípade to u mňa vždy skončilo katastrofou. Chcem prejsť k pointe a tou je to, že zrazu začal hovoriť o dieťati, že či čakám, že bude už starý keď bude mať dieťa 20 rokov a pod. Celkom ma to paralyzovalo a teda pár dni som si aj poplakala. Nie je to z toho dôvodu, že by som bola sebecká alebo že sa o dieťa neviem postarať, ale jednoducho nie je tam žiadny materinský pud. Dokonca kamarátky okolo mňa, ktoré už detí majú a príde mi od nich fotka alebo video ich detičiek nič to so mnou neurobí, dám len lajk alebo niečo pekne odpíšem, ale skôr len zo zdvorilosti. Príde mi to akokeby som v tomto bola nastavená ako chlap a vnímam to bez zbytočných hormónov a emócií. Na kočíkovanie s nimi nechodím, prekočíkovala som celé detstvo. Nie je to tým, že o deťoch nič neviem, práve naopak som z početnej rodiny ako najstaršia dcéra som a stále sa aj starám o mladších súrodencov (najmladší má 13 rokov a trávime spolu každé prázdniny a aj každý druhý víkend). Niekedy mám pocit, že som z toho už unavená. Najnovšie sa učím povedať nie rodine aj deťom, lebo cítim jemné vyhorenie. Zastala som z 90% rolu druhého rodiča. Snažím sa preto nájsť na splodení dieťaťa niečo pozitívne, ale určite si neviem predstaviť byť zatvorená doma 24/7 celé 2 roky s malým dieťaťom. Viem, že su aj ženy čo sa nejdú posr*ť z detí a berú to s nadhľadom a aj skrz to sú z nich dobré matky. Takže o nejakom pude,ktorý príde už písať nemôžeme. Mám naozaj odplienkované, prebaľované, prechodené noci, pretože na maminu toho bolo veľa. Neviem, či si priateľ uvedomuje, že to nie je po narodení hneď peknučké a že naše dieťa nebude výnimkou a tiež bude pokakané až za ušami. Minule mi písal po navšteve jeho známeho (pol hodinu), kde boli 2 malé deti, že je vykoľajený. Týmto som začala nadobúdať pocit, či nebudem na všetko sama a on sa len bude prizerať ako dieťa rastie. Zodpovednosť mi tiež nechýba, sama mám hypotéku od 25 rokov, myslím vždy vopred, len viem, že materstvo ma prinúti byť doma a prídem o plat a určitý komfort. Stací to len prečkať? Mám naozaj nemalé výdavky, niekto toľko zarobí a úplne si neviem predstaviť byť odkázana na muža. Vo mne tým, že som samostatná už dlhé roky odkedy som preč z domu by to vyvolávalo pocit neschopnosti. Druhá vec, že sa priam až panicky bojím pôrodu a zmeny tela, ale snažím sa s tým pracovať, lebo ma nebaví čítať članky typu- zmení sa ti život, už to nebudeš ty, vzťah sa rozpadne, lebo nebude chuť ani čas na sex a intimné chvíle. Možno aj preto hľadám podporu v tom, že nebudem len ďalsia z tých čo tvrdia hlavne, že sme zdraví, ale o tom či sú najozaj štastné sa nikde nepíše. Sú tu aj ženy čo majú dieťa ako svojho parťáka? Nezabudli pri tom na svoje potreby a aj potreby svojho muža? Keď si chcú oddýchnuť nemusia prosiť muža, im aby “postrážil” vlastné dieťa? Taktiež prečo možno zrazu dieťa chce? Niesom typ, čo chce všetko len prijať so sklopenou hlavou a taktiež si neviem predstaviť po pôrode písať statusy typu: konečne mám dôvod žiť, na teba som celý živoť čakala a pod.
Stručné zhrnutie
- Rozdielny postoj k rodičovstvu vo vzťahu vyžaduje otvorenú a konkrétnu komunikáciu o očakávaniach, delení starostlivosti a financií.
- Praktické riešenia pri obavách z materstva zahŕňajú použitie umelého mlieka alebo odstriekaného mlieka, vyhľadanie dočasnej pomoci a umiestnenie dieťaťa do jaslí už od cca 6 mesiacov.
- Viaceré skúsenosti ukazujú, že dieťa sa podľa rodičov často stáva „parťákom“ až po približne 2,5 roku, a že rozhodnutie nemať dieťa je legitímne a rešpektovateľné.
Q: Ako otvorene hovoriť s partnerom, keď jeden z páru chce dieťa a druhý nie?
A: Hovorte narovinu o svojich obavách a očakávaniach a vyžiadajte konkrétne záväzky, napríklad či partner bude kŕmiť, prebaľovať a uspávať, či plánuje byť pri pôrode a ako sa podelia nočné smeny.
Q: Aké konkrétne praktické opatrenia pomáhajú udržať osobnú nezávislosť po narodení dieťaťa?
A: Dohodnutie spoločného účtu alebo jasného rozdelenia financií, návrat do práce postupne (v diskusii jedna matka začala chodiť do práce od 8. mesiaca na 1–2 hodiny) a využitie pomoci (rodina, platená opatrovateľka) boli uvádzané ako konkrétne riešenia.
Q: Kedy sa dieťa v bežných skúsenostiach môže stať „parťákom“ rodičov?
A: V diskusii viacero rodičov uviedlo, že dieťa sa môže stať „parťákom“ až okolo 2,5 roka; niektorí uvádzali, že pocity a vzťah sa vyvíjajú cez roky.
Q: Ak nemám silný materinský pud alebo sa bojím pôrodu, aké sú konkrétne možnosti starostlivosti o bábätko?
A: Medzi konkrétne možnosti patrí naučiť dieťa na umelé mlieko, zabezpečiť si výpomoc (rodina alebo platená opatera), dať dieťa do jaslí od pol roka a dohodnúť sa s partnerom na striedaní nočných kŕmení.
Q: Ako overiť, či partner naozaj pomôže s rodičovstvom, keď to len sľubuje?
A: Overujte konkrétnymi činmi v reálnych situáciách: či sa zapája do nákupov oblečenia pre deti, či krmil/prebaloval/uspával cudzie deti alebo v modelových situáciách (pomoc pri chorobe partnerky, priniesť Paralen a podobne).
Q: Kedy je rozumné rozhodnutie počkať s rodičovstvom?
A: Discusné príspevky odporúčali čakať, kým sa zlepší komunikácia a vzťah nebude „zohratý“; ak partner nedáva jasné odpovede na otázky o podpore, odporúča sa nespoliehať sa na rýchle rozhodnutie.
Závery z diskusie
Zhoda
- Potrebná je úprimná komunikácia o očakávaniach, delení starostlivosti a financiách pred plánovaním dieťaťa.
- Je legitímne nechcieť deti a netreba sa do rodičovstva nechať tlačiť.
- Partnerova aktívna pomoc (kŕmenie, prebaľovanie, uspávanie, nočné smeny) je považovaná za kľúčovú podmienku pre vstup do rodičovstva.
Sporné názory
- Niektorí rodičia tvrdia, že dieťa môže byť „parťákom“ už od bábätka, zatiaľ čo iní tvrdia, že to nastane až okolo 2,5 roka.
- Niektoré príspevky naznačujú, že túžba mať dieťa sa môže neskôr objaviť u dospelých, kým iné odporúčajú nepripúšťať zmenu názoru bez istoty partnerovej podpory.
Otvorené otázky
- Bude partner dlhodobo schopný a ochotný prevziať konkrétne rodičovské povinnosti v reálnych krízových situáciách?
- Je súčasný stav komunikácie vo vzťahu dostatočný na to, aby sa dieťa priviedlo do rodiny bez rizika, že starostlivosť zostane len na jednom z partnerov?
Spomenuté značky a firmy
IMagine Dragons, Modrý koník
Spomenuté produkty a metódy
umelé mlieko, odstriekané mlieko, Paralen, jasle, spoločný účet, rodičák
Miesta a osoby
New York, Tatry
@lendiskusia prepáč ak si to už niekde písala ale k svadbe sa ako stavia? Či len dieťa odmteba pýta? 😅
@lendiskusia do 30tky som o deťoch nechcela ani počuť 🫣 mala som svoju prácu, svoj byt svoj život a pokoj.. Nevedela som si predstaviť, že sa bude zrazu točiť všetko okolo niekoho iného, nie mňa.. (nie v zlom)
Dovŕšila som 30 a mnou ako keby niekto praštil o stenu 🤣 nevidela, nepočula, neriešila a nechcela som nič iné, jak babo 🙏 sama sebe som nerozumela.. Ale áno, je to náročné, a zrejme bude aj pre teba, tiež som si nevedela predstaviť ostať na mužovom krku, a ani po tom čase som sa do roly žienky domácej nejak nenasadila..
Ale nemenila by som, vidieť ho vyrastať, učiť ho všetko nové a sledovať jeho úspechy mi vynahradzaju všetko ostatné 🥰
Určite si dopraj čas, počkaj kým to príde 😊
@pikachu999 o tomto reč nepadla, teda zatiaľ, len nejake jeho požiadavky…
@lendiskusia no tak mu povedz že bez prsteňa a svadby dieťa nie a dá ti pokoj si myslím 😁
@lendiskusia túžba po deťoch, to tikanie biologických hodín vie v určitom veku prísť náhle, áno aj na chlapov, to je v poriadku
- pride mi ze u teba nieje to kategorické NIE, skôr len uvažuješ nad praktickými vecami co mi pride ako správny prístup. Akurát sa možno zameriavaš na ine veci než by si mala
- materstvo, hlavne s malým dieťatkom vie byt krásne, ale aj peklíčko, záleží od toho akého otca vyberieš svojmu dieťaťu. To je úplná alfa omega všetkého
Je to uplne iny level ked ma dieťa žena ktorá je ako tak zabezpečená , tým myslím úplne základne veci ako bývanie, auto, prístup k rodinnej kase/spolocnym financiám, úsporám aby sa nestalo ze ju rozbolí zub a ona to rieši paralenmi lebo z rodicaku jej nezostane na zubára ..
Je to úplne iny level ked muž sa sam od seba stará, o ňu, o dieťa, o domácnosť… Ak je to v samotnom jeho nastavení, ze aj žena potrebuje oddych, čas pre seba, priestor na realizáciu či už ide o jej hobby alebo kariéru
@lendiskusia ja som spravila veľkú chybu pri výbere otca dietata a veľmi sa mi to vypomstilo. Nevšímala som si detaily ktoré som mala vidieť, spätne viem ze som si nevšímala určite varovne príznaky a dosť podobne ako ma možno tvoj partner . Tiez som riešia nepodstatné blbosti typu kto bude pri pôrode a či sa mi zmení postava
- rodinne vzorce, tvoje, jeho. Akú dynamiku ma jeho rodina a co u vas, bolo všetko v poriadku? Kde bol tvoj otec ked vas bolo toľko deti a ty si musela suplovať rodiča ? Nieje tvoje detstvo určitá forma traumy ktorá ti bráni uvažovať nad vlastnou rodinou? Možno obraz strhanej maminy ktorá nemala na seba žiadny čas
- chlap robí od pondelka do nedele 🚩🚩🚩 nie, nie, nie, veľké nie. Workoholizmus a neschopnosť občas dat pracu na druhu koľaj je veľmi zradná.
- problémy v komunikácii a pasívna agresia z jeho strany - ticho, vyhýbanie sa rozhovoru, odchod namiesto zdravej konfrontacie Toto sa samozrejme dá vyriešiť, ale v krízovej situácii sa to môže vrátiť vo svojej pôvodnej podobe
- nevieš si predstaviť byt financne zavisla na mužovi. Ale s dieťaťom v určitých momentoch budeš. Pozor na to tvoje vlastne nastavenie aby sa ti nestalo ze pôjdeš úplne na úkor seba lebo ti bude blbé ze ta chvilu niekto živí.
Celkovo vas prístup k financiám, ak si všetko spravodlivo delíte pol na pol a nieje tam vôbec žiadny moment kedy to jeden z vas proste automaticky a bez výčitiek zatiahne cele a neriesi, je to zlé. V zdravom vzťahu treba vedieť s radosťou dávať aj príjmat, rovnako z obidvoch strán
- všímaj si ine detaily na svojom partnerovi, ked si chora spraví ti sám od seba čaj, zaujma sa ako ti je alebo ta viacmenej ignoruje či dokonca zľahčuje to ako sa cítiš? Ak spolu bývate ako funguje? Robí veci automaticky lebo vidi ze ich treba, alebo ho musíš o všetko žiadať ? Pripadne ten najhorší scenár ze všetko robíš iba ty lebo si žena
Ešte raz ti to napíšem, myslím si ze ty si vnútorne otvorená rodine, v správnom čase a so správnym partnerom. Ľudia co vylozene nechcú deti píšu trochu inak, pripadne koli tomu ani nezaložia diskusiu, proste je to pre nich úplne uzatvorené nie
@lujza123 Ďakujem za názor aj rady, so vsetkym uplne súhlasim🙂 preto ešte potrebujem čas, lebo ho nepoznám v inych ako beznych situaciach. Dokonca som pri ňom nebola este ani chorá, aby som videla, ci sa nejako zaujima, ale stale je to lepsie a lepsie. Vezme ma na ranajky alebo na veceru, ze vidim ako sa zaujima alebo ak ma bolela hlava hned mi utekal pre lieky, to som videla, ze sa snaží.
@pikachu999 to jedine, ze by ma požiadal sám on, lebo kebyže mu to nadiktujem tak by to pre mňa malo nulovú hodnotu😀 akože keď mu obcas uvarím, tak mi povie, ze si ma bude musiet vziať, ale to len tak vtipkujeme, pre mna svadba nie je az tak dolezita - skor to, aby mi bol k dispozicii ked ho naozaj budem potrebovat.
@lendiskusia Normalne je citit, aj necitit. Dolezite je to, ako sa dohodnete s partnerom, ako to mate obaja, ci sa v tom zhodnete, deti ano alebo nie.
