Narodenie druhého dieťaťa

ja byt tebou kludne ostanem u mami vobec si pola mna nepotrebujes trenovat ako budete sami to zvladat.. teda ak to jej nevadi a mas pocit ze to nerusi ani babatko tak podla mna v pohode ... s tym nocnym placom tak to nebude skolkov (nas nechodi) ale vekom nas to mal tiez pomaly to prechadza niektore deti su asi senzitivnejsie uci sa teraz zvladat emocie tiez mi to niekedy lezie rkom a hlavne kd som bola s nimi sama a starsi reval ale bolo treba babatko cosi riesit tak mi to nebolo vsetko jedno ale inak by som to neriesila.. ono sa to ani neda ani zastavit ani nic.. len prejavit pochopenie ze je smutny.. nas sa strasne chcel nosit v noci ale tazky riadne tak bolo zle ale uz je lepsie vsetko prehrmi.. ako pises su to len hormony... a s tym vztahom k mladsiemu surodencovi vela zaujimavych clankou a inspiracie na ceskom blogu nevychova.. napriklad jeden aktualny
https://www.nevychova.cz/blog/byt-ten-druhy/?_n...

podla mna sa prilis precitlivelo nad tym zamyslas.... maly na nocne desy, to niektore deti mavaju, vyrastie z toho, nema vyznam to nijako riesit, lebo on kedze spi ( aj ked ma kludne otvorene oci), nevnima vas.... musi to proste prejstm, to je sice neprijemne , ale nastastie to neni az tak casto a prejde to vekom....

Co sa tyka toho, ze bol 6r jedinacik a teraz mate druhe, tak to je casty problem. Ty si ale rozhodne nevycitaj, ze sa mu mozes menej venovat, naopak, vysvetluj mu, ze to je dobre, ze ma surodenca a aj on , ked bol mimino, tak ste sa o neho tak starali a on je teraz velky brat a nemoze byt vsetka pozornost uz len na neho ...a aj ty si to v hlave uprac v tomto zmysle, aby ta to netrapilo.. Lebo rozmaznaneho jedinacika, co neznesie surodenca, by si asi doma nechcela 🙂 , sama pises, ze ved ste mu dali do najlepsie, surodenca....
Takze len dookola a nenechat sa vyviest z miery tym, ze ziarli.... mas to tazke, ked si na nich sama a muz je prec, ale nema vyznam, aby si si zo starsieho robila svoje siamske dvojca, viac mu tym uskodis, ako pomozes.... Uz ma vek na to, aby zvladal skolku a ty tiez🙂, neplač ked ho tam vedies ... ma tam kamosov,kolektiv, to mu spravi dobre... mozno mal ist do skolky uz skor a bolo by to teraz jednoduchsie....

Kazda mama miluje svoje dieta, ale milovat znamena aj vediet povedat NIE... nie urobit vsetko, co dietatu vidis na ociach, lebo to je cesta do zahuby pre jeho buducnost a samostatny zivot.

Je toho na teba veľa, estevsi len zvykate na režim s druhým babom, aj tie hormóny... Bude lepšie, neboj 😉 ale je fakt, ze deti sa menia, aj náš 3rocny sa akosi zmenil, tiež začal teraz škôlku, tiež je jedovitejsi, má tie typické vzdorovite záchvaty, tiež si poviem, že chcem naspäť to milé bábätko 🙂 ale tak, to je život, možno za 10 rokov si povieme, že aj toto by sme brali naspäť 😀 tebe to asi pri novorodencovi pomôže, ale možno ste ho ešte nemali dať do škôlky, hlavne keď prišlo zrovna bábo... Pokiaľ si ale zvyká, tak uz to tak nechaj, možno ho skús brať na obed domov... Ja som doma s ročnou, malý nechcel chodiť ráno do škôlky, odkedy ho na obed beriem, je to lepšie. Držte sa, keď sa trochu "uklepete", bude lepšie, ale neschovavaj sa u mamy, len to posuvas. Mamina vás môže častejšie navštíviť, ale buď s deckami doma, nech si na to všetci zvyknete, času na behanie a zvykanie na iné prostredie bude ešte dosť 😉

@katrin21 Straší má 3 roky, nie 6 😉

* starší

@19031983 no...treba si precitat alebo pozriet smutnejsie pribehy, lebo toto...je naozaj len bezny zivot a problemy kazdeho tretieho.
Skolka a surodenec su pre deti bezne zalezitosti, ono netreba nad tym slzit, trochu nadhlad a cas to spravi.
Vsetko sa zabehne. Ale chapem, depka, potreba sa vyzalovat. Drzim ti palce, hlavne hlavu hore a nadhlad. Ked nejde o zivot, nejde o nic 🙂

no jasné že s tebou lomcujú ešte hormóny... ak má starší 3 roky, ešte si ho nemusela dávať do MŠ, mohol ísť aj o rok. nič by nebol stratil....Načo robíš niečo čo nechceš, keď potom si to vyčítaš a sa trápiš....
ešte nie si z toho von, mala by si navštíviť aspoň obv. lekára - pomôže.

No aj môj malý je od septembra v škôlke. Ešte si nezvykol každé ráno place a len vysvetľujem dokola to isté. A keď ide zo škôlky tak je spokojný vidím že sa tam pekne hra. Treba vydržať. Každé dieťa je iné a určite je lepšie keď je v škôlke nemala by si teraz toľko času sa mu plnohodnotne venovat a on by stagnoval. Tiež o dva týždne rodím bude to o život hormony urobia svoju robotu to je jasné. Ale držím palce nech to zvladnes.

@zabina27 jaaj, prepac, som v rychlosti zle precitala

Dakujem zienky kazda z vas ma kus pravdy.Ja viem ze su vaznejsie problemy,preto som napisala ze su to skor malichernosti len je to momentalne moje co ma trapi.Nie som idealna,viem ze som teraz precitlivena,viem ze to chce len cas.Ze si vsetci na seba navzajom potrebujeme zvyknut.Maleho sme dali do skolky le

Doplnujem..maleho sme dali do skolky lebo uz vsetci jeho partaci su v skolkach nemal by nikoho na vonku.A aj pre neho aby bol otukanejsi.A ja si musim zvyknut ze cim dalej tym ma menej bude potrebovat a bude samostatnejsi.Len sa asi ja pptrebujem s tym vsetkym nejak zzit.A suhlasim aj s tym,ze mozno sa fakt u mamky skryvam,je mi s nou dobre je to moja naj kamoska ktorej mozem povedat vsetko..a ano asi by sme mali byt len doma teraz (vlastne od narodenia maleho sme tu teraz tak ze dlhsie).som teraz tak rozladena ze ani neviem co by bolo najlepsie pre deturence hlavne.Malinky je uplne vpohode aj u mami ma tu vsetko ako doma.Moj muz tiez by bol najradsej kebyze sme len doma.Ale vie aj pochopit ze mi je doma niekedy smutno bez niekoho "dospeleho" .A nebudem sa hrat na hrdinku ano prijmem aj pomoc od mami.Ponukla mi ju a niekedy ju ozaj potrebujem..a obdivujem kazdu jednu mamicku ktora je sama uplne a na vsetko..

Náš syn tiež keď nastúpil do škôlky tak sa zmenil, ostal jedovitejší, začal robiť zle sestre čo tiež dovtedy nerobil, síce nemával nočné desy, ale začal sa nám v noci pocikávať, čo ale časom prešlo, bola to len reakcia na škôlku. A nechcem ťa strašiť u Vás to tak nemusí byť, ale ťažké rána sme mali počas celého roka ( dokonca aj druhého, teraz chodí tretí rok do škôlky a tiež ešte robí caviky, ale to je už skôr z trucu). Koľko krát sme už z domu šli s plačom najmä vtedy keď ostal dlhšie doma že bol chorý a po týždni-dvoch doma, musel znova do škôlky. Ale poobede bol tiež vždy už vyrehotaný. Ale videla som že škola mu dáva veľa. Keď som videla detičky vonku čo boli jeho rovesníci a mamičky ich nechali doma že však sú s mladším na rodičovskej tak na čo budú dávať staršie do škôlky tak nechcem uraziť žiadne dieťa a najmä ich mamičky, ale bolo vidieť rozdiel. Proste človek keď ma doma mladšie dieťa tak tomu staršiemu sa nedá toľko venovať. Tak vôbec si nemáš čo vyčítať a časom sa to určite utrasie a nájdete spôsob ako fungovať aj keď s pomocou od kohokoľvek. 🙂 Ja si to napríklad bez pomoci mojej mamy vôbec neviem predstaviť.

Tento problem som so starsim synom som mala pred 1,5 rokom, hned ako som prisla s dcerou z porodnice. Syna som nespoznavala, uplne cudzie dieta, zle, nevychovane, aktivne, ulietane, uskakane. Z nicoho nic sa zacal hadzat o zem, neposluchal ani nepocuval co hovorim, ignoracia, ani obraz ani zvuk, vrieskal, ked som kojila vystrajal, lebo vedel, ze sa nemozem ani hnut. Do 2,5 roka zlaticko, celkom posluchal na chlapca, kludny, vykecavali sme, preto som chcela aj druhe, keby som vedela vratit cas a takto mu to ublizi, urcite by ostal jedinacikom.
No a nepotesim ta, po 1,5 roku sa nam nieco podarilo potlacit z nezelaneho konania, ale uz sa mi moje zlaticko nevratilo 😢, uz aj babky a dedkovia zistili na vlastnej kozi, ze som si nevymyslala. Nezabudnem ako sme prve mesiace pri obednom zaspavani, ked som bola na nich sama, plakali vsetci traja, synator, mala dcerka a ja zmorena z toho ako sa situacia negativne vyvinula.
Drzim ti len palce, aby si danu situaciu prijala ako je a necakala stale na zazrak, ze sa syn opat znormalizuje a potom bola len sklamana ako ja, ako sa hovori, radsej cakat najhorsie a snad bude lepsie.
Inak skolka tomu tiez neprida, najma tie nove veci v spravani, co ti prinesie domov, to este len budes 😲
Ja som dala tiez syna do skolky, ked mala dcera 4 mesiace, lebo ja som sa mu uz nevedela tolko venovat, potreboval kolektiv, aktivity, aj ked chodil na par poldni v tyzdni, pri dcere by nemal tolko pozornosti. Teraz je uz v statnej a ja zas placem, ze si nepamatam ani jednu chvilu s dcerou, ze ten cas rychlo ubehol a riesila som len syna, jeho spravanie a neduhy, tak ti odporucam, teraz si uzivaj najmladsieho, tieto chvile ti uz nikto nevrati.
prepac za tak dlhy prispevok, ale nejako som to chcela dat zo seba von

@erika_ 😊 dakujem uz som si myslela ze som nejak ja vadna,ze rada prijimam pomoc mami a pendlujem medzi nasou a jej domacnostou.Aj ked muzovi sa to nie vzdy paci,ale nerobim to na jeho ukor..aj ked on sam casto navrhne (ked chce ist na pivko al.futbal),ze ci nejdeme k babke.A aj si vazi ako nam pomahaju,aj im to povedal.Len niekedy mam ten pocit z neho,ze mas svoju domacnost bud si doma.Zase viem odkial vietor fuka (svokra-400 km vzdialena 😉).A poviem si aj ze takto spolu s detmi si uz nikdy mamu neuzijem.Ked nastupim do prace a starsi do skoly navstevy hlavne z mojej strany uz tak caste nebudu.Tak si to este s chlapcami uzivame.Lebo starsi je u babky velmi rad.Aj ja ked som bola dieta som bola u babky stale skoro.

@canany vo vela z toho co si napisala sa vidim aj ja..mala by sme asi o kecat kebyze sa stretneme..😕 nas bol tiez uplne zlaty chlapec vsetky kamosky mi v dobrom zavideli ze aky je poslusny,kludny ani muche by neublizil..a ano bol taky a aj v skolke stale je.Je poslusny,nekonfliktny co ma az mrzi ze si nevie ubranit svoje a doma je uplny opak..braceka na jednej strane stiska bozka a potom niekedy ma stav ze mu chce len ublizit.Robi naschvaly a za vsetko reve.Tiez sme chceli druhe babo skrz toho aky bol,cakala som ze bude rovnako rozumny ale nestalo sa.On zase vzdy ako mi moja kamoska vravela mi dal vsetko "vyzrat"do uplneho dna..napr.spanok-do 2,5 roka neprespal celu noc ani raz,zuby sme si uzili,odmietanie kakat,zadrziaval stolicu,odmietanie sttravy proste ked mal take obdobie tak az do dna vsetko ..ale aj napriek tymto veciam bol vzdy zlaticko.Netvrdim ze teraz je uz len zly to nie.Ale naozaj si neviem predstavit zeby bol doma a nie v skolke medzi seberovnymi.Ja mu uz tolko casu nie ze nechcem ale nemozem venovat.Vysvetlujem mu stale ze takto isto som sa aj o neho starala..niekedy to chape niekedy nie.

On to podla mna na teba len skusa a chce si ako keby privodit tvoju pozornost. Vynutit si ju. Doteraz sa vsetko tocilo okolo neho a teraz uz nie. No on si zvykne. Niekedy je to pre maminy tazsie ako pre samotne dieta. Chce to len vydrzat. Za chvilu sa aj jemu bude do skoly chodit lahsie a ked sa uz bude moct s braskom hrat, bude to uz len lepsie a lepsie

@19031983 ja mám niekedy pocit, že oni to tak citia, že v tej škôlke musia poslúchať a keď prídu domov, pustia ventil, uvoľnia sa, vypustaju nahromadené emócie a je to

Preco to svojim detom robite, ze v tom najcitlivejskom veku im doprajete surodenca... Nikdy urcite nie medzi 2-5 rokom... Nie nebudu sa hrat, budu ziarlit a robit si zle a nebudu mat nic spolocne to si len vy nahovarate, alebo je to kvoli rodicaku??? Steasne ublizujete detskej dusi a ponesu si to so sebou obaja cely zivot.. Ja to nechapem...

@nelinka2009 pevne verim, ze tvoj prispevok bol mysleny ironicky 😊

@nelinka2009 ja som mala dievčatá len so 14 mesačným rozdielom a vôbec nič sa nedialo z toho, čo ty popisuješ. Vôbec nežiarlili ba práve, že sa spolu hrali. A keď boli väčšie stále viac si rozumeli. Samozrejme, že sa niekedy aj nepohodli, ale to je normálne.

@tannja vsak ale 14 mesiacov niesu 2,roky ci?

@jeltica tak to dufam,lebo maly je teraz pre neho viacmenej nezaujimavy.je ten co ho okrada o maminu.a ja som az prilis citliva asi..ale tak to mam aj v povahe.

@senta_sofia nie, myslela som to uplne vazne viem pouzivat smajliky

@nelinka2009 ok, máš pravdu nie sú 🙂

konecne som pochopila, preco ma vyse polovica ludstva problemy a depresie, je to tym, ze mali surodenca v najcitlivejsom veku😉

k teme > ziarlivost je normalna, mam 4 deti, aj tak najviac ziarlila vzdy najstarsia, hoci uz mala povedzme 3.surodenca a vekovy odstup medzi nimi je az 7 rokov...podla mna to zalezi na dietati, nie na veku, neziarlia aj 3 rocni a casto ziarlia starsi, je tam tolko aspektov a suvislosti, ze tazko to pripisovat iba veku.
rovnako adaptacia na skolku je individualna, mam tam uz 3.dieta a kazde reagovalo inak a trochu po svojom, neexistuje univerzalny recept.

mozno je to naozaj aj hormonmi a tym, ze my matky casto projikujeme do deti vlastne stresy a strachy a obavy....drzim palce, casom sa to zmeni, zlepsi, povoli...

@19031983 synček sa v krátkom čase musí vyrovnávať s dvoma veľkými zmenami. Narodenie súrodenca a nástup do škôlky. Nie je to len narušenie "komfortnej zóny", ale predovšetkým jeho statusu v rodine. Dieťa nerozmýšľa racionálne, ale vníma všetko cez emócie a tie môžu byť aj veľmi negatívne. Ako to vníma dieťa? Prišiel niekto cudzím kto si osvojil moju mamu, moje všetko a ja som o ňu asi prišiel. Do toho všetky tie zákazy a príkazy, mama sa zmenila!! Pomóooc!! Reakcia? Robím zle, pútam pozornosť ( aj u starých rodičov, lebo oni tiež zmenili ku mne postoj) atď. Maminky sú tiež v ťažkej situácií a u teba o to zvlášť, že si na nich sama. Je to veľmi náročné a máš môj veľký obdiv, ako to zvládaš. Ako teda na to? Synček sa potrebuje len uistiť, že ho miluješ a že neprišiel o svoju pozíciu. Ak sa to dá, skús zapojiť maminku, aby sa venovala mladšiemu drobcovi a ty si nájdi každý deň chvíľku len pre vás dvoch so starším synčekom. Tak, aby mal pocit, že sa nemusí o teba deliť a že sa tvoj vzťah k nemu nezmenil. Hrajte sa, robte spolu niečo, čítajte si, veľa sa objímajte, maznajte a stále mi opakuj ako ho veľmi ľúbiš. Dieťa toto nevie automaticky a určite to nepochopí na prvý krát. Potrebuje byť o tom nejaký čas ubezpečované. Moc vám držím prsty. Toto je problém takmer všade, tak nech vyriešite k spokojnosti celej rodinky. Všetko dobre. 🙂

@nelinka2009 tak potom iba tolko, ze moje deti do tvojej teorie nespadaju. Len aby si pocitala s tym, ze moze mat medzery 👍😃

@senta_sofia nekric hpk, kym si nepreskocila, ale drzim palce

@nelinka2009 ver mi ze sme nemali malinkeho,aby sme starsiemu ublizili..a koli rodicaku to uz celkom isto nebolo...chvalabohu moj manzel sa o nas v tejto oblasti vie postarat zaco som mu vdacna a vzdy budem ze nemusim skoro od deti odchadzat do prace.