Naviazanie na bábo
Stala sa mi divná vec. Moje dieťa má 6m. Boli sme s kamoškou na nákupe, ona vzala kočík. A na moment som sa čosi otočila obzrieť a zrazu som ju s kočíkom nevidela (šla si niečo skúsiť do kabínky).
Pobehovala som chvíľu po tom obchode, vo vnútri dosť v panike (v kočíku som mala aj telefón a peňaženku takže som jej nemohla zavolať), ale samu ma prekvapilo, aký silný panicky pocit to bol (hoci rozum mi vravel ze je určite niekde tam, že by bezo mňa z obchodu nevyšla).
Je to dobrá kamarátka a ma moju dôveru, s deťmi to vie...preto ma fakt prekvapilo, ako som reagovala...je to normálne?
Podobne pocity mam, keď chce napríklad niekto z rodiny kocikovat a zmizne mi z dohľadu a nepovie mi kam presne ide.
Pri prvom sa mi to nestavalo (síce som ho neporodila ja, takže tie hormóny tam neboli úplne rovnako nastavené, ale čakala som, že toto bude podobné, lebo som zvyknutá na to, že babky alebo kamošky kocikuju, kŕmia, a podobne...). Jediný pri ktorom sa mi to nestáva je manžel.
Je fakt, že od pôrodu sme prakticky sami, kvôli korone tu nikto nebol, až neskôr občas krátka návšteva...tak asi som si nejak odvykla od toho...alebo co.
Bola som 4h na kurze, strážila svokra...A ja som sa totálne nevedela sústrediť, furt som mala v hlave, ze potrebujem ist za svojím dieťaťom 🤦♀️ druhý raz strážil manžel a bolo to v pohode. Potom strážila moja mama, a mala som rovnako ten pocit, že bez domov. (A pritom mama aj svokra sú úplne v pohode a nemám s nimi problém...starší tam chodí od 2r na prázdniny).
A zároveň - s narodením mladšieho sa mi akoby upevnil vzťah so starším. Tiež mi trochu vadí, že si ho pýtajú babky a tety na prázdniny, dakedy tam bol aj týždeň a ja som bola v pohode tešila som sa ze si oddychnem, teraz mi vadí, že ho nemám tak dlho doma. (Upresním - pýtajú si jeho, a nie ze on by sa pýtal k nim. Je tam rad ale sám sa tam nejak extra nepýta, ide tam keď "treba").
Je to ešte tými hormónmi? Alebo ako si to mam vysvetliť? Zatiaľ som nikomu nič nepovedala, lebo si to musím sama v sebe ujasniť...A nechcem pod vplyvom hormónov narobiť zlu krv v rodine a byt za trúbu, čo nedá babke vnuka okúpať alebo čo...
Napríklad...ja ho chcem na poobedny spánok uspavat v šatke. Je nám to obom prijemne a zaspáva na prsníku (jeden z mála casov, keď je spokojný na prsníku, takže mi je to vzacne)...hoci keď sme u babiek, tie by sa najradšej šli spacirovat s kočíkom a pozerajú na mňa krivo, že "ho na seba uviazem a nedám...".
Som zo seba sama.zmatena...je to moje druhé dieťa (ale prvé porodene), tazke tie pocity sú pre mňa nové...
Ja som napríklad takéto pocity za celých 14mesiacov nenala pri synovi ani raz - je to normlane? 🙂 Od narodenia ho moze a berie na ruky hocikto, hocikedy, ostava sam s mužom, s mamo, so svokrou a ja si užívam svoj cas pre seba a fakt na syna nemyslím. Pokiaľ teba tieto pocity neobmedzujú alebo nemáš pocit ze je niečo s tebou zlé, tak je úplne v poriadku podla mňa.
@ckatka Jaj, velmi mile ako ste prepojeni. Jasne ze je to spravne a normalne a podla mna vobec nie divne. Aj ked ja nemam na syna take silne naviazanie. Mna praveze prekvapilo, ze ked som isla po par mesiacoch od porodu do obchodaku, tak som sa zapozerala do veci a normalne som na moment zabudla ze mam doma dieta. Akoby som sa v duchu vratila do cias pred tehotenstvom. A aj neskor ked nam ho strazila svagrina, tak som na neho myslela a jasne si uvedomovala, ze mi nechyba v takom zmysle ze by som tuzila byt s nim... naopak, uzivala som si cas bez neho. Podla mna su tieto materinske city velmi individualne a spravne v kazdej podobe.
To ze mas ine pocity k adoptovanemu dietatu ako je tiez uplne normalne. Nemozu byt normalne, lebo je tam ina historia vasho vztahu ale to neznamena ze ho lubis ani o stipku menej.... ale to ty urcite velmi dobre vies.
Vobec nemaj vycitky voci inym ludom. Rob presne tak ako to citis.
Do roka som dieta nedala nikomu kocikovat. xDDD A viac menej sme sa nosili s druhym. Ja na tom nevidim nic zle..
@ckatka Bude to silný materinský ochranný pud. Mňa prekvapil tiež, keď sme s našim malým synom šli na výlet, zastavili pri priehrade a môj muž ho vzal na ruky blízko pri zábradlí. Vo mne zovrelo, že čo ak spadnú do tej hlbokej vody, že sa im šmykne. Podobne keď máme prejsť pešo cez most ponad rieku, chytí ma strach. V časoch bezdetných som určite nemala problém so strachom. Užívaj si dieťatko pri sebe
tiez si myslim, ze je to silny materinsky pud alebo ako to nazvat a mala som to pri mojom adoptivnom synovi hned od zaciatku, takze poporodnymi hormonmi to nebolo 🙂
Áno, je to úplne normálne, u mňa to trvalo asi rok, nechcela som od malej odchádzať. Na ruky mohli zobrať, ale musela som byť v blízkosti, bol vo mne stále pocit, že čo keby niečo potrebovala, plakala... Tiež mam pocit, že je to tým, že druhá sa narodila prirodzene, lebo pri prvej som to takto nemala. Alebo celkovo hormóny, materinský pud ... určite to nie je nič zlé, naopak, úplne prirodzené a dobré a časom, ako bude dieťa samostatnejsie, to odoznie ☺
@ckatka mám dve deti a teraz pri malom to mám podobné,strašne si na neho dávam pozor je to vytúžené bábo po potratoch,minule som bola vybaviť papiere na UP,malý doma s manželom a ja som bola úplne mimo z toho že nieje pri mne,že ho nevidím🤣🤣,takisto keď sme boli na prechádzke a manžel bol pár metrov predomnou už som bola nesvoja...malý bude mať 2 mesiace a len pred týždňom ho mala prvá babka na rukách aj ho nakŕmila,samozrejme ja som musela byť pri tom,nepríde mi to zvláštne som jeho mama a mňa potrebuje najviac rovnako ako tvoje bábo teba❤🍀
Vôbec si nič nevyčítaj, je to úplne normálne, si matka, máš v sebe silný ochranársky materinský pud. Každej matke vadí, ak jej cudzia žena berie dieťa, aj mne to vadilo, neznášala som, keď mi ho napríklad svokra zobrala a snažila sa robiť "opičky", nikdy by som jej nedovolila moje dieťa kúpať, pre mňa to vždy bola aj bude cudzia osoba. Jediná žena, ktorej som verila a verím je moja mama. A to si akože kamarátka vzala kočík do kabínky? A ty si to nevidela, kedy tam zmizla? To čo je za kamarátku. Toto by ma nahnevalo.