Nechápaví rodičia. Ste na tom podobne?

ahoj dajna, nie som v tvojej situácii,ale môj názor je taký že 15 km nie je predsa žiadna vzdialenosť aby tvoja mama robila kvôli tomu také problémy, urob tak ako ty chceš, je to tvoj život a mamu predsa budete chodiť navštevovať a ona môže navštevovať vás, je na vás asi až veľmi naviazaná a nedokáže sa s tým zmieriť ale časom si zvykne

Ahoj, tiež si myslím, že je to len o zvyku. Napr. 15 km v rámci Bratislavy je nič, až smiešne... 😀 Záleží samozrejme aj na tom, či je tam dobré spojenie napr. busom, vlakom pre mamu, pokiaľ nešoféruje... Možno sa len bojí, že bude osamelá (neviem, či žije sama?). Uvidíš zvykne si... Bude musieť, ona o vašej rodinke nerozhoduje, uvidíš, časom to akceptuje a bude rada... 😉
Ja som od maminy 50km ďaleko, chodíme do BA ako na klavír 😉 Tiež sa jej to zo začiatku nepáčilo, ale ani si nedovolila to nejako komentovať... 😎

dakujem vám dievčence z názor. mám velké nervy a vysoký tlak čo mi v tehotenstve nerobí dobre. a aby ma podporila tak mi hádže polená pod nohy. je zvyknutá nás komandovať a kontrolovať....myslí si že nie som schopná sa o malú postrať,že iba ona vie ako na to a ako bude dcérka trpieť. ja sa teším do väčšieho bytu,bude to lepšie pre všetkých,zvlášť ked bude na svete bábo. vykričala mi také veci až mi rozum postával...sťahovali sme sa sami s mužom,nepomohli. necchem malej ublížiť sťahovanim,viem že tu má kamarátov a nebude s nimi takl často akoby chcela,ale myslím si že to že bude mať svoju izbu je velké plus,chcem stáť pri svojom mužovi a bud ho bude mama akceptovať alebo nie. je to na nej. pokým sme si nenašl ten podnájom tak bolo všetko ok,teraz ho očiernuje,lebo ved vlastne koli tomu že je tu,musime do väčšieho takže vlastne on je na vine,nie? to je logika!!!!!: ☹

dajna, ja som prezivala presne to iste. Moja mama bola zvyknuta odmalicka ma komandovat a vsetko muselo byt podla nej. Ked som sa vydala a odstahovala sa od nej, bola u mna skoro kazdy den a chcela mi riadit celu domacnost. Ked som jej to nechcela dovolit, nadavala mi, aka som neschopna, aka som zla matka, nevdacna dcera a pod. Stvala proti mne aj moju sestru, ale nejako som to vydrzala. Vedela som, ze tazko znasa moje odlucenie a pocit, ze ma uz nemoze ovladat. Zaslo to az tak daleko, ze som musela ambulantne navstevovat psychologa, ale nakoniec sa vsetko utriaslo a teraz uz s mamou dokazeme normalne komunikovat. Zvykla si na novu situaciu, takze ma uz respektuje a ked obcas zase zacne s komandovanim, hned jej slusne, ale razne vysvetlim, nech ma necha rozhodnut sa podla seba. U nas to trvalo asi 3 roky, ale snad uz bude klud. Nastastie stoji manzel pri mne a ked mama zacne vymyslat, vzdy sa ma zastane. A na neho si mama netrufne, pred nim ma respekt. Pritom bolo obdobie, ked na neho stale nadavala. Vadilo jej na nom vsetko, ze malo rozprava, ze je lenivy a vzdy si dokazala nieco vymysliet, aby na neho mohla ponadavat. Zase som jej musela vysvetlit, ze si nezelam, aby takto rozpravala o mojom manzelovi. Bolo to dost blbe obdobie, treba len bojovat. Drzim palce!

baby tak ja môžem byť rada že som toto nezažila, ale ja som si tak akosi od začiatku povedala a dala mame na rovinu najavo, že by som nebola rada keby mi riadila domácnosť ona ani svokra, jednoducho že by sa mi to nepáčilo, môžu prísť na návštevu a ke´d budú vnúčatká ísť pokočíkovať ale aby ma niekto komandoval to by veľmi zle dopadol, hneď by bol oheň na streche 😀 ja som proste taká povaha, mám už vlastný život a tak si chcem robiť po svojom nech to stojí čo to stojí, ale dám si aj poradiť 🙂

megynka, to je super. Ja nie som taka povaha. Psycholog do mna rok hucal, ze sa musim vediet mame postavit a povedat jej svoj nazor. Vraj to mam robit slusne, ale razne. Mama musi pochopit, ze toto je moj zivot a nemoze donekonecna o mne rozhodovat. Ked som jej prvykrat protirecila, tak som sa bala, ako male decko. Je to normalne, aby sa dospela zena bala odporovat vlastnej matke? Teraz je to uz nastastie za mnou.

pavlínka, ja som taký tvrdohlavec od narodenia tak naši si už zvykli za tie roky,že čo chcem to si poviem aj urobím, samozrejme vznikli aj hádky ale nikdy som sa nebála im povadať svoj názor a teraz spolu vychádzame úžasne a svokra si musela zvyknúť a ona je tiež v pohode 🙂

pavli....aj ja som bola nesmelá,len aby bol klud tak som všetko robila podla toho.vela mi pomohli ked som sa rozviedla,bola som na malu sama,pomahali mi aby som mohla chodiť do práce,aj finančne.ja som im za to vdačna,ale to neznamená že im obetujem svoj život.boli by najradšej keby som ostala sama s dcérkou a hlavne pri nich. teraz som si našla manžela,i ked je možno prísny,tvrdší....aj on mal zlé detstvo a musel sa o seba starť sám celý život. tak si nedá do neho kecať a ona to neznesie že ho nemože komandovať,že jej povie svoj názor,tak teraz sa ho snáží očierniť predo mnou,lebo aj tak to s ním podla nej nevydržím a znovu sa rozvedieme. podla nej by pre moju dcérku nebol nijaký muž dobrý otec,snád iba taký ťuťko ktorý by ju posluchal.najlepšie je bývať iba tu na dedine,inde je to na draka. je to na nervy,šťastný ten kto má tolerantných rodičov.

Sofia ma 9 budete to mat tazke ked bude v puberte maloktory chlap dokaze akceptovat pubertiacke spravanie dietata co nieje jeho aj ked si to nechcu priznat ja mam 15 rocneho chalana a mam z neho nervy a moj manzel (druhy) sa radsej do toho nestara lebo by ho musel vytrieskat- povedal.

no bude to ťažké,aj teraz to nieje lahké nakolko dcéra bola zvyknutá že som bola iba jej a jej sa venovala a bol hýčkaná.....no moj muý sa ju snaží vychovať....občas súhalsím,občas nie,to je asi normálne. aj manželia ked mju spoločné deti sa často nezhodnu vo výchove.treba najsť strednu cestu.

ja som nieco podobne zazila. nasi tiez nevedeli prehltnut, ze sa ideme stahovat dalej od nich, tiez cca tych 15-20 km od nich. ked som od oca pocula, ze deti budu hlupe, lebo nebudu mat moznosti, nebudu mat dobre skoly, ziadne kruzky, tak mi bolo nanic. ale aj tak sme si spravili po svojom a bolo to vyborne rozhodnutie. nasli sme v nasej novej lokalite vela rodin podobnych ako my, deti maju vela kamaratov.
skoda len, ze otec zomrel a uz nezazil to, ako syn isiel do skoly, ako sa mu dari, ake ma zaujmy, ako chodi na kruzky, aki sme spokojni... jeho predpovede sa teda vobec nenaplnili, skor je vsetko az nad nase ocakavania.
ked uz sme tam byvali, tak sa casom rodicia zmieril a videli, ze to byvanie a prostredie mame kvalitnejsie ako sme mali.

no , my sme si s manželom povedali že čo sme komu urobili 😠 . my sme boli oplieskávaný z obidvoch strán, z mojej od otca, ktorý mi volal že či mám vypnutý plyn a keď ku mne prišiel tak všetko kontroloval a aj dátumy spotreby v ľadničke, potom som ho mala chvíľu u seba aby mi pomohol s deťmi, to som musela rýchlo ukončiť lebo to som mala dojem že ja som na návšteve a nie vo svojej domácnosti. Nakoniec to dospelo tak že som mu zobrala kľuče od môjho bytu a poďakovala sa za pomoc - bolo to neúnostné , nič čo som urobila nebolo dobré.
Z druhej strany mám svokru, ktorá žije s manželom v CZ v dvoch vzájomne prepojených bytoch. Takže súkromie žiadne, kľudne príde ráno bez zaklopania a začne komandovať. Vždy sa s ňu manžel pochytí , povie jej že prečo to robí a tak. Zvykla si tiež preberať výchovu do svojich rúk, neustále deti buzeruje za každú kravinu a tak.
Je zvláštne že my jej súkromie rešpektujeme.
Ak to takto bude ďalej pokračovať, tak manžel povedal že sa prepojenie zahradí, prehradí sa terasa a bude možno pokoj, lebo takto keď sme v CZ je to fakt na nervy. Máme napríklad záhradu a niekedy sa to nestíha a prvé čo je , že prečo nie je urobené hento a tamto a prečo sme to nevybavili, ach jaj. Jediné moje š´tastie je že sme v tomto s mužom už zohraní a držíme spolu.

prečo sútaký zadebnení?bolo mi nanič ako mi mama preedpovedala že sa znovu rozvediem,že mi to nevyjde a potom nebudem mať kam ísť. akoby mi nepriala šťastie.hocijaký muž nebude pravý otec mojej dcéry...na hociakého si bude meusieť zvyknuť,a aj on na nu a ja na všetko budemmusieť dohliadať,ja viem.ale chcem žiť svoj život,bez toho aby mi niekto do toho zasahoval.viem že sa teraz musím sťahovať a potom o rok ked dokončime dom znovu,ale jednoducho taká je situácia,čakáme bábo,sem nevojdeme.je to sebecké odo mna ked chcem aby mala dcérka svoju izbu?bolo by rozumne priviesť dalšie dieťa do jednoizbáku?podla mna nie,robím podla seba to najlepšie ako viem,možno to bude pre dcérku ťažie byť inde,no všade su ludia a aj deti.

maminuska.....moj muž nemal otca a od 15 žil sám,je zvyknutý na to že si všetko robí podla svojho a že mamu nevidí aj ako je rok dlhý...býva daleko. ja som bola zasa pravý opak,vždy pri mame,všetko podla mamy len aby bolo dobre a tak teraz ma tiež drží,podporuje ma že som ved dospelá žena a nemusím so všetkým suhlasiť čo robí alebo hovorí matka!!!a má pravdu,sme dospelí ludia,sami sa žviíme,tak kde je problém??

dajna, veď ty nemusíš obhajova´t svoje konanie, tak si sa rozhodla a tak to bude. Ja som tiež druhýkrát vydatá a môj otec tiež povedal že ešte budem rada keď sa ku mne môj prvý muž vráti, že mi ešte bude dobrý.
Nad takýmito vetami sa treba aj povzniesť a hlavne na ne nemyslieť , lebo si to privoláš. Pre mojich rodičov sa tiež chová môj muž nevhodne a tak , ja to tak nevnímam. Bohužiaľ u mňa to zašlo pridaleko a bola to moja chyba, neriešila som to a len som to nechala volne plynúť. Po prvej hádke s manželom kvôli otcovi som otcovi zbalila veci a poslala ho domov. Je nahnevaný, ofučaný - tiež sú katastrofické scenáre, ako to nezvládnem a ako ho ešte budem prosiť o pomoc a tak, aj výčitky boli a značné a bubnovanie na moju vďačnosť.
lenže pri deťoch bol dobrovolne, nikto mu pištoľ pri hlave nedržal a to som mu niekoľkokrát povedala keď ma začal citovo vydierať.
A aj začal, povedal že ak neurobím toto , odíde a pôjde pracovať. Nič iné mi nezostalo len povedať dobre a našla somsi opatrovateľku. No ale to zasa začal vykrikovať že míňame kopec peňazí a nevieme hospodáriť a tak.
nepomôžeš si, máš to vo svojich rukách a ty sa musíš rozhodnúť čo obetuješ- manžela alebo mamu ?

maminuska.....a vieš že máš pravdu?podobné reči boli aj u nás,ako by bola mama radšej keby som bola pri prvom mužovi...bol alkoholik a psycho..bez práce a života!to by bol užlen lepší život. toto mi tu kričala a plakala a pri tom furt vtedy do mna hučali aby som sa rozviedla...ja som čakala že sa zmení ale nestálo to za to! teraz som spoznala zodpovedného človeka ktorý sa vie o nás postarať ale ani ten nieje dobrý....ale ja nebudem s mamou žiť ale so svojou rodinou,so svojim mužom,nemožem sa mu obrátiť chrbtom,tiež boli reči ako ideme do podnajmu,ako miname peniaze ktoré teraz ked staviame nemáme....ale ked tu sa nedá bývať 4ludom,to nepochopí. som rada že niekto tiež má takéto skusenosti,že nie som v tom sama ktorá to prežíva či prežila,padne to dobre si prečítať niečo od iných!

Dajna, chce to vela sil a trpezlivost. Mama si mysli ze ta straca, ale ked to vyrdzis, tak zistis ako je dobre viest si svoju domacnost a nebyt pod dohladom. Dcera si zvykne, najde novych kamaratov a bude mat doma zivu babiku a ked sa jej nebude pacit, zavrie si dvere na izbe. Neboj bude to dobre. Ja som tiez zila s rodicmi a nevidela som na tom nic zle, az ked som sa odstahovala som si uvedomila ake je to super. Teraz byvame 1600km, trochu im to robilo zo zaciatku problemy, ale zvykli si. Ked su u nas, tak im prepne a kontroluju, presuvaju veci a citia sa napomocni a ked odidu tak ide vsetko naspat.
Mozno aj mi budeme take iste ked nase deti sa budu chciet osamostatnit, sand nas toto pouci a my nezabudneme. Prejem ti vela stastia so stahovanim a babatkom.

dajna, ešte z vlastnej skúsenosti ti poviem , že to netreba riešIť s emóciami. Nedať sa vydierať, lebo si tam kde si bola. Napríklad ja som sa otcovi keď ma vydieral že mi nebude pri deťoch poďakovala za to že mi to povedal včas a že mi dal priestor na nájdenie opatrovateľky. Jednoducho som to ocenila a ani sa na nich nehnevám, vždy im zdvihnem telefón, keď je útočný vždy mu len vecne odpoviem. Nedať sa strhnút do hádky. Viem že je to veľmi ťažké, ale vždy predtým než niečo štipľavé pustíš do éteru , treba si to rozmyslieť. Neživiť to.
keď som si kúpila psa, to som si tiež vypočula. že ohryzne malej z líca, že bude štekať, žepsa majú ludia čo nevedia čo so sebou a tak. Mohla som odpovedať všelijako, ale jedniné a rozumné čo ma napadlo bolo že má na výber, buď k nám bude chodiť alebo nie.
Takže to zracionalizuj, váž slová, nedaj sa vydierať a zatlačit do kúta. Tvoja mamina sa s tebou snaží manipulova´t cez výčitky a cez tovje svedomie. Nemá na to právo !!!!

maminuska......máš pravdu,bude to ťažké,ja som tiež horká hlava ked na mna utočí tak hned začnem aj ja na nu. potom len kričíme,plačeme....nieje to bohviečo. budem si tvoje rady brať k srdcu,neviem ako to zvládnem byť tak nad vecou,no snád. baby tu sú zlaté že niečo poradili,podporili ma.díky moc.

dajna, ani ja nie so anjel, ale toto fakt platí. Tam kde nie je divák nie je divadlo. Ona vlastne tvoja mama očakáva že sa budeš s ňou hádať, že bude každému hovoriť aká si tvrdohlavá a nepoučiteľná ( môj prípad 😅 ), že si jej zožrala kus nervov, zle dopadneš a tak. Ale fakt každé čudo trvá 3 dni keď sa neživí. A tvoja mama je teraz v pozícii obete.
Takže keď sa do teba pustí a zase začne nariekať a tak, tak jej skús kľudne povedať že dnes nemáš náladu sa s ňou hádať a že ked si to myslí tak ty s tým nič nespravíš. A keď to bude pokračovať , jednoducho odtiaľ odíď.
Neboj aj ja som bola v pozícii keď som kričala, nadávala a hromžila. Nič som však tým nezmenila, len som sa vynervačila a obrala o kus života.

no to je fakt. ja teraz v tehotenstve nervy vobec nepotrebujem. ale nedá mi to ked uráža mojho muža,naváža sa do dcéry ako pri mne trpí.....neviem to len tak prehltnuť.ale aj manžel tvrdí že najväčší trest pre nu bude ignorácia....teda pre každého protivu je to vraj tak,tak asi na tom bude kus pravdy. 😉

hej , tvoj muž je múdry človek a zrejme vie čo chce.
Tak keď bude urážať tvojho manžela, tak jej s kľudom angličana povedz že ťa to mrzí že má také o ňom zmýšľanie, ale ty jej s tým nepomôžeš.
Skús a daj vedieť. trebárs aj cez IP.

no ked sa k tomu dostanem tak dám vedieť.teraz aj ked sme od seba pár metrov,mlčíme,nevídame sa,ticho je. som zvedava do kedy 😉

dajna , dovtedy pokiaľ sa nedáš vyprovokovať 😉 . Držím palce na tejto ceste a nervy zo železa, kľud , pokoj v duši a radosť z nastávajúceho potomka.
😉

no tieto nervy mi uberaju na tej radosti.....som tehotná,snažíme sa zabezpečiť rodinku aby sme boli v pohode a pri tom ešte staviame,je to o hubu a na to si toto moja mamka zmyslí.ako nemám predávať tento byt,mám si ho nechať lebo sa nebudem mať kam vrátiť lebo mi to určite nevyjde a pod.

budeš mať dom s manželom, je to len premena investície. A okrem toho ak si ten byt nadobudla pred manželstvom - druhým a mieniš ním prispieť na stavbu, tak si to právne ošetri - keby niečo. 😉.
Vidím že si v inak v podobnej situácii ako ja, ja som porodila pred 4,5 mesiacmi , zároveň prestavujeme a rekonštruujeme byt, máme úvery a musíme sa s manželom otáčať.

no to je nájomný byt,musim ho odovzdať...takže nie predať ale odovzdávať ho nemám....bože akoby som mala strom s peniazmi..kto bude platiť nájom,tento byť a aj stavať?to nejde. kopu dlhov,kopu práce...snád to rychlo ubehne a budeme vo svojom. i tak tento byť by som nemohla držať a nebývať tu...to by mi nenechali. ale serie ma že hned mysla na nezdary. nijaké manželstvo nieje večné,často sa stáva všeličo,zato však nebudem celý život mať zadne dvierka keby náhodou niečo!!!!aj pre manžela by to nebolo príjemne.

ano to je pravda, s tým súhlasím že nedržať byt aj tak by to nebolo možné. To keby niečo u mňa znamenalo že naozaj žiadne manželstvo nie je večné a aj toto môže skonči, tak tvoje ako aj moje, ale počúvať to teda nemusíme.

nikdy nevieš čo sa može stať. aj tá naj láska može skončiť.koli tomu budem nedoverčivá,myslieť iba na to že čo keby možno raz....to nejde. keby si manžel nechal svoj byt..lebo čo ak raz,aby sa mal kam vrátiť tiež by mi to vadilo,lebo by mi bolo jasne že mi neverí a a ni násmu vžťahu.