Nedarí sa mi ovládať emócie pri malom dieťati

@victoriab neobvinila som ho, napisala som, ze sa tak citim ako keby to robilo naschval, ja chapem, ze to nerobi. Vysvetlovala som moj stav, nic ine 😉

@petkazamborska tym padom je moje dieta asi genius, on place este teraz za vsetko a to bude mat 6 rokov 🙆🏼‍♀️
V skole mu to ide, ucitelka ho chvali, ucit sa uci rad ale on je taky placko ze mne sa da obcas plakat 😬

@janinka12334 kto náročné a nespavé dieťa nezažil, nepochopí. Mala som hneď prvé takéto a bolo to hrozné. Jednoznačne odporúčam čo najviac si nechať pomôcť s dieťaťom, či už ho nechávať pravidelne s manželom alebo starým rodičom a pod. , aby si si vedela od neho oddýchnuť hlavne psychicky. Prajem všetko dobré, si určite skvelá mamka!

@janinka12334 úplne ťa chápem, malý ide mať 2 roky a od prvého dňa čo sa narodil je to zahul...od narodenia zle spáva, x krát v noci hore, ráno veľmi skoro vyspatý, od narodenia reve, reve, reve. Už ako novorodenca som ho nemohla len tak položiť do postieľky že by spal, nonstop na rukách, ja ani na wc ani sa najesť... Proste nič. Kočík? To vôbec, rev na celú ulicu... Takže uplakané, náročné dieťa a k tomu totálny deficit spánku. Chodím ako zombík. Trvá to už veľmi dlho... Keď mal cca ako tvoje bábo tak som bola asi najzufalejsia... Bola som vyčerpaná, plakala som často a bola som veľmi zlá. V noci keď sa po 20ty krát zobudil som ho prosila a niekedy som už naňho jednoducho skrikla "spi!"

@janinka12334 interakcia s dieťaťom je úplne iná ako s dospelým a tiež sa to treba " naučiť ". Ja som pri malej bola tiež oveľa nervoznejsia keď bola bábo a potom sa to zlepšovalo. Uľahči si to ako sa najviac dá, nevybavuj nič s nou ak ta to stresuje. A večer aspoň na hodinu dieťata manželovi, cez víkendy aj dlhšie. Mne aj pomohlo veľa čítať o vývoji, potom som rozumela tomu prečo sa správa tak ako sa správa, to dodá veľmi sebavedomie.

@blabla195 tak to si stastna mama 🙂 sice hej. Moj uz ma 9. Ale teda 6-rocna sa nechyta. A prave oni ked boli mali tak to bolo ozaj naročne. Ale brala som že minimalne do roka aj ked placu a zlostia tak to nerobia vedome s umyslom rozculit ma.

Chúďa dieťa

Ja ta úplne chápem, staršia dcéra bola veľmi náročné dieta, myslela som ze druhe uz nikdy, ale človek na všetko zlé zabudne, a preto ona ma 9 a teraz mam 9 mesačného chlapčeka, ale ten posunul spojenie náročné dieťa ešte o 5 levelov vyššie 🙉 to je tak nespokojné, uplakane a nespave dieťa ze ja si každý deň hovorím ze u nevládzem, a veľa krát mi už rupli nervy od únavy a nervozity, ale viem ze musím sa naučiť sa ovládať a trošku posun v sebe vidím 🙂 ale je to extrémne náročné, pomoc nemám žiadnu okrem muža ten robí veľa ale aj tak je to proste masaker a len sa snažím prežiť deň po dni a čakám kedy z toho vyrastie...držím ti palce 🙂

@janinka12334 ja len že držím prsty 🙂 zvládneš to, poznám, tiež som cholerik a zvládla som to. A má to dokonca výhodu! Teraz som už v práci a nič ma nevie vytočiť. Predsa len sa mi posunula hranica zvládania stresu.

Kto nezažil nepochopí ako veľmi je náročné zvládať náročné dieťa 😅. Ale áno ty si tá dospelá takže sa musíš skúsiť viac ovládať. Malá za to predsa nemôže a určite ti to nerobí naschvál.

Mám doma niečo podobné, už má dva roky a je to čím ďalej intenzívnejšie (taká je od narodenia) 😂. Všetci tvrdili že čím bude staršia tým to bude lepšie ale teda vôbec to u nás zatiaľ neplatí.

My sme si to ale teda obrátili na srandu 😅 máme taký "interný humor" s priateľom (rodičmi)...samozrejme mimo malej lebo už rozumie 🙈. Takže veľa krát ten nápor emócií vieme obrátiť na srandu.
Nuž občas si dám aj magnézium 😅 alebo na minútu slúchadlá do uší kým sa upokojím.

To som naozaj kľudná osoba a málo čo a málo kto ma dokáže vytočiť ale moje malé dvoj ročné dieťa to zvládne úplne hravo 😂. Samozrejme milujem ju najviac na svete !❤️.

*dvojročné

@janinka12334 ja sa ta spytam, kde je otecko? Preco obcas nezoberie malu von v kociari, nezabavi ju, neopatri a ty si odpocinies a das sa dokopy?

@maryetta keď zažijes riadne peklo, potom sa ti už všeličo zdá v pohode 🤣🙈
Pri synovi som zažila dlhodobu spankovu deprivaciu, (trvalo potom pár rokov, kým som sa dala fyzicky do poriadku...), takže sa teším, že už SPIM 🙂, chodím do práce, vidím výsledok môjho úsilia....

@janinka12334 ja som do 2rokov nevedela ze mam dieta. Najmladsia ukazkova od narodenia spala celu noc. Ked sa zobudila po obednom spanku spala na poschodi dokazala sa hrat sama 2hodiny. Mohla som ist robit do zahrady ju nechat v izbe v ohradke aj 3hodiny sedela a hrala sa. Potom prisli 2roky aj nieco a dieta ibrat o 180 stupnov. Vsetok pokoj odisiel. Ako by mi ju vymenili a trvalo to dlho predlho. Aj som si poplakala nervy v ktbli. Teraz mala sedem a este to na nu pride niekedy..takze klud. Mozno ti dava zabrat teraz neskor bude lepsie.

Ja som vždy počúvala, že nebooj, ona z toho vyrastie, keď bude väčšia, budeš to mať ľahšie...figu borovú mám ľahšie 🤣🤣🤣🤣 ešte horšie ako bolo...čím staršia, tým horšia..ALE...ja si svoju vinu uznám...ako som vychovala, tak mám...nesťažujem sa...lebo som si sama na vine...

Poradiť neporadím, lebo nie som tá "pravá" na rady, keďže som sama urobila veľa chýb...ale ako vidím, máš tu dosť odborníčok 😉

@janinka12334 no myslím si, že také dieťa malé ti určite napriek nerobí vyžaduje si ťa tvoju pozornosť normál vec. Ja keď som mala malú viem že som s nou všetko možné skúšala polohuj ju resp nebuďte na jednom mieste vždy jej daj niečo iné skúšaj s ňou knižky pesničky dieťa sa potrebuje motivovať v tomto veku začína byť zvedavé nudi6sa chce všetko vidieť cvic6s ňou. Ak si potrebuješ porobiť pusť jej nejaké piesne. Snaž sa to orepojit6s mužom bankami aby si si trosku oddýchla ak si myslíš, že to nezvládas
Pametaj dieťatko bude z teba cítiť napätie a preto je aj ono nervózne držím palce

Ahoj, ja ti rozumiem, moje dieta bolo také isté. Kto to nezažil ten to nepochopí. Naša malá snáď do roka nonstop vrieskala za všetko pokiaľ sme ju nemali na rukách alebo sme ju aktívne nezábavali. U nás nehrozilo žiadne také že ideme na kávu, kočík s malou dáme k sebe a vklade kávičkujeme. Aj obyčajnú prechádzku v kočíku vydržala max. 10 minút, potom rev. Doma som sa jej chvíľu nevenovala, hneď rev. A aute rev. My sme s ňou nechodili takmer nikam a keď sme už niekde boli len sme trpli kedy začne plakať.

Potom keď som bola von s kamoškou a jej mala v rovnakom veku ležala v kočíku dve hodinu bez jediného zamrknkania a kukala na oblohu tak som nechápala.
My sme také šťastie na dieťa nemali a preto máme len jedno. Už to viac zažiť nechceme.
Takže za mňa je rada len to prežiť, čím bola staršia tým to bolo lepšie.

Úplne ťa chápem, tie odsudzujúce príspevky si nevšímaj. Nie je to v poriadku ako sa správaš, ale super, že si to uvedomuješ a hľadáš riešenia. Treba zapracovať na regulovaní emócií a dávaj si magnézium. Zapájať partnera... Ale pravidelne, každý deň aspoň na pol hod., hodinu. Raz sa to zlepší. U nás samostatným pohybom postupne lepšie a lepšie. Dcéra sa skoro rozhovorila, už v 1,5 roku a odvtedy úplná pohoda. Ja som pri druhom dieťati nechápala, že je možné dojča položiť a ono sa pozerá naokolo akoby nič... Že sa vonku zobudí v kočíku a ešte hodinu vydrží len tak.. A podobne 🙂 pri prvej beh domov, neskôr nonstop spievanie, zabávanie... Keď nie plač, tak nepretržité mrnčanie, mne sa často až rozbúchalo srdce v panike. Už to nešlo počúvať, aj som celkom nelogicky na dojča nakričala... Radím ti odísť z miestnosti, keď cítiš, že to nezvládaš a dať si pohár vody, magnézium. Bude to časom lepšie, držím palce.

@janinka12334 keď si ty nie v pohode,ako chces aby to malé dieťatko bolo v pohode???

@janinka12334 všetky sme si tým v určitom bode prešli. Je to vyčerpanie. Nemôžeš dávať, keď sama nemáš. Takže v prvom rade ošetriť seba, požiadať si o pomoc, aspoň na pár chvíľ si nájsť časť na seba, nájsť si spôsob psycho hygieny ktorý ti pomôže načerpať zase sily ísť ďalej.

@janinka12334 pridávam sa k ženám čo ťa chápu, tiež mi občas prasknú nervy. Je mi jasné že to dieťa to nerobí naschvál tak isto qko to je aj tebe jasné ale proste sú dni keď je to na prd. Malý má pbdobie, že je všade, všade vylezie aj tam kde si myslím, že sa nedostane sa dokáže dostať, samozrejme spadne potom plač veľký ja nervy v prdeli, že si vážne ublíži. Celý deň za ním pobehujem a rozmýšľam ako všetkk zabarikádovať. Vyzerá to u nás dosť divne. A teraz tie rady, mne pomáha sa zobudiť s tým, že od dňa nič neočakávam, proste si plánovať minimum vecí aby som nebola naštvaná keď prd stihnem. Potom nákupy riešim objednávaním z tesca donesú mi to pred dvere a je kľud. A celkovo si všímam, že keď v sebe niečo riešim tak sa ľahšie nahnevám tak sa snažim poriešiť si svoje problémy a lepšie zvládam aj drobca a ešte tolko k tomu snažím sa ale občas je to proste na nič no

@janinka12334 mne sa zdá, že si z toho celého už unavená,preťažená, nevies si poriadne oddýchnuť, nemáš svoju pohodu, nie je vsetko celkom podľa tvojich predstav.
Takze v prvom rade dobrý odpočinok zlepšuje naše reakcie na stres.
Možno vidíme len to, čo chceme, no vela deti je “neodlozitelnych” a nie “ideálnych”. Takze i tvoja je úplne bezne, normálne bábätko. V tomto veku si veľmi vyzaduje pozornosť, najmä maminu.

Ja som nastavila všetko, čo najjednoduchšie, znížila maximálne nároky, varenie, domacnost, zmenila svoje predstavy, inak sa nedalo, by ma piclo popri nej niečo robiť, mala by som asi iba nervy na všetko. Čiže som sa takmer naplno venovala iba dcérke + muž veľmi pomáhal.
Je dobre si vytypovať čas, kedy je najviac v pohode, napr. po prebudení, keď je najedena.. vtedy vydrzala aj 10-15 min v aute, inak nie, a snáď by dala i nákup v obchode.

Som v rovnakej situácii. Syncek 10 m vyžaduje pozornosť nonstop. Sú dni keď sa sám nezahrá ani 5 minút. Rad "behať chytá co nemá...neobsedi 5 sekúnd,ani pri prebaľovani ani vôbec....von iba keď spi inak tiež rev ,vyriešila som to nosičom, ten mam v kočíku a keď je zle ide do nosiča..doma to iste ..fungujeme na nosiči,ktory inak neznasal ....občas sa naje iba v nosiči, lebo mame slysi strajk ...čiže naozaj niekedy mame ťažké dní,ale naschval ?! To nie .oni nas "len"potrebuju ..ale poviem si ,je to len obdobie a keďže on je moje tretie dieťa. Viem ako rychlo rastu ,a aj napriek všetkému si to užívam.

Uplne ti rozuniem.mam 3 deti a poviem ti ze sice prve dve deti boli mega narocne tak moj treti syn to vysperkoval do dokonalosti.prvych 6 mesiacov som bola taka zufala ze som s nim nechcela byt ani 5 min sama.nonstop rev,mrncanie,plac,ziadny kocik,ziadny nosic,fitlopta,nezaberalo absolutne nic.do toho nedostatok spanku,unava,vycerpanie....fyzicky sa citim ze som pri nom zostarla o 10 rokov🙂)prezivala som zo dna na den.teraz ma 13 mesiacov,uz sa to lepsi ale stale je to este narocne

@janinka12334 poradit neviem, ale ako povzbudenie ti musim napisat, ze to, ze sa zahra 7 mesacne dieta same 15 min, to je uplne super podla mna. Starsi syn bol od mala takyto velmi narocny na pozornost a ostalo mu to doteraz, ma 4,5 roka. Ja si skor nieco spravim s mladsim, ked je napr. starsi v skolke, nez so starsim, ked je doma a mladsi spi cez obed. Ozaj, nevie sa sam absolutne zabavit. Aj ked ma vola, ze si ideme nieco kreslit alebi vyrabat, tak to.je vacsinou tak, ze po 5 min. si ja uz kreslim, lepim, vyrabam sama

@ivik4 a aky je syn dnes? Stale je narocnejsi?

@janinka12334 bola som na tom rovnako, vycerpana, unavena, pomoct nemal kto, casto som na malu vyletela a potom ma to mrzelo...ale ako ta tu plasia, ze bude horsie, tak za mna bolo neskor praveze lepsie, mala konecne zacala spavat, ja som bola oddychnutejsia a kludnejsia a zacala si uzivat zivot 🙂

@janinka12334 Chyba je v tvojom postoji a strachu z dcerinych reakcii,ponahlas sa lebo sa bojis co ked zaplace. Pricom kazdy normalny predavac aj spolunakupujuci pochopi,ze je to dieta tak place. Nehovorim,ze mas ist s nou do obchodu ked je hladna,ospala,ale tak za normalnych okolnosti sa neobmedzuj a vybavuj si vsetko co potrebujes aj s nou. Deticky v prvom rade potrebuju citit,ze mama je vporiadku a tak mozu byt aj oni kludne. Veeela sa objimajte,rozpravaj sa s nou prijemnym hlasom...Neobvinuj sa ked ak niekedy zakricis,si nervozna,je to tiez normalne,hlavne je aby ta nervozita neprevladala cele dni. Ak mas pocit,ze sa za ziadnych okolnosti nevies ovladat,si neustale podrazdena a nervozna bez ohladu na okolnosti tak smer psycholog,psychiater.