Neľúbim bezpodmienečne svoje dieťa
Ach... Normalne ma to boli napisat, neviem uz co robit. Kludne ma ukamenujte. Ale svojho draheho, zlateho krasne vymodleneho, vyplakaneho synceka z umeleho oplodnenia neviem mat rada bezpodmienecne. :( proste, normalne necitim k nemu stale lasku a mam NEUVERITELNE vycitky svedomia. :( kedze som s nim musela cvicit, lebo mal slabsie brucho, a videla som ostatne kamosky ako si chodia po vyletoch ako sami prisli nato ich deti, ako sa treba otocit na brucho, ako chodit atd atd. A my musime makat doma proste stale, kedze sme mali nariadene cvicit co najcastajsie aby sme sa vyhli vojtovke... Neustale kontrolovat jeho ruky, ci neprevlada jedna strana, potom aj nohy. Neustale ho sledovat, ci robi druhe vzpriamenie, ci ovlada sikmy sed, a kontrola kazde 2 tyzdne u fyzio. Proste v duchu som stale nadavala na syna, preco mi to robi? Trapila som sa dost dlho neplodnostou aj pocas tehotenstva, aby som ho donosila, preco este stale musim nieco slesovat a kontrolovat? Preco nemozem uz konecne len tak byt?
Vsimla som si, ze ked je sikovny, tak vtedy ho mam neopisatelne rada, ked viem, ze je vsetko v poriadku s nim. Minule som tu citala o autizme, a dovtedy, kym mi nezacal prstom ukazovat, normalne som bola hnusna a buzerovala ho, aby ukazoval, proste, stale som mu ukazovala na vsetko, aby to zacal robit. A potom ked mi zacal ukazovat, opat som ho mala velmi rada.
Teraz ma 14 mesiacov a este nechodi sam, iba s pomocou. Nechcem ho buzerovat, ale mam normalne take pudy ho nasilu pustit, aby kracal sam. Proste, som otrasna a strasne idem na vykon. :( inak je extra zlaty smejko, usmievavy, ja mu davam strasne vela lasky, mojkame sa, neustale ho pusinkujem, smejeme sa spolu vela, neustale by sa so mnou hral, provokuje ma, aby som ho chytila, proste uplne zlaty chlapcek, takze dufam, ze on ten moj defekt nepocituje.
Ja som ako decko bola chladna, aj k rodicom. Bola som velmi zla, podla rodicov, neustale ma bili kvoli tomu. Na to s apamatam. Aj od ocka take facky, ze som druhu dostala od steny alebo od dveri. A pochvalu som dostala iba vtedy aj od mamy a aj od otca, ked som dostala dobru znamku v skole. Doteraz ked ma mama obijme, citim sa trapne trosku. Pritom teraz mam s rodicmi velmi kamaratsky a dobry vztah. Urcite bude pricinou nieco z detstva, ale co robit? :( tak mi je luto, lebo tak som sa tesila na toto obdobie a matersku si vobec neuzivam. A
Stručné zhrnutie
- Psychoterapia a špecifické metódy ako rodinné konštelácie, filiálna terapia a regres boli v diskusii opakovane odporúčané ako cesty na spracovanie detských traumat a zmeny naučených rodičovských vzorcov.
- Konkrétne zdroje a metódy spomenuté v diskusii sú limbický otisk (Denisa Riha Palečková), knihy od Gabriela Maté (Gabor Maté), kurz „Nevychova“, kniha „4 dohody od Jara Duseka“ a „terapia Cesta“.
- V otázkach vývoja motoriky sa v diskusii uviedlo, že 14 mesiacov bez samostatného chôdze môže byť normálne, a že fyzioterapia, Vojtova metóda a cielené cvičenie sú bežné intervencie pri hypotónii alebo oneskorenom motorickom vývoji.
Q: Aké profesionálne pomoci sú odporúčané pri pocitoch viny a chladnom emočnom vzťahu k dieťaťu?
A: V diskusii viacerí odporúčali psychoterapiu, rodinné konštelácie, regres alebo kraniálnu terapiu; konkrétne boli spomenuté aj filiálna terapia pre vzťah rodič–dieťa a internetové kurzy ako „Nevychova“.
Q: Ktoré konkrétne knihy a autori boli v diskusii odporúčaní na tému traumy a rodičovstva?
A: V diskusii boli menovaní Gabor Maté ako autor venujúci sa traume, kniha „4 dohody od Jara Duseka“ a titul „Toto mali citat nasi rodicia“; tieto zdroje boli naznačené ako doplnok k psychoterapii.
Q: Čo je „limbický otisk“ a kto ho v diskusii presadzoval?
A: V diskusii sa spomínal koncept limbického otisku a odporúčala ho Denisa Riha Palečková, ktorá podľa príspevku vedie kurzy a online programy zamerané na prepis zaužívaných vzorcov správania.
Q: Je v 14 mesiacoch normálne, ak dieťa ešte nechodí, a kedy treba riešiť fyzioterapiu?
A: Viacerí diskutujúci uviedli, že 14 mesiacov bez samostatnej chôdze môže byť normálne; príklady z diskusie uvádzali začiatky chôdze v 15, 16 a 18 mesiacoch, a pri podozrení na hypotóniu alebo výrazné oneskorenie sa odporučila konzultácia s fyzioterapeutom alebo odborníkom (neurologom).
Q: Aké praktiky rodičia v diskusii zdieľali pri práci na prijatí dieťaťa a znížení perfecionizmu?
A: Diskutujúce odporúčali vedomé poďakovanie každý deň, chválenie dieťaťa za malé pokroky, „tréning“ dotykov a objatí podľa denného programu a používanie odporúčaných kníh či kurzov (napr. „Nevychova“, „4 dohody od Jara Duseka“).
Q: Kedy zvážiť filiálnu terapiu podľa diskusie?
A: V diskusii jedna respondentka odporučila filiálnu terapiu, ak problém s citmi voči dieťaťu pretrváva do veku približne 3 rokov.
Q: Aké špecifické metódy terapie alebo intervencie boli navrhnuté na „odstrihnutie“ rodinných vzorcov?
A: Spomenuté metódy zahŕňali rodinné konštelácie, regres, kraniálnu terapiu, terapia „Cesta“ a terapeutické workshopy zamerané na limbický otisk (Denisa Riha Palečková).
Q: Kde hľadať podporu pri pocity zlyhania po dlhom čakaní na dieťa (napr. po IVF)?
A: Diskutujúci navrhovali psychológa alebo psychoterapeuta, skupinovú podporu rodičov po IVF a samostatnú terapiu na spracovanie očakávaní; v diskusii boli aj príklady diagnózy popôrodnej depresie ako dôvodu odborného vyšetrenia.
Závery z diskusie
Zhoda
- Psychoterapia je v diskusii považovaná za kľúčový krok na spracovanie detských traum a zmenu naučených vzorcov správania.
- Vnímavé, vedomé prejavy náklonnosti (objatia, pochvaly, „mojkanie“) a prax vďačnosti boli odporúčané ako každodenné pomôcky na zlepšenie vzťahu.
- Oneskorená chôdza okolo 14 mesiacov môže byť normálna, ale pri hypotónii alebo jasnom oneskorení sa odporúča fyzioterapia a odborné vyšetrenie.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci tvrdia, že nedostatok bezpodmienečnej lásky je primárnym signálom z detstva, ktorý treba riešiť terapiou; iní tvrdia, že to automaticky neznamená, že rodič je „zlý“ a že láska sa prejavuje rôzne.
- Niektorí odporúčali aktívne a časté cvičenie (podľa odporúčaní centier/fyzioterapeutov), zatiaľ čo iní varovali pred nadmerným tlakom a odporúčali nechať dieťa ísť vlastným tempom.
Otvorené otázky
- Do akej miery pomôžu konkrétne metódy (rodinné konštelácie, limbický otisk, filiálna terapia) pri dlhodobom zmene rodičovských vzorcov a zabránení prenosu traumy na ďalšie generácie?
- Kedy presne vyhľadať špecialistu (psychológ, psychiatér, fyzioterapeut) pri kombinácii emočných problémov rodiča a oneskoreného motorického vývoja dieťaťa?
- Aká je optimálna kombinácia psychoterapie a praktických denno-denných cvičení/rituálov (objatia, chvála, vďačnosť) pre zmenu výkonovo orientovaného rodičovstva?
Spomenuté značky a firmy
Denisa Riha Palečková, Gabor Maté, Jara Dusek, detijsoutakylidi.cz, kurz „Nevychova“
Spomenuté produkty a metódy
psychoterapia, rodinné konštelácie, filiálna terapia, limbický otisk, Vojtova metóda (Vojtovka), fyzioterapia, logopédia, kurz „Nevychova“, „4 dohody od Jara Duseka“, terapia Cesta, regres, kraniálna terapia, „limbický otisk“, knihy Gabor Maté, rodinné konštelácie
Miesta a osoby
Denisa Riha Palečková, Gabor Maté, Jar Dusek, detijsoutakylidi.cz
podstatné je, že si uvedomuješ a vieš pomenovať, čo nie je poriadku a tak sa môžeš rozhodnúť popracovať na zmene svojho myslenia. Dá sa to len s Božou pomocou, modlitbami za tento problém,vlastným sebazapretím,sebaovládaním, trpezlivosťou, zhovievavosťou. A dôležité je byť vďačnou za život toho vymodleného dieťaťa. Viem, čo to je, keď dieťa nespĺňa naše predstavy....je to ťažké prijať, že práve to moje je také, ale sú aj horšie prípady.....cvičiť sa v zhovievavosti voči slabostiam toho druhého chce vlastnú pokoru, sebazapretie, sebaovládanie , nikto nie je dokonalý. jeden je menej dokonalý, jeden viac ..a uvedomiť si, že ani my nie sme dokonalé ...
Ahoj. Ako ste dopadli s maličkym ? Zazivam nieco podobne skoro to iste a mam hrozne vycitky tiez 😔
Mám tiež syna narodeného na umele oplodnenie, podarilo sa to až na 4x po 13 rokoch manželstva. Tiež bol strašne zlatý, milučký, taký mojkáčik. Teraz má 15 a je ľahký autista, má Aspergerov syndrom. Mám výčitky, že je to kvôli mne, že som sa mu málo venovala, že som ho niekedy nemala tak rada ako sa má. Ponesiem si to po celý život. Pokazil sa nám manželský život a vlastne sa všetko posralo. Netlačte na syna, užívajte si ho, aj keď nie je všetko ideálne, to sa už nedá vrátiť ten úžasný malý človiečik, ktorý je na Vás závislý. Ja veľa vecí ľutujem a už to nejde vrátiť. Teraz by som to robila už inak, tešila by som zo syna aj keď bol pomalý, nevedel kresliť, nevedel skoro bicyklovať a nevedel viazať šnúrky. Chybu som si priznala ale ten čas sa už nevráti. Budem si to vyčítať celý život.
@jurkom nemusíš si to vyčítať, môžeš to spracovať, odpustiť si, vysvetliť to synovi, proste pomenovať to a zvedomnit si to. A veci sa začnú diať. Vieš spraviť stále veľa, aby sa to neprenasalo ďalej. Vieš si spraviť terapiu a vieš stopnúť to, čo sa posúva vo vašom rode, lebo veľa vecí si nesieme generačne. Nájdi si terapiu, ktorá ťa nejako osloví, regres, konštelácie, kranio, čokoľvek ďalšie, čo ťa osloví. Bola som na pár terapiach a spadlo zo mňa neskutočne veľa bremena, nechápem, prečo som to nespravila skôr.
@nominativ nechaj ju "lietať" a keď dospeje, bude ti za to vďačná.. Skôr sa mi zdá, že sleduješ okolie kto si čo myslí. Kto sú tí "oni"? Vypusti to. To okolie. Trochu kritiky voči okoliu nezaškodí. A si na úžasnej ceste to zmeniť. Deťom stačí láska, to okolie ti tu lásku blokuje, tie názory, ktoré si berieš príliš k srdcu. Máj nad tie postoje nadhľad. Tento život je len o tebe, aku lásku dáš svojim deťom. A určite dávaj pozor na vyslovene vety. Slovo vie veľmi ublížiť.
Ešte dnes si pamätám čo mama zvrieskla, keď som mala 4 roky a hrala sa na ihrisku a nechtiac som si ublížila. Bolo ju počuť na koniec okresu. A neboli to pekné slová. Aj keď sú to roky.