Neľúbim svojho syna
Dobrý deň, mám 2 malé deti do 2 rokov.
Staršia dcéra 1,5 ročná je vytúžené a milované bábätko, ktoré prišlo po potrate prvého syna. Zbožňujem ju, bojím sa o ňu a ľúbim ju od prvého dňa. Je to to najkrajšie a najlepšie v mojom živote.
Zároveň mám 3 mesačného syna. Stále viac si uvedomujem, že ja som ho vlastne ani nechcela. Celé tehotenstvo som pretrpela a čakala, nech je už koniec. Už vtedy ma ani výbavičku nebavilo chystať. Nedokážem si s ním vybudovať vztah. Niekedy je to fajn, ale väčšinu času sa do citov k nemu nutim. Nebaví ma starostlivosť o neho, všetko robím na silu a nepriamo ho vínim za to, že musím teraz behať okolo novorodenca zavretá doma, namiesto toho aby som behala po ihriskách, plavarnach a užívala si život s dcérou. Nebaví ma proste nič a stále opakujem ako nám s dcérou bolo dobre, keď sme boli bez neho. Strašné! Syn je krásne, zdravé a nevinne bábätko a mňa tieto pocity ubijaju a
neuveriteľne má trápi, že si neviem užívať materstvo a to, že mám 2 krásne a zdravé deti. Myslím, že mám popôrodnu depresiu, prípadne nábeh na ňu. K lekárovi však urcite nepôjdem. Ak sa tu nájde niekto, kto si prechádzal podobnými pocitmi a prešlo to, uvítam akékoľvek rady či názory. Ďakujem.
@ceresnicka111 konecne normálna odpoveď a názor
syna si nechcela preto tie pocity
otazka je len ci chces na tom nieco zmenit a ktomu potrebujes lekara a terapie
a ano bude sa to tahat dalej ci vedome ci podvedome syn bude ten kto ti neumoznil si uzivat so svojou dcerou
a skoncite ak jeden z tych pripadov kedy rodic uprednostnuje jedno dieta pred druhym
V prvom rade, určite ťa stálo odvahu už len to, že si sem tieto svoje pocity napísala. To nie je ľahké, hlavne keď vieš, že ťa hocijaký anonym tu za ne može zvoziť pod čiernu zem. Už to je krok vpred. Mozes mať hocijaké pocity, sme ľudia, nie stroje. Necítime sa podľa toho, na čo "máme právo". Na mňa počas druhého tehotenstva prišli tiež rôzne hnusne negatívne pocity, s ktorými v podstate bojujem doteraz a tiež objektívne na ne nemám veľký dôvod... Povedala som si, že ich budem akceptovať, nie potláčať, lebo tie potláčané pocity sa vracajú ako bumerang v oveľa horšej sile. Akceptovať však neznamená s nimi nič nerobiť, to že nie sú dobré a prospešné pre teba a hlavne tvojho syna ti je asi jasné. Zvážila by som určite aspoň služby online psychológa, ak sa nemáš komu bez odcudzovania vyrozprávať. Mne veľmi pomohlo už len to, že som sformulovala svoje myšlienky a pocity do viet a snažila sa analyzovať v sebe prečo sa tak asi cítim, ako by som sa mohla cítiť lepšie, viac meniť prostredie, oddych atď. To že ti niekto povie vzchop sa, je ti ozaj veľké .... platné.
@majka2 ach, ty jednoduchá žienka, ktorá ani písať ani nevie... je kopa žien, ktoré nezačnú automaticky ľúbiť dieťa hneď ako ho porodia a jednoducho potrebujú čas. Tipujem, že autorka bude jednou z nich. Prešli len tri mesiace a v kombinácii s únavou a nevyspatosťou môže pokojne cítiť to, o čom píše. Množstvo žien to má rovnako, akurát sa o tom nikde nepíše, lebo však žena má byť na obláčiku hneď ako porodí a automaticky má to dieťa ľúbiť od prvého okamihu, no takto to nefunguje. Ženy o tom radšej ale nehovoria, presne kvôli takým materám ako si ty a podobné, ktoré sa zišli v tejto diskusii, lebo by boli odsudzované.
PS: Depresie tu vždy boli, sú aj budú, to, že v tvojom svete neexistujú len ukážkou tvojej malosti a nevedomosti. Nevadí, aj na takých svieti slnko.
precitala som si niektore komentáre a normalne nechapem.... je to nahovno? si v riti? citis sa zle? - napis na modreho konika a bude ti nahovno este viac lebo dostanes zje*a jaka si hrozna a neviem co este 🤦♀️ ...
synceka urcite lubis, len teraz je to narocne.... tak rychlo ako ti vyrastla dcerka ti vyrastie aj tento drobec a potom to bude zase o niecom inom. na ihriska budete chodit spolu vsetci 😉 ste vsetci jedna rodina a lubite sa navzájom. a ak mas podporu u manzela je to velke plus, ono sa to vsetko zlepsi... drzim ti silno palce aby bolo zase dobre a mohla si uzivat zdrave detinky naplno 🥰 ak mas ale naozaj podozrenie na poporodnu depresiu netrap sa zbytocne sama a vyhladaj odborika, aby vam vsetkym mohlo byt zase fajne (ak bude dobre tebe bude sa mat dobre cela rodina 😉)
Prečítala som si prvú stranu komentárov a stačí mi, ženy ktoré jej tu nakladáte ste obyčajné odporné chudery. Autorka si tu príde ani tak nie po radu ale vyliať srdce a vy jej píšete ako posledné hyeny. Nie ona, ale vy by ste si mali dať facku.
Autorka toto môže mať súvis aj s prvým dieťaťom, kvôli tomu čo si si zažila, sa nevieš pripútať. Odpusti si, nič si nevyčítaj, za svoje pocity nemôžeš. Ale pracovať by si s nimi pomocou psychológa mala, pretože mu v detstve takýmto postojom môžeš privodiť nemalé traumy. Nenechávaj to len tak, že možno to prejde keď bude väčší. Je to síce dosť možné ale nie isté.
@ruzovakrava sulasim. Niektore ozaj ako hyeny. Ako keby ho do decaku chcela strcit.
@majka2 nie, len zeny v minulosti ticho trpeli a vsetko znasali, lebo inu moznost nemali. To, ze sa o tom nehovorilo neznamena, ze boli spokojne a stastne.. ano, necitit z vas empatiu, iba hnev a potrebu sudit , pravdepodobne, choreho cloveka. Je to, akoby ste sa rozculovali nad niekym, kto ma zlomenu nohu a DOVOLUJE si vas brzdi na ceste….
@majka2 nepaprč sa, aj ty si použila vo svojom príspevku slovné spojenie matere
@majka2 načo komentáre, ktoré nepomôžu, ale ublížia? ☹️
@fcuk mne je len ľúto tých detí nic iné a áno som na to naštvaná lebo keď ho nechcem a vedela to už pred ďalším otehotnením že nechce lebo ho celé pretrpela a teraz keď sa narodilo tak je naobtiaz má zdravé deti ľudí okolo seba čo pomáhajú a stále dáky problém troška choré a nezodpovedné voči tomu malému on sa sem nepýtal
Autorka, žiadna žena ťa tu nemôže osočovať za čokoľvek, čo si napísala, lebo si tým samé neprešli. Inak by také odsudzujúce slová nenapísali. Ani si nemyslím, že tie slová myslíš vážne. Jednoducho teraz máš taký stav, preto si to napísala. To ako keď žena pri hádke s manželom povie "S tebou sa nedá žiť, ja sa s tebou rozvediem!" a pritom je len plná negatívnych emocií. Keď prejdú, tak samozrejme vie, že sa rozviesť nechce. Osobne som popôrodnú depresiu mala. V čase keď začala pandémia. Nikto mi nepomohol, vrátane manžela, ktorý radšej za mnou zatvoril dvere, keď videl v akom som stave. Nezazlievam mu to, lebo viem, že nevedel ako reagovať a ako mi pomôcť. Nemala som v tom čase ani možnosť riešiť psychoterapiu, len som sa dusila vo svojich pocitoch a hovorila si, že deťom by bolo bezo mňa lepšie (nechcem rozpisovať, čo mi lietalo hlavou). Postupom času som sa z toho dostala - úplne úplne sama. Ale bolo to veľmi ťažké a keby som vtedy mohla, riešim to s odborníkom. Chcem ťa len podporiť, že akokoľvek ťažké to je, nech tvoje negatívne myšlienky prebíja aspoň jedna pozitívna. Tvoj syn raz bude usmievavý chlapček, ktorý keď sa na teba usmeje, tak sa roztopíš. Za svoje pocity nemôžeš. Len ich prosím rieš a nehanbi sa požiadať o pomoc. ♥️
@veronicka1901 v čom ublížia že človek povie pravdu že trpí dieťa keď nechcem dieťa tak poznáme v tomto storočí ochranu či ?!
Vedecke studie davno potvrdili, ako velmi nas zivot zasahuje prenatalny vyvoj v brusku a prve mesiace zivota. Tvojho chlapceka odmietanie zo strany matky a nedostatok lasky od tej najdolezitejsej osoby velmi poznaci, ak sa nebudes chciet liecit. Este to mozes napravit, prosim ta, pre dobro celej rodiny to sprav. A pomozes tym velmi aj dcerke, aby zila v zdravej rodine.
Fu,tak to vôbec nezávidím…mám dve deti a lásku pre oboch,ale toto je už ozaj na stretnutie s odborníkom - aspoň raz ho skús vyhľadať,my nie sme odborníčky na depresiu po pôrode…na to sú špecializovaní ľudia a poradia,ako ďalej. Ale čím skôr,tým lepšie…veď bábätk potrebuje milujúcu mamičku…
@majka2 ja mám tri deti, PPD som si nikdy nezažila, ale nebudem tu písať, že je to výmysel moderných mamičiek, lebo nie je. Je to normálna diagnóza.
Slabšia povaha sa po týchto otrasných komentároch aj zrútiť môže ☹️.
K čomu pomôže na niekoho nakydat a hrať sa na super matku? Nepochopím...
@majka2 v minulosti neboli depresie? To si si teraz vycucala z prsta alebo ako si na toto prišla? Lebo s realitou to nemá spoločne nič. Čo ma prosím ťa nejaké časové vyťaženie, ktoré vyplývalo zo spôsobu života v minulosti s depresiou? Áno, teraz sa o tom viac hovorí, ale viac toho nie je. Dokonca k tomu nemusí byť ani pádny dôvod. Proste sa to stane a veľmi ťažko sa to vysvetľuje ľuďom, čo to nezažili a nemajú o tejto veci niečo načitané. Dúfam, že tvoj muž nemá podobný názor ako ty, lebo ak ťa to náhodou niekedy postihne a to nemusí byť len po pôrode, tak ti bude veľmi ľúto.
Pises, ze k lekarovi zatial nejdes, lebo si myslis, ze to zvladnes sama. A preto sem pises a hladas u nas odpovede, hej? To ti ale nevychadza, je to oxymoron.
Mas problem, vies ho pomenovat a to je fajn start. Tym, ze to nechas vyhnit iba tomu uzasnemu zdravemu nevinnemu anjelovi ublizis...a celej rodine vratane seba. Odhod zabrany a ego a vyhladaj odbornika, sak to je normal a ziadna hanba. Nechat to tak je nezodpovedne a len pred sebou tlacis problem.
@autorka .. choď k doktorovi. Keď nie tam, tak aspoň na terapiu. S deťmi stepujeme u doktora pomaly s každou blbostou, ale keď sa jedná o nás, tak sme akosi slepe. Vidím z tvojich slov, že to nie je asi také zle, aspoň sa dietku venuješ a snažiš sa napriek všetkému byť dobrou mamou. Terapia by ti pomohla veľmi.
To je poporodna depresia ako vysita.. okamzite to ries, toto dieta za nic nemoze.. kolko parov by dalo zivot za to mat zdrave babatko
Tak toto je nejaká provokacna téma???K lekárovi nepôjdes....co je toto za zmýšľanie? Potrebuješ odbornú pomoc,usmernenie z toho zlého bludného zmýšľania.Neviem aké rady tu čakáš.... Samé to nezmizne.Vyhladat pomoc nie je hanba.
Odpoviem takto naraz. Ďakujem za povzbudivé komentáre, niektoré ozaj pomohli. Naozaj asi potrebujem viac sa maznať so synom, vytvoriť si to puto. Takto spätne si spomínam, ako sme celé mesiace sa s dcérou maznali. So synom nie je toľko času.
Dokonca ďakujem aj za tie negatívne komentáre, ktoré boli síce úplne zbytočne, keďže ja sama viem, že sa správam ako krava, ako ste ma tu niektoré nazvali, a tiež by som si najradšej dala facku, lebo dobre viem, aký zázrak je mať zdravé dieťa.
Ale zdržte sa prosím komentárov, že som mala ísť na potrat a podobné nezmysly. Všetky naše deti boli z lásky a plánovane a aj keby neboli plánované, toto by nikdy neprichádzalo do úvahy, takže mi je zle len na to pomyslieť. Neprišla som sem preto, aby ste ma súdili a ja sa bránila. Na to nemám energiu, fakt sorry. Ja som tu skôr hľadala mamičky, ktoré si prešli podobným a majú reálnu skúsenosť a nie mamičky, ktoré majú potrebu sa vyjadriť ale budiž. Ani tu nehľadám akýkoľvek súcit, ten nepotrebujem. Ja sa neľutujem, tak neviem, čo to tu píšete. Hľadám tu radu KVÔLI SYNOVI, nie kvôli sebe, keďže mu chcem dať všetko to, čo dcére, dopriať mu krásne detstvo a milujúcu rodinu. Mnohé ste odporučili zvážiť odbornú pomoc, máte s tým reálnu skúsenosť? Možno som sa naozaj zle vyjadrila, ale určite to neplánujem nechať zájsť ďaleko a vpripade potreby budem musieť vyhľadať lekára, pretože ma to fakt trápi, že to takto je. Ja to ale na lekára zatiaľ fakt nevidím, necítim sa na to. Som jednoducho, zmätená, možno trochu stratená, ale svojím deťom by som v živote neublížila, to je úplný nezmysel, sú to najcennejšie, čo mám, venujem sa im od rána do večera...
Zároveň však sa cítim ako úplne neschopná mater, ako aj píšete, ktorá neustále Napríklad celý prvý mesiac, keď som syna prebalovala, mi dcéra sedela pri nohách a plakala. Alebo som ho dojčila tak, že na druhom kolene mi sedela ona. A podobne, nuž plakali sme všetci. Je to nesmierne ťažké dať tú pozornosť obom deťom rovnako a stále vidím na sebe, že dcéru uprednostnujem. Pri dcére som bola usmievavá mamička a teraz je zo mňa nervózna furia.
Manžel samozrejme vie o mojich pocitoch, a tiež je toho názoru, že nemám spracovaný ten potrat. On však tvrdí, že bude dobre a časom sa to utrasie.
Neutrasie, skúste si aspoň raz do týždňa raz za dva týždne urobiť aj s mužom večer pre seba a porozprávajte sa čo ťa trápi. Skúste napríklad, že jeden týždeň bude cez deň so synom manžel a ty si s dcérou urobíš deň len pre vás dve a o týždeň sa vymeníte a zase budeš celý deň len so synom ty a manžel s dcérou. Prosím ťa len svoje strachy, obavy a pocity Nexus v sebe ale rozprávaj o nich
Či s mamou, mužom, kamarátkou. Držím ti palce
@majka2 hovorím, že vám chýba empatia voči autorke, neviem načo tu píšete ak jej neviete pomôcť. Trocha kľudu, autorka svoje dieťa miluje, ale trpí spôsobom aký si neviete predstaviť a také osoby ako ste vy, jej nepomáhajú.
Viem, že sa nehráte na hrdinku, ste vlastne šťastná osoba lebo netrpíte spôsobom ako autorka 😇