Neľúbim svojho syna
Dobrý deň, mám 2 malé deti do 2 rokov.
Staršia dcéra 1,5 ročná je vytúžené a milované bábätko, ktoré prišlo po potrate prvého syna. Zbožňujem ju, bojím sa o ňu a ľúbim ju od prvého dňa. Je to to najkrajšie a najlepšie v mojom živote.
Zároveň mám 3 mesačného syna. Stále viac si uvedomujem, že ja som ho vlastne ani nechcela. Celé tehotenstvo som pretrpela a čakala, nech je už koniec. Už vtedy ma ani výbavičku nebavilo chystať. Nedokážem si s ním vybudovať vztah. Niekedy je to fajn, ale väčšinu času sa do citov k nemu nutim. Nebaví ma starostlivosť o neho, všetko robím na silu a nepriamo ho vínim za to, že musím teraz behať okolo novorodenca zavretá doma, namiesto toho aby som behala po ihriskách, plavarnach a užívala si život s dcérou. Nebaví ma proste nič a stále opakujem ako nám s dcérou bolo dobre, keď sme boli bez neho. Strašné! Syn je krásne, zdravé a nevinne bábätko a mňa tieto pocity ubijaju a
neuveriteľne má trápi, že si neviem užívať materstvo a to, že mám 2 krásne a zdravé deti. Myslím, že mám popôrodnu depresiu, prípadne nábeh na ňu. K lekárovi však urcite nepôjdem. Ak sa tu nájde niekto, kto si prechádzal podobnými pocitmi a prešlo to, uvítam akékoľvek rady či názory. Ďakujem.
Ahoj autorka, je mi.luto, čo prežívaš, ale mala by si navštíviť psychologa/psychiatra/terapeuta, lebo tiež si myslím, že toto je spojené s potratom.
Úplne by Ti stačilo ísť k psychológovi, podľa mňa by si to možno zvládla aj bez liekov, len by Ti pomohol nasmerovať Tvoje myslenie iným smerom a vidieť veci, ktoré možno nevidíš. Hlavne, si šťastná žena. Ako sama píšeš, máš dve úžasné zdravé deti, čo by niektore za to dali... Ak vidíš, že sa to zlepšuje, tak verím, že to takto pôjde aj ďalej. Hormóny robia svoje, aj keď v Tvojom prípade to asi bude beh na dlhú trať, keďže tieto pocity si začínala mat už počať tehu. Škoda, maly za to nemôže a zaslúži si mamu, ktorá ho bude celým srdcom milovať... Skus predsa len myslieť aj na odborníka.
podla toho ako pises je tema zle nazvana lebo z tvojich slov je jasne citit ze synceka lubis ❤️ a si dobra mamina lebo si uvedomujes kde je problem a snazis sa ho riesit, aby vam bolo vsetkym lepsie... drzim palce!
@majka2 svojím písomným prejavom si dokázala aká si neskutočná chudera. Sorry not sorry. Komentáre hodné hyeny.
Určite potrebuješ pomoc
Už to ze si sem napísala je znak ze voláš o pomoc. Keď nechceš ísť k lekárovi chod k psychologovi, alebo chod za laktacnou poradkynou, dušou, alebo do materského centra . K niekomu , kto ťa vypočuje. Nemusíš hneď jest lieky od psychiatra. Možno ti pomôže kábel zmrzliny a vyplakat sa . Držím ti palce
Choď niekam načo tu píšeš potrebuješ sa liečiť.. Utekaj k Dr inak si toho maličkého ani ne zaslúžiš
Napisala si drsne to, co je realitou o kvanta zien. Tretina zien po porode nevie prilnut k novorodencovi (och ja musim lezat v porodnici a doma som opustila kvoli novorodencovi moje milovane dieta!!), tretina naopak odvrhne to starsie(och, potrebujem chranit a opatrovat novorodenca a pritom sa tu musim starat o to starsie !!). Len to nikto nepovie a nie vzdy je tento pocit nutne poporodna depka hodna psychiatra 🤦
No a tretina je dokonala ktora tieto pocity nema.
Neboj, nie si v tom sama. Och ako neznasam tu vetu, laska sa poctom deti nedeli, ale nasobi. Je to casto loz. Ale kto povie na ihrisku, prisediacej, ci hocakej kamoske to, co si teraz napisala ty? Nikto. Kazdy sa predbieha v tom, kto je viac dokonaly. Snad sa ti coskoro podari najst balans, pretoze ten pride, urcite 😊
@oonnaganamakusai tak toto je velmi dobry vyrok, odkial je?
@majka2 niekedy by bolo lepsie drzat hubu a krok, a ist sa radsej venovat svojej dokonalej rodine
Mozes mat aj kratkodobe momentalne vyhoretie. Ano, som pomahajuca profesia, mnoho ludi uz som odporucila k psychologovi alebo psychiatrovi a pomohlo, dokonca psychologicka raz aj mne. Ja by som skor volila na toto psychologa a ten ta vie nasledne bud navigovat, ze treba aj lieky aspon take slabe mozno podla vysetreni (tie predpisuje psychiater a nie paycholog), alebo u nej/neho absolvujes par sedeni a uvidis ako ti to pomoze. U teba by som volila zenu psychologicku alebo teda paychiatricku. Ako som spominala vyssie, ziadna hanba, normal bezna vec.
@elmivelmi 1, 5- rocne potrebuje mamu, nie vysvetlovat a posielat, aby sa hrala sama. Osobne si myslim, ze mat dve deti takto po sebe nie je vobec vyhodne. Dokonca to tvrdia aj antropologicke studie.
@dkethe ja otvorene hovorím, že tak ľúbim svoje dieťa, že neverím, že takú lásku môžem zažiť 2x. Preto sa ani nepokúšam a ani netúžim po ďalšom.
Ku komentujúcim - ktorá z Vás nezažila popôrodnú depresiu, ťažko môže posúdiť stav, v ktorom sa autorka nachádza
Chapem tvoje pocity, autorka. Presla som si niecim velmi podobnym. Drzim palce ✊🙏❤️
Ja som moju dcérku nosila v šatke a neskôr v (ergonomickom)nosiči...
Ak by som mala druhé dieťa, nosenie by znova veľmi pomohlo.. šup dieťa do šatky, nosiča a šup so staršou na prechádzku, na Ihrisko... treba žiť a nemáš dôvod byť zatvorená. Užívajte si spoločne leto, slnko... choďte na výlety... choď len s dcérou von, urobte si program...
Bude to fajn
Ja ťa nejdem súdiť a učíte by si mala vyhľadať odbornú pomoc aby sa nestalo niečo horšie potom ...ja som sama muž stále v robote a nemá mi kto pomôcť ani svokra ani naši každý má svoje ...není to sranda niekedy je psychicky na mňa už toho veľa no bolo to len moje rozhodnutie vedela som čo robím...
Tak ja som tá mamička ktorá si prešla niečím podobným ako ty, mala som 4 deti vo veku 4,6,7,15 keď som aj napriek urobenému zákroku po štvrtom dieťati opäť otehotnela, no poviem ti bolo mi všelijako, vôbec som už ďalšie dieťa nechcela k tomu sme si posledné dva roky prechádzali veľmi ťažkým obdobím v manželstve,a v podstate som nikdy nemala rodinu o ktorú by som sa mohla oprieť. Celé tehotenstvo som v podstate preplakala, na potrat by som nešla, hoc aj som ho zvažovala. No miešali sa vo mne rôzne pocity. Keď sa malá narodila bola som na jednej strane rada že už mám tehotenstvo za sebou, no stále sa to vo mne miešali také pocity že prečo práve ja musím otehotnieť aj napriek lekárskemu prísľubu že už teda deti mať nebudem, nebola som s tým vôbec ztotožnená, bola som rada že staršie deti sú už väčšie a vôbec sa mi nechcelo opäť začínať odznova plienky, mlieko... Prvé 3-4 mesiace som viac menej bola na tom ako ty len mechanické staranie sa. No potom som pocítila že to takto nejde, bola som vyčerpaná, na všetko sama,keďže exmanžel odišiel keď mala 2 mesiace. Tak som malú prestala kojiť, prešli sme na UM čo mi veľmi veľmi pomohlo, neviem prečo ale odstavením sa mi k nej zlepšil vzťah, aj v noci dlhšie spala, netrebalo toľko vstávať tým som aj ja bola pokojnejšia a pomaly sa ten vzťah zlepšoval. Teraz má šesť rokov a je to snáď najmilovanejšie dieťa všetkých. Súrodenci ju nosia na rukách. Ja na tvojom mieste zapájam veľa staršiu dcéru keďže chceš byť s ňou tak niečo formou hry, že poď budeme sa o bračeka starať spolu, nech ti napríklad pripraví veci na prebalenie, daj ich tak aby dočiahla, čítaj im spoločne rozprávku... Určite sa to zlepší treba len trochu času a nájsť si tú svoju cestu.
@majka2 ja nechapem ako sa dospelej zene v 21. st. moze dieta "zadarit"...len tolko..uz ti je urcite teraz dobre na dusi, ked si si kopla...mimochodom, to, ze ty vychovu a materstvo zvladas je tvoj uhol pohladu, to, ci si to naozaj tak dobre zvladla ti potom povedia tvoje deti v dospelosti...
no vidim, ze vela matiek sa tu myli, ty nemas poporodnu depku, vsetko co prezivas je uplne normalne, ale ze normalne. To, ze syn nie je planovany, s tym uz sa zmierujes, zalezi ti na nom a preto o tom vela premyslas. Si dobra matka a urcite nepotrebujes psychiatria alebo paneboze nejake lieky. TO by totiz vsetky matky po porode boli na liekoch. Inak je baby blue a to trva 2 mesiace a je to skoro u kazdej zeny a potom je poporodna depka, ktora trva roky. Pozatym jedno dieta je jedno dieta, dve detu su dve deti a takto kratko po sebe, to trva nejaky cas sa zohrat, u nas to trvalo 8 mesiacov. Ja som mala rozdiel 2 roky, ale bola som na nich skoro uplne sama, lebo bez rodiny a muz stale v praci. Bolo vselijako a ano je to uplne normalne, ze okolo jedneho dietata robis a to druhe place alebo ze placu naraz alebo ze sa rusia v spanku alebo ze nestihnes porobit a pdobne. Obe su este male a treba tu psychiatriu prezit a ja som mala raz aj tak, ze deti plakali v jednej izbe a ja v druhej.. Proste je to zaberak mat 2 malicke deticky po sebe, zaklad je aby si ich sa snazila brat rovnako, ze nie ze starsia je uz velka, tiez ta potrebuje ako malicky, je este velmi mala. To, ze mas pomoc je super a urcite to zvladnes, lebo nie si na ne same. Ja som inak prve 2 mesiace mala vycitky, ze som mala to druhe, ze co som to spravila mojmu prvorodenemu.. vsetko sa nejako zmenilo ked som si nasla system uspavania spolocneho, ale to mladsi mal 8 mesiacov uz. Zazivas len radosti a starosti malickych deti, 2 deti su 2 deti, uz to nebude take jednoduche, ale zase pokial budes ich brat rovnako a nebudes robit medzi nimi policajta, o 2 roky budu najlepsi kamosi a bude super.
@scorpionflow
@scorpionflower1 ja netvrdím že som super matka ale aby som povedala na svoje dieťa že ho nemilujem lebo už mám dcéru veď toto je choré a myslíte si viete o tom čo chcete buď dieťa chcem alebo ho nerobím a predstav si najmensia dcéra naozaj v pláne nebola ale stalo sa a predstav si milujem ju nedala by som ju za nič. S trt tilu podaktorí viete čo je to nosiť 9mesiacov zdravé dieťa a po pôrode vám povedia že je mŕtve a vás čaká pohreb a vy sa tešíte viete prečo lebo až na Tom pohrebe konečne vidíte svoje dieťa ten pocit ten strašný pocit a potom príde príspevok neľúbim svojho syna ako sa spametajte čo píšete podaktore. Len sa ľutovať preboha ste dospelé netvrdím že nemôžete byť unavené ale.napisat neľúbim svojho syna ako fakt choré a ztoho by malo byť zle každému normálnemu. Odchádzam z tejto diskusie lebo keď človek napíše pravdu je zle. Pekný večer všetkým zbohom.
Urcite depresia a treba lekara, ja som mala podobne ale naopak
Ak budes na to sama moze to trvat dlho alebo to bude este horsie
P.s. a potom si budes vycitat, ze si pomoc nevyhladala skor a mohla sa tesit zo svojho babatka a inak to prezivat
Vela sil
K doktorovi určite nepôjdeš? Času máš dost ako citam tak smer psychológ. Možno to ani nie je depka ale niečo v tebe nespracovane. Ak ti teda záleží na psychickom zdraví tvojho syna a tvojom.
Autorka, musím Ti povedat, že synovi nikdy nebudeš môcť dať všetko, čo dcére, lebo sa to nedá. Ja som mala dcérku 2 r 10 mes, keď sa mi narodila druhá. Tiež mi bolo ľúto, že kým prvej som sa venovala úplne celá, ta druha dostala len zlomok. Ale potom, keď som ich videla, ako sa jasia, hrajú, tešia sa jedna druhej, tak neviem... Uvidíš, keď malý trochu podrastie, aky pártaci budú so sestrou. A viac budú vyhľadávat vzájomnú spoločnosť, ako Tvoju, lebo deti potrebujú deti a súrodenci jeden druhého. Ty podľa toho, čo a ako píšeš, si naozaj úžasná mama. A pravdepodobne si len možno náročná aj sama na seba. Daj si čas. Aj sebe a malému. Uvidíš, o pár mesiacov, možno rok, dva, budeš vďačná za to, ako to máš ♥️
Rieš toho psychológa čím skôr, aby si v tomto psychickom stave svojmu synovi neublížila.
@gejb presne tak. Tak sibnutu zenu ako autorka tazko este najst. Hrabe jej z toho vsetkeho ale doktorovi nepojde. Radsej ohrozi vlastne deti. Chora zena 🤦♀️
Pravdepodobne máte nedostatok hormonálnej rovnováhy. Keď tak treba sa dať dokopy, malý je odkázaný na vás ako matku. Ak vytvoríte priepasť ťažko z nej už potom von. Predsa sa na svet nepýtal sám tam mu tu na svete ukážte to pekné je to vaša povinnosť ako rodiča. Keď ste sa ho nevzdali,tak situáciu riešte s nadhľadom a berte to ako obdobie. Veď raz to možno bude to najlepšie čo sa vám stalo. Že ho máte. Ono to tak v živote chodí.
ahoj naklikni si vydumamky.sk tam zacni hladat realnu pomoc. memyslim si ze potrebujes antipsychotika mozno ani antidepresiva. ale.urcite silu psychoterapie nepodcenuj. urcite si pozri zdroje co ponukaju na vydumamky.sk existuje aj poporodna uzkost poporodna nespavost a rozne ine diagnozy. psychoza je velmi zdriedkava. depresia castejsia. drzim ti palce.
@morgane1975 no a podla mňa si ty viac šibnutá ako autorka.
Paci sa ti také vyjadrenie, od cudzej ženy, ktorá ťa vôbec. Nepozná? Ako si dovoľujes kopnúť do autorky, si na seba hrdá?
Este je to malo,nnamor ai dcera musi aj zvyknut ze sa aj ona musi o teba podelit,je prirodzene ze zirli ale mal by si jej aj povedat a naucit ju,ze ked prebalujes albo kojis syna nech sa aj sama zahra,alwbo ak je doma manzel nech ju on zabavi.Alebo ju zapajaj,nech si zvyka tiez na babatko a ty nemusis rieait tooko ziarliviatnu dceru.Alebo jej pusti zlrozpravku,nech nieje na tebe ako kliest.Je este mal,1,5 maly rozdiel,cize ona tie to musi spravovat alw uvidis,casom sa krasne zahraju.U teba ta iskra snad preskoci,mozno to nebude toe ako medzi dcerou a tebou ale verim ze to pride.