Neviem, či chcem deti

@zoeeoz nie nie. Nie je taky ze zajtra alebo co. Ja som z nikdy pri nom presla ze paci sa mi to a teraz do mozno. Ono nie som aj v ideálnom psychickom stave. A tak proste to ze mi dycha na krk rozchod s niekým naozaj skvelým a aj ze by bol dobrý otec a vsetko... Nie je to pre mna prijemne. Celkom to vlastne veci zhorsuje prr mna. Lebo mi to vyvolava kopu obav, ze co ak uz nikto nebude tak lubit... Lenze ja by som k tomu rozhodnutiu chcela prísť inak ako dohodou... Nrjako sme sa dohodli na začiatku a proste neviem. Vztah funguje super viac menej. A ist do deti takto ze cesta kompromisu? Vies... Ze ja chcem mat pocit, ze sa mozem rozhodnút sama. Ze ta tuzba moze prist. Ale nir je iste ci príde... V tejto chvíli mi pride všetko take komplikovane.

@zoeeoz o obetu by ani tak neslo. V živote prichádzaju situácie kedy proste obetujes co bude treba.

Ja... teda si to myslím.. asi - vidíš, ešte ani v tomto sa neviem rozhodnúť :D Ale budem úprimná..
Snažím sa to naformulovať tak, aby som nevyzerala ako hrozná ženská, či nebodaj krkavčia mater.. Nikdy vo mne nebola žiadna mega túžba.. skôr niečo ako všeobecné nastavenie, že takto to má byť, že skôr som sa videla aj s dieťaťom ako bez, vyštudujem, práca, vlastné bývanie, svadba, cestovačky a skúsme dieťa, že prečo nie, a bolo.. napr. neviem, či budem mať druhé, aj tu sa rozhodujem skôr racionálne, a nie pudovo či srdcom: napr. verím, že malému by možno bolo dobré, ak by mal súrodenca, na druhej strane neviem, či by som do toho znova išla (napr. ja som neznášala tehotenstvo, fakt nie - na to som ja príliš netrpezlivá povaha. Nie som egoistická, len poznám svoje limity).
Čo sa týka materstva celkovo: nuž, u mňa (ako vidíš aj z týchto riadkov) nenastala nejaká mega otočka v zmysle "našla som zmysel života, toto ma napĺňa, nič lepšie sa mi nemohlo stať". Naopak, stále verím, že AK by som dieťa nikdy nemala, tiež by som mohla mať zmysluplný a naplnený život, a môžem napísať, že môj život nebol pred narodením môjho syna ani zlý, ani prázdny, ani horší, bol rovnako dobrý.

Dovolím si dokonca napísať, že som typ ženy (rodiča), ktorý jednoducho nemal v sebe to zázračné "uvidíš, že budeš vedieť, čo máš robiť, jednoducho to vieš, vycítiš, musíš". Nie som sama, len ja si to aj priznám ;) preto boli aj moje začiatky ťažké, priam pekelné... lebo na to sa len ťažko pripravíš, a keď v tebe chýba to odhodlanie, či entuziazmus od začiatku, tak sa môže stať, že budeš prežívať aj tie najjednoduchšie a najzákladnejšie tzv. normálne situácie 100 x horšie ako tvoja suseda či kamoška či doplň kto.. začiatky boli doslova improvizácia a som rada, že som to ako tak dala, ale opakujem, bola to najmä improvizácia skúška pokus - omyl - pokus - úspech (asi). Nie je to atómová fyzika, ale dalo to zabrať. Ale DALO SA. Musela som.
Podľa môjho názoru priam toxické a škodlivé rady typu "keď ho uvidíš na prvom sone, budeš namäkko", "ak ho budeš držať v náruč, hneď sa zaľúbiš" ber s ľahkosťou, uvidíš, ako bude, ale neupínaj sa na to. Lebo možno to bude tak, možno nie. To však neznamená, že by si bola zlá matka, či nemala rada svoje dieťa, len máš iné nastavenie.. je to iná, nová, nepoznaná situácia, nový zraniteľný človek závislý od teba, niekto na to potrebuje čas, viac času, musí si na to celé proste zvyknúť. Ja som urobila najväčšiu hlúposť, keď som sa tzv. nechala unášať davom, a dala som sa na vyššie spomenuté reči typu "hneď sa zamiluješ", "všetko budeš vedieť" a tak veľmi som sa spoliehala na to, že som odignorovala seba, svoju osobnosť a išla som do toho hipisácky bez prípravy .. :D teda, nejakú knihu som čítala, no ale fakt povrchne.. ja nehovorím, že dôkladná predpôrodná príprava by ma spasila, ale keby som sa k tomuto celému postavila tak, ako vo všeobecnosti ku všetkému (či už doma alebo v práci - som typ, ktorý si prečíta aj návod k novej žehličke :D ), teda pripravená, tak by som aspoň mala nejakú barličku.. možno.. ale aspoň pre lepší pocit - to je iba taká rada k záveru do budúcna, lebo už doooosť predbieham udalosti ;) :D

No a či sa to oplatilo? Jasné, že áno. AJ keď ten život je iný, aj ten vzťah s mužom sa zmenil..? (čo ja viem, či sa zmenil... niečo hej, ale skôr je to také prispôsobenie sa k situácii, niečo dočasné, ale stále je základ ten istý 🙂 ). Základom je asi nájsť v tom všetkom samu seba, aj keď sa stratíš, ale nájsť si rovnováhu... mne najviac pomohlo priznať si, že som taká aká som, prestať sa porovnávať a sústrediť sa aj na svoje potreby - v mojom prípade to bol skorý návrat do práce. Našla som opäť seba, a vedela som sa sústrediť na materstvo, prežívať všetky tie okamihy so synom, prejsť z kvantity na kvalitu, ako tu často píšem.

V skratke: dá sa :D

@elly23 JOJ krásna odpoved 🙂 akoby som to ja písala 😍

@mimi5986 mať dieťa prinesie do tvojho života nový rozmer. Nie lepší/horší, proste iný. Zmení ťa to a zmení to aj váš vzťah. Zrazu tu bude niekto, kto má len vás. To je veľký rozdiel oproti stavu, keď ste stredobodom svojho sveta vy sami.
Je to podobné, ak niekto žije plnohodnotný život bez stáleho partnera. V istých smeroch to môže byť dokonca lepšie, ako žiť vo vzťahu. Viac slobody, zaujímavejší sex život, viac času na seba a svoje záľuby. Ale ak vybuduješ s partnerom zmysluplný, dobrý vzťah, vieš, že to proste za to stojí. Obohatí ťa to.
Ale mať dieťa nie je povinnosť, nemusí to byť automaticky pre teba prínos.

@mimi5986 Ja som sice vzdy chcela dieta, mam a som spokojna. Ale podla mna je to velmi individualne, co poznam ludi, naozaj vacsina zisti, ci realne chcela dieta, az ked ho ma. Su zeny, co o detoch snivali a realita ich prefackala a mozno aj lutuju. Su take, co nechceli, ine deti nadalej nemozu ani vystat, ale svoje zboznuju. Vacsina ludi nelutuje, ze ma deti, ale to je fakt velmi individualne. Niekto zmeni nazor az ked ma 60, ze mu deti chybaju alebo naopak, ze chce mat pokoj a ma vnucata na krku. Vtedy je uz neskoro menit rozhodnutie samozrejme.
Len chcem poznamenat este, ze deti nie su len deti. Dieta je malicke isty cas, potom su s nim starosti, ale v principe je to sucast rodiny, vyrastie na velke, dospele, na partaka. Mat deti nie je len o tom, ze ci mam rada babatka a deti do 5 rokov ci nie. Je to aj o vacsich detoch az dospelakoch, s ktorymi clovek zije ako s kymkolvek inym. Akurat im moze viac rozkazovat 😀 .
Podla mna je aj fajn, ak zena nestavia na detoch svoj zivot, lebo paradoxne vie tak dat detom viac. Mozno ich budes mat a nepojdes z toho odpadnut, ale proste obohatite navzajom svoje zivoty a budete partaci. Niekedy nejde o nic viac. Len dnes sa materstvo berie prilis zlozito podla mna.