Neviem prijať druhé dieťa
Ahojte, mam skoro dvojročné dieťa a novorodenca a neviem stále citovo prijať to druhe. Stále mám pocit že kvôli nemu nemám čas na to prve a ze mu nemôžem dať toľko lásky ako som mu dávala predtým. S prvým mam dosť intenzívny vzťah, veľa času sme spolu trávili a teraz to prirodzene nejde. Kvôli tomu niekedy cítim hnev na to druhe a chce sa mi plakať že ho mám, že nemôžem byť pri tom prvom keď ma vola. Prosím neberte to nevdacne že si nevážim že mám deti len je to veľmi náročné a neviem to emocionálne spracovať. Myslíte že je to ešte hormónmi? Mali ste podobne pocity?
Stručné zhrnutie
- Pocity odmietania, hnevu alebo smútku voči novorodencovi sa v diskusii často pripisujú poporodnej depresii a hormonálnym zmenám; odporúčaným krokom je odborné vyšetrenie u pediatra alebo psychologičky.
- Praktické riešenia odporúčané v diskusii zahŕňajú zapájanie otca, zapájanie staršieho dieťaťa do jednoduchých úloh, vyhradenie pravidelného času len pre staršie dieťa (napr. raz týždenne 3 hodiny) a nosenie novorodenca v šatke alebo nosiči na zvýšenie telesného kontaktu.
- Viaceré príspevky uvádzajú, že väzba k novorodencovi sa môže vytvoriť veľmi rýchlo (po 24 hodinách) alebo až po niekoľkých mesiacoch (u niektorých matiek cca 3–6 mesiacov), a v diskusii boli spomenuté aj služby v zahraničí, napr. pravidelné návštevy matrón (pôrodných asistentiek) každé 2 týždne a špecializované domy pre matky.
Najčastejšie otázky
Q: Ako rozpoznať poporodnú depresiu a koho mám kontaktovať?
A: Kontaktujte pediatra alebo psychologičku; diskusia opakovane odporučila psychologické vyšetrenie a pripomenula, že pediater a pôrodná asistentka (matrona) môžu poporodnú depresiu včas zachytiť.
Q: Aké konkrétne kroky môžem urobiť, aby som si vytvorila vzťah k druhému dieťaťu?
A: Odporúčané kroky z diskusie sú: veľa telesného kontaktu (nosenie v šatke alebo nosiči), očný kontakt pri krmení a prebaľovaní, zapájanie staršieho dieťaťa do jednoduchých úloh (podávanie plienky, utieranie) a vyhradenie raz týždenne približne 3 hodín len pre staršie dieťa.
Q: Môže partner a rodina pomôcť zmierniť pocity viny voči staršiemu dieťaťu?
A: Áno; diskusné odporúčania zahŕňajú, aby otec viac venoval pozornosť staršiemu dieťaťu, aby rodina (napr. starí rodičia) pomáhala s opatrovaním, a aby sa rozdelili povinnosti, čím sa zmiernia výčitky voči staršiemu.
Q: Ako rýchlo sa môže zmeniť pocit odmietania voči novorodencovi?
A: V príspevkoch sa uvádza široký rozptyl: niektoré matky pocítili zmenu už po 24 hodinách, iné spomenuli zlepšenie okolo 3 mesiacov alebo po približne pol roku.
Q: Existujú profesionálne služby, ktoré pomáhajú vytvoriť väzbu k dieťaťu?
A: Áno; v diskusii boli spomenuté návštevy matrón (pôrodných asistentiek) každé 2 týždne (príklad z Španielska) a zmienky o špecializovaných domoch pre matky v zahraničí, ktoré pomáhajú pri vytváraní vzťahu k dieťaťu.
Q: Čo mám robiť, ak sa bojím, že moje pocity sú „nenormálne“?
A: Diskusia zdôraznila, že také pocity sú častejšie, než sa otvorene hovorí, a odporučila odborné posúdenie u lekára alebo psychologičky; vyhľadanie pomoci nie je hanbou.
Závery z diskusie
Zhoda
- V diskusii panuje zhoda, že treba zvážiť poporodnú depresiu a vyhľadať odbornú pomoc (psychológ, pediater, pôrodná asistentka), ak pocity spôsobujú utrpenie alebo trvajú.
- Väčšina príspevkov odporúča praktické kroky: zapojiť otca, zapojiť staršie dieťa do starostlivosti, vyhradiť samostatný čas pre staršie dieťa a zvýšiť telesný kontakt s novorodencom (nosenie v šatke, očný kontakt).
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci tvrdia, že pocity odmietania sú bežnou reakciou na zmenu a časom prejdú; iní tvrdia, že takéto pocity nie sú „normálne“ a pravdepodobne signalizujú poporodnú depresiu vyžadujúcu odborné vyšetrenie.
- Niektorí navrhovali dočasne uprednostniť staršie dieťa alebo nechať novorodenca plakať v krátkych momentoch; iní to považovali za neprijateľné a nebezpečné.
Otvorené otázky
- Ktoré konkrétne špecializované zariadenia pre matky s problémom vytvárania väzby k dieťaťu sú dostupné na Slovensku?
- Ako najlepšie diagnostikovať hranicu medzi prechodnými hormonálnymi reakciami a klinickou poporodnou depresiou v prvej šestonedeli?
- Aké sú dlhodobé následky dočasných pocitov odmietania na staršie dieťa a rodinné vzťahy?
Spomenuté značky a firmy
Postoj
Spomenuté produkty a metódy
poporodná depresia, matrona (pôrodná asistentka), psychologické poradenstvo, pediater, šatka, nosič, telesný kontakt (koža na kožu), očný kontakt pri krmení, zapájanie staršieho do starostlivosti, vyhradené spoločné časy (raz týždenne 3 hodiny), šestonedelie
Miesta a osoby
Španielsko, Kanada
Nech venuje viac lasky aj tatko... Neviem preco take vycitky predsa sa musis postarat o mensie... Alebo nechaj plakat mensie a chod za vacsim.... Myslim ze najviac to prezivas ty keby sa skladalakazda matka s dvomi a viac detmi kolko nas zarsich surodencov by muselo vyt psychicky poznacenych ❤️
Myslim si ze casom sa to zlepsi🙂 my mame doma 2,5 rocnu, tiez mame uzky vztah, hoci mala nema problem byt aj bezo mna 😉 teraz je na 2 tyzdne u babicky, a chyba mi, citim ako keby nam tu nieco chybalo, taky prazdny pocit vo vnutri bez nej, a to mame teraz doma jej 5 dnovu sestricku..ale tesim sa aj z malinkej, nie je a dufam ze ani nebude o nic ukratena..ani jedna z nasich dvoch princezien...no ak toto nejde prirodzene, treba si v hlave rozkazat, najst nejaku cesticku po ktorej buduce kracat spolocne 😊 necit hnev, deti vsetko citia, ak ty budes prezivat taketo stavy, budu aj oni nervozne, a nicomu to neprospeje..zapajaj starsie dieta do starostlivosti o mladsie, bude sa citit dolezito, a bude spokojne a ty nebudes musiet mat pocit ze ho zanedbavas...vsetko sa da ked sa chce..drzim palce 😉
ja mám medzi chlapcami presne dva roky... a tiež mi bolo občas ľúto, že nemôžem byť so starším, ale nikdy som pre to na mladšieho necítila hnev... len mi to bolo ľúto... ale vždy, keď malinký spal, som sa venovala zase staršiemu a raz do týždňa som mala doobedie 3 hodinky len pre neho, bábo vtedy kočíkoval dedko
Do všetkého zapájajú aj staršieho. Ja som mala tiež taký rozdiel. Všetko sme robili spolu. Nosil plienku, utierky, vyhadzoval..... všetko akože robil, aby sa cítil potrebný. Samozrejme, že aj mne bolo ľúto, že teraz nemôžem, napr keď som dávala spat, ale nakoniec sme sa úplne zohrali. A keď som musela upratovať, tak pomáhal....jednoduchú umyvl, zehlil...všetko so mnou...
Skús si prečítať čosi o poporodnej depresii, či sa to nehodi na teba.. takéto pocity treba riešiť a pokúsiť sa spracovať.. je možné že je to.len tym novým, treba si zvyknúť, ale treba počítať aj s možnosťou, že môže ísť o vážnejšie pocity, s ktorými môže pomôcť odborník.. ja mám tri deti, (medzi prvými dvoma mam 1,5r, medzi druhou a tretim takmer 3roky) a nemávala som hnev na mladšie dieťa za to že nestíham staršieho či starších.. ale popôrodnú depresiu som prežila pri prvom, nebolo to príjemné.. držím ti palce..
Mala som to a prejde to 🙂 Starsia mala vtedy cez 4 roky a bola som na nu velmi naviazana. Po narodeni druheho, som citila, ze mam aj to druhe rada, ale zdaleka nie tak, ako prve. A tiez som sa hnevala na mladsie, ze ma bralo od starsieho. U mna hrala rolu aj poporodna depresia, kedy som prirodzene odmietala novorodenca. Upravilo sa to asi po pol roku a teraz lubim obe deti rovnako.
Ja mam iba jedno dieta. Tiez sa bojim presne tohto co prezivas. Kazdopadne myslim si ze mas poporodnu depresiu. Porozpravaj sa s niekym komu doverujes, mimo MK a inych for. Skus sa porozpravat s maminou, kamaratkou alebo manzelom. A tiez k lekarovi by si mala ist pre dobro celej rodiny. Nie je to hanba, urcite by ti lekar pomohol. Ja som lezala po porode so zenou, ktora porodila 4 dieta a zdoverila sa mi ze ma poporodnu depresiu. Nechapala som to, 4 krasne deti, mlada zena, vystudovana pediatricka! Proste hormony, pomohla jej lekarka ked sa porozpravali.
A este nieco na povbudenie. raz mi jedna mama troch deti povedala krasnu vetu vdaka ktorej som aj ja tajne zacala uvazovat aj o dalsom dietati: najkrajsi darcek ktory mozes dat svojmu dietatu je surodenec 😊
Prejde to, ver mi. Tiez som sa obavala tohto. Nakoniec sa ta laska tolko znasobi, ze budes milovat obe deti. Je to tak.
to sa upravi, chce to cas - my mame v rodine opacny pripad...mamicka sa "zalubila" do druheho diatatka a prve berie ako nutnost :(
Určite hormóny. Mne zase bolo skôr ľúto druhého, že sa mu neviem venovať ako prvej v jeho veku. Keďže ona bola sama...spravodlivé, že? Vy sa nad sebou zamyslite. Moja mama uprednostňuje prvorodené dieťa a poviem vám, je to najhorší pocit na svete. Zmeňte to kým môžete.
Podľa mna si normálna, a je škoda že je veľa pocitov, ktoré matky nepovedia nahlas, možno by sa mnohé cítili menej osamelé. To staršie dieťa už poznáš, vytvárate si vzťah už nejaký čas. Novorodenec je “cudzí” človiečik. Ten vzťah si musíš vytvoriť. Určite s tým nezostávaj sama. Zapájaj staršieho. Popros rodinu. A eventuálne o tom hod reč s doktorom, môže byt poporodna depresia, hormóny atd. Ale jedno je iste nie si jediná, len sa o tom nehovorí je to tabu. Nájdeme o tom skôr v zahraničnej literatúre
@mimkao evidentne ešte dieťa len čakáš, tak nekrič hop, aby sa ti to po pôrode nevrátilo... Sú vseliake pocity a naozaj najhoršie čo môže okolie urobiť je odsúdiť ak sa k nim prizná.. (a áno, aj ty si teraz to okolie, lebo s ňou komunikujes)
@rubinka neviem co sa pohorsujes... Nepisem ze ma polozit batola a hrat sa so starsum ale ak chce starsi napriklad podat knizku alebo pomoct natiahnut teplaky po nocniko alebo co ja viem co tak preco by mal ten starsi cakat na ukor batolata.,ktore si to pamatat nebude. Radim mamicke ako sa ma zariadit vyzera to,ze sa bicuje za kazdu vec, ktoru tomu starsiemu oddiali. Je matkou oboch a rovnako aj zenou...
Som samozrejme zvedava aka prax bude u mna ale ja planujem len jedno
@mimkao ako za ňu, veď si mi prave písala o tom, že máš viac detí ako si myslím, tak som ti písala že empatia by sa ti hodila aj keď si nebola nikdy v jej koži 😉 ak to treba vysvetliť..
Toto treba povedať psychologovi fakt! Oni vedia identifikovať či to je poporodna depresia alebo nie. Ale tvoje pocity rozhodne nie sú normálne. Blízki ľudia manžel mama to nebudu vedieť identifikovať. Preto ozaj sa s tým treba zdôveriť či pediatričke alebo psychologicke.
Chce to čas,novorodenec potrebuje viac starostlivosti a aj pozornosti... všetko sa časom upraví síce je to ťažké ale skús zapájať aj dvojročného s pomocou.. neboj všetko bude dobré 🙂
Nepomozem ti, ale my planujeme druhe a presne tohto sa bojim. Ale potom si poviem, ze je to aj pre jej dobro. Teraz je az nezdravo stredobodom pozornosti kazdeho z rodiny, hlavne mna a muza. A cim je vacsia, tym viac to vyzera, ze to az zneuziva. Tak si vravim, ze ju aspon tak nebudem rozmaznavat jednoducho sa bude musiet naucit, ze treba aj pockat. A ked uz bude mat 2. dietatko 2- 3 roky tak uz to bude o niecom uplne inom