Neviem prijať druhé dieťa
Ahojte, mam skoro dvojročné dieťa a novorodenca a neviem stále citovo prijať to druhe. Stále mám pocit že kvôli nemu nemám čas na to prve a ze mu nemôžem dať toľko lásky ako som mu dávala predtým. S prvým mam dosť intenzívny vzťah, veľa času sme spolu trávili a teraz to prirodzene nejde. Kvôli tomu niekedy cítim hnev na to druhe a chce sa mi plakať že ho mám, že nemôžem byť pri tom prvom keď ma vola. Prosím neberte to nevdacne že si nevážim že mám deti len je to veľmi náročné a neviem to emocionálne spracovať. Myslíte že je to ešte hormónmi? Mali ste podobne pocity?
@cookie29 tak ja som ešte nepocula zo svojho okolia ani jeden taký pripad, že sa narodí druhé a mama to dieta skôr obviňuje. Práve naopak - láska sa zdvojnásobila aj v mojom prípade aj u kamosiek a ľudí z rodiny. Preto treba byt ostražitý v takom úvode.
Chcem ale doplnit, že mat druhé dieta neznamena odsunúť prve. Ale mat ich obe a s láskou ich vnímať obe.. vypočuť si staršie a “obsluhovať” aj mladšie.
A tu autorka píše, že sa obviňuje hneva na mladšie, že kvôli nemu nemá čas na staršie- v tých slovách mi chyba láska k menšiemu - ako píše sama že ho nevie prijať.
@cookie29 ja zijem v Spain a po porode som chodila kazde 2 tyzdne k matrone- nieco ako nasa babica, porodna asistentka. A vzdy sa ma pytala, ako sa citim psychicky, ako vsetko zvladam, milion otazok, ja som bola ok, vedela som o vsetkych moznostiach, tak sme mali len pekny rozhovor..tu sa ozan snazia zachytit poporodnu depresiu vcas. Aj pediater. Nepytaju sa len na telo, ale aj na vztah s dietatom, manzelom.
@danim Ale kolko zien/ludi ti bude do oci hovorit, ze je vsetko uzasne a vo vnutri trpiet. Ak sa ta niekyo opyta, ako sa mas, chce pocut dobre, skvelo, vsetko je vyborne..akonahle mu zacnes rozpravat......podla mna aj matke trva, kym sa nauci milovat obe, kym si zvykne. Lebo zamilovanost do babatka moze prist hned, ale potom pridu vycitky, ci sme urobili dobre mat druhe, teraz nemam cas na prve, na seba, na muza..ale podla mna sa vsetko casom utrasie.
@amelie2017 tak každá mama vie, že je to náročné to bez debát. Ale lásku cítiš k novorodencovi ... predsa. Či vy ste to vnímali inak?
@amelie2017 my sme dve deti plánovali chceli.. čiže ja tvojim vetam- či sme urobili dobre že mame druhé -nerozumiem. Že mam malo času na prve, seba, muza... áno bola to riadna zmena no očakávala som to a časom sa to utriaslo. Tie obavy či bol nápad mat druhé- zas chapem, že mnohé zeny chcú jedno pripadne ziadne. Tak to cítia a vtedy asi prídu take myšlienky.
Presne týmto som si prešla do bodky. Doteraz sme boli s prvorodenym naj parťáci, pocit hnevu na mladšie rástol aj preto ze mladšia dcérka vôbec nebola zozaciatku pohodacka, mávala tazke koliky, zle noci a zle dni. Do toho korona, 2.5rocny ostal som mnou doma (čiže sa nudil často a to je u takého krpca katastrofa). Hovorí sa, že srdce matky sa narodením druhého dieťaťa nerozpoli na dve časti, ale sa zdvojnásobí. Je to pravda. Vzťah nam to zocelilo, upevnilo, sme lepší parťáci ako predtým, objavila sa nová forma lásky - súrodenecka, ta je prenadherna! Je to aj pre teba možnosť ako duchovné porast, keď sa tomu otvoris. Bude dobre!
@cookie29 si pamätám ako po narodení dcéry ešte v nemocnici som si tak opretá o lakte fukala nos a vošla sestrička a hneď ostrazito no milo so mnou prehovorila... si myslela že plačem.. ja som sa otočila s úsmevom, že všetko Ok, nos fukam 🙂 ony vedia čo sa môže udiať. Našťastie všetko bolo Ok.
@danim ja som malicku milovala uz pred narodenim- klise, ale vzdy som chcela deti. Vzdy som chcela 2 (nebranim sa ani viacerym, ak pridu) a teraz sa snazime o 2. a bojim sa. Bojim sa, ake to bude. Nepovedz mi, ze ty si sa ani raz nezamyslala, ako sa vas zivot zmeni, ako to bude zvladat prve dieta, ci bude ziarlit alebo nie. Ci sa budes vediet obom detom venovat rovnako. Podla mna sa nad tym zamysli kazda zena. A ano, ja som moju milovala od prvej sekundy, ale su zeny, ktore sa musia naucit svoje deti milovat. Nie kazda ma ten efekt wauuuu...male, mokre, krvave,...nezazila som to, ale chapem to
Ahoj, mala som to podobne. Nejak som si mladšiu dcérku nevedela užívať a mala som výčitky, že sa staršej nevenujem a zas aj naopak, keď som sa venovala staršej mala som výčitky voči mladšej. K tomu som tesne po pôrode mi zomrela mamca, takže to tomu pridalo... Ale postupne sme sa nejak všetky zladili a začala som sa tešiť a úprimne si užívať aj mladšiu dcérku. Ma teraz 4 mesiace, staršia ma 2 roky a 2 mesiace a je to už naozaj veľmi pekne obdobie. Takže chce to čas a podla mňa v tom šestonedeli k tomu prispievajú aj hormóny. Aši v priebehu 3.mesiaca sa to u mňa začalo lámať na lepšie.
@amelie2017 zamyslela som sa aké to bude, to je jasne. Ale nebrala som to tak v obavách, že či sa zvládnem na 100% venovat prvej, vedela som že ten čas musím rozdeliť ale zas veď aj manžel je tu 🙂 a možno to bolo aj tým, že rozdiel mame 3r a 2 mes. A 3r dieta je predsa už samostatnejšie. Ale zas ja mam dve dievcata čo je isto iné ako 3r vzdorovity chlapec. Tým chcem povedať, že každá mama to môže vnímať inak.. lebo možno druhé ju prekvapilo alebo prišlo skôr Atd Atd.. a všetko chce čas aj zladiť to🙂 držím palce. Ja vždy vravím že dve deti to nie je 1+1 aké ako keby 1+ 5 🤭🙈 držte sa dievcata veľa trpezlivosti a pevne nervy ✊
@danim určite máš pravdu ale potom si zle zvolila slova. Povedať že to nie je normálne to je skoro ako povedať dotyčnej, že nie je normálna. Aspoň podvedomie to tak vníma, najmä pokial nie si v psychickej pohode. Ja som na dieťa čakala 14 rokov. Bojovala. Prešla som si všetkým možným aj nemoznym, bála sa on ešte v brušku, milovala ho. A predsa keď prišlo na svet, mala som chvíľky keď som si kládla otázku, či to bol dobry nápad... našťastie som mala dobrú pôrodnú babicu, u mna to našťastie bolo len chvíľkové, mala som príliš komplikovaný pôrod a skoro som skončila na intenzivke, ale možno keby som nebola mala šťastie na ľudí a profesionálov okolo mna, bola by som na tom horšie
Postupne si zvyknete každým dňom, staršie bude rásť a viac chápať, bude samostatnejsie a menšie bude začínať pozorovať svet a budu kľudnejšie dni.. Venovala som sa staršiemu, keď menší spal, napr. pexeso sme hrali a keď malý zaplakal tak som,, akože,, odbehla, aby to necítil že je bokom alebo podobne.. Potom sme sa hrali, keď som malého mala v nosiči, vzal si aj on plysaka do druhého nosiča a staral sa o neho, keď už menší podrástol ležal v lehátku a sledoval ho ako sa hrá.. Kúpu sa zásadne spolu, maly bol v sedatku vo vani donedávna a starší vedľa.. Treba staršieho zapojiť aby to bral ako hru, mal ho rad a zároveň dat pozor aby nežiarlil.. Je to len obdobie treba to,, prežiť,, ;)
@cookie29 myslela som to kvôli faktu, že existuje poporodna depresia a nie je to “depka”, ale normálna choroba a treba mamičke pomôcť. A identifikovať to vie lekar. To je celé, prečo som zpozornela. Nie je to hanba. A netreba nešťastnej mame v nepohode zametať problém pod koberec že to prejde, mnohé zeny pre to trpia. Blízky to nebudu vedieť posúdiť.
Mozno pomoze uvedomit si, ze starsiemu davas menej pozornosti, ale nie menej lasky. Srdce rodica prichodom dalsieho babatka rastie, laska sa nasobi, nie deli. <3 nevahaj oslovit nejakeho odbornika, take veci sa stanu a neznamena to, ze si zla mamina.
@mischelin89 veľmi pekne napísané ! 🙂 presne to iste sa tu snažím napisat aj ja, len asi sa už motam dookola ;)
@jana_eyre_2 autorke bola položená moja prvá otázka, že prečo chcela druhé dieťa. Ak nie si autorka, tak na mňa reagovať nemusíš. Pýtala som sa to jej. Nie teba.
poznám tieto pocity, keď sa malá narodila strašne mi bolo ľuto, že sa nemôžem staršiemu venovať tak ako predtým ( a z toho som bola nervózna, aj teraz niekedy mávam také stavy) Toľko vecí som ho v kľude mohla naučiť a už to teraz nejde...ALE na druhej strane si poviem, že vďaka malej sa mi starší naučí trpezlivosti, každým dňom je samostatnejší, učíme ho strať sa o bezbranné stvorenie, uči sa byť empatický voči pocitom druhých, naučí sa že všetci v rodine máme nejaké povinnosti a pocity a netočí sa svet len okolo neho..... a o toto všetko by som ho pripravila keby vyrastal ako jedináčik.
Som šťastná, že mám svojich súrodencom, verím, že aj náš drobec je rád a nespôsobilo mu to žiadnu ujmu, ......takže kľud. Je to prirodzený proces aký nám príroda dáva. https://www.postoj.sk/22461/psychologicka-pozor...
@mimkao no tieto argumenty sú najlepšie fakt.. je to verejná diskusia a tak je normálne že na reakcie reaguje ktokoľvek kto si ich prečíta..
Nemala som take pocity u nas je 4.5r rozdiel (maly bol vytuženy po strate v 18tt Cize na druhe zdrave babo som cakala 2r) podla mna si mala druhe skor ako si. Bola emocionalne pripravena preto mas pocit ze to prvorodwne je teraz ukratene. Mozno si “logicky “ chcela co najmenši vekovy rozdiel medzi detmi Lebo vela ludi veri že tak je to naj. Pritom je to narocnejšie. A cele je to individualne ako si surodenci sadnu je to lotto nikdy nevies. S bratom mame 2.5r a sme ohen a voda. Moje deti 4.5r a zbožnuju sa= jackpot. S prvorodwnou mam vašnivy vztah ona je živel tornado bola narocne babo ..maly je kludas milujem ho nežne.. je mi luto ze sa nevies tesit z novorodenca. Urcite to Nie je ok. Asi nabeh na poporodnu depresiu ak sa to coskoro nezmeni vyhladaj pomoc. Nemozes za to ani babo nemoze za nic.posielam vela lasky tvojim smerom🥰prekonas to a vztah k druhemu si vytvoris.Skus to 2r trochu do jasli dat nech mà zabavu aj bez teba miminko Ta potrebuje trochu viac .
Este dodala ten smutok ze nemas uz vsetok
Cas len pre to prve dieta je normalny a prejde .. len ten pocit ze novorodenec za to moze je mimo. A tym si vytvaras akoby odpor k babatku nwvies sa donho zalubit Lebo v nom vidiš zdroj tych negativnych emocii. Vzdy ked babatko spi mojkaj sa s prvorodenym hovor mu ako ho lubiš atd. A miminko si mojkaj nuchaj hladkaj ani sa nenazdas a bude mat pol rok rok Strasne rychlo to leti pri druhom este sa len budes hnevat na to prvorodenw ked bude robit malemu zle. Babo šup do kocika a vela chodte von aj ked len na hodku dve. Uvidis o tyzden dva sa budes citit lepsie aj lasku budes prezivat intenzivne k obom. A hlavne neupadaj na duchu.
Neboj, nie si sama. Toto je beznejsie ako si myslis len sa o tom nehovori, co je na velku skodu. Aj ked tu v Kanade je toho o tom dost vela.
Ked sme sa skolili na adopciu ucili sme sa ako si vypestovat vztah s adoptovanym dietatom lebo oni pridu do tvojej rodiny ako cudzi ale tak je to aj s biodietatkom. Aj ked bol v brusku, stale je to cudzi clovek a ten vztah si musia rodicia vybudovat. Na tom skoleni som sa bavila s mamickou co mala 4 deti a vravela ze ked prisiel ten posledny tak k nemu vobec nic necitila, ze bol ako cudzinec. Studie ukazuju ze az 20% ludi nema absolutne ziadne pocity alebo vztah k prave narodenemu babatku. Ten vztah tam pride neskor, po hodinach, dnoch alebo mesiacoh. U mna to bolo 24 hodin po porode. Prvu noc som ho drzala na sebe skor ako vec, nez ako dietatko.
Musis mat vela, vela telesneho kontaktu s novorodencom, je dobre vela hladkat, maznat, objimat ale kedze ty potrebujes mat cas na starsieho tak kludne toho mladsieho len tak nos v satke.. doslova ako batoh (tym nemyslim na chrbte). Tento telesny kontakt ti vytvori casom vztah s babatkom lebo sa stane tvojou sucastou a zaroven budes mat cas na starsieho. Ocny kontakt tiez velmi pomaha pri budovani vztahu, takze sa babatku vela pozeraj do oci, pri krmeni, prebalovani a vzdy ked place tak ho utesuj.
Hlavne sa necit vinna za svoje pocity, su uplne normalne a nie su zle. Len ludske.
Urcite skus toho psychologa, ako radia. koli poporodnej depresii. Aj keby si to nemala, nemoze ti to uskodit.
@ptmt1011 Nesud. Ty si mala stastie ze si nebola v podobnej situacii ako autorka. Ona si to nevybrala. Pocity clovek ma aj ked ich nechce a aj ked sa im brani. Je to nefer sudit cloveka za pocity. O to viac ked vidiet ze autorku cela situacia trapi a chcela by to zmenit.
ako prepacte no ale tiez mi to teda normalne nepride a modlila by som sa za to, aby to boli len hormony a ze tento stav velmi rychlo dufam odoznie. maly za to rozhodne nemoze. je treba sa tesit zo vsetkych deti rozvnako a nerobit ziadne rozdiely
@danim prečo by pocity neboli normálne? Nenormálne by bolo, keby sa skutočne realizovala, či tomu malému napríklad dala najavo svoj hnev. Čo podľa mna nie je normálne je, že sa spoločnosť tvári, ze všetko čo sa odkláňa od normy “materstvo=šťastie a nič iné” , buď neexistuje alebo nie je normálne.
Kto z nás nemal niekedy chuť niekoho prizabiť? Ale neurobili sme to. A nikto nám nehovorí, že nie sme normálne. Ale akonáhle sa jedna o matku a dieťa, je spoločensky tlak, že musíme byt šťastne, počúvame o materinskom inštinkte a láske v momente ako uvidíme svoje dieťa atd a ak to tak náhodou nie je, tak radšej mlčíme, lebo spoločnosť sa tvári že to nie je normálne namiesto aby takýmto matkám pomohla. V zahraničí sa našťastie už o tom začína rozprávať, dokonca existuju zariadenia, špecializované domy, kde matkám pomáhajú vytvoriť vzťah k dieťaťu.