Neznášam materstvo
Prosím že nejsom sama a nemám tieto pocity len ja lebo ja sa zbláznim už 😢😢😭 mám 14 mesačnú dcéru, odmalička je problémové dieťa prebdenych noci by mi nespocitali ani na 80 rukách. Od narodenia mi vôbec nespavala absolútne už v pôrodnici som odpadla z vyčerpania čo som nespala, mala silne koliky a stále niečo potom sa stále krútila v noci a to ju budilo no proste čistá hrôza. Už sa to trošku zlepšilo lenže, idu jej zuby takže nespavame zase už 4 mesiace ja už som z nervami v riti úprimne bývame na chvíľu u svokry ktorá nepracuje je doma s deťmi. Ona záujem nemá mi pomôcť niekedy a ani to nepytam lebo k malej nemá nejaký vzťah ňu zaujímajú len jej deti, moja mama ta je momentálne ďaleko ale tiež po operácii takže to vôbec nebudem otravovať. Nemám fakt nikoho kto by mi pomohol, môj priateľ vstáva skoro ráno do práce a neho zobudiť v noci to sa nepodarí len tak niekomu a už keď sa zobudí je nervózny veľmi. Aj teraz ju zase celú noc vozim v kočíku, oči ako angoraky a funguj celý deň do toho mám žalúdočné problémy takže mi to úplne pridáva. Neviem už čo mám robiť na zuby ma všetky možné gély sirup proti bolesti čapiky, na brucho jej dávam pupik krém a espumisan. Ja už som fakt zúfalá nenavidim to tu najradšej by som sa zbalila a odišla navždy preč neznášam materstvo z duše nenavidim a chcela by som svoj život pred malou, mám 20 moje rovesníčky chodia von a ja s deckom doma. Niekedy to strašne ľutujem že som si ju nechala, nie kvôli sebe ale kvôli nej že som mohla počkať a urobiť si dieťa neskôr, keby mám viac trpezlivosti a viac užity život. Niekedy si hovorím že, svoj život nenavidim už veľa krát som sa chcela až zabiť. Hovoria že materstvo je najkrajšie a ja ho musím odzaciatku vnímať ako to najhoršie co sa mi kedy stalo 😢 milujem malú dám za ňu život urobím pre ňu všetko ale je hrozne náročná, a ja už fakt nevladzem ja viem že som mama a je to môj problém ale potrebujem aj ja na chvíľu vypnúť 😢
Co hovorí pediater na to, že toľko plače? Ze z toho vyrastie, alebo aj zvažuje ci nemá nejaký iný problém ako klasické "to su prdiky, to sú zúbky". Nejaká intolerancia?
Máš nosič? Niektorým deťom pomáha byt nalepené na mame a spať kľudne v nosiči, matka zatiaľ vypne, alebo niečo robí, naje sa, alebo len tak žije, keď je dieťa konečne v kľude. Ale ergonomicky nosič, nie klokanku. Dajú sa kúpiť z druhej ruky v super cene. Inak sa mala aj pekne hra, keď je v kľude? Nevie ti prísť kamarátka ju občas aspoň kocikovat, aby si si ľahla a vypla? Otec malej príde z prace a co? Zoberie dieťa na par hodín von, nech si oddychnes? Ak nie, treba mu vysvetlit co slovo otec znamená
@kattibi Áno, strach a starosť o deti nikdy nekončí.
Aj mojej svokre zomrel syn - mal 46 rokov tragicky, takáto strata je vždy boľavá. V každom veku. Ale pokiaľ je dieťa dospelé, sebestačné, tak je ten život rodiča iný ako v čase jaslí, škôlok, škôl atď.
Vitaj v klube mladych mam, ktore mali riesit uplne ine veci... Ale zase potesim ta. Zivot zbehne rychlo, budes mat 35 rokov, ako ja, mam 15 rocnu, vdakabohu, a 5 rocnu a moje spoluziacky teraz zacinaju rodit... Ja som rada, ze to mam za sebou.. Ale chapem ta...no je to tak, ze je to tvoj problem, tvoje dieta a ty si matka...musis to prezit ci chces ci nechces... Bohuzial.
Vydrz, bude lepsie, urcite. Chapem ta, presne viem, o com pises. Akoby som seba videla. Mala som 25, po x-tej prebdenej noci, s mliekom potecenym po nohach som cez okno s placucou malou na rukach pozerala na susedu, ktora isla vyparadena s muzom na vikendovy pobyt. Tu zavist, nenavist, pocit krivdy a konca zivota, co som vtedy v sebe mala, to bolo neskutocne. Trvalo to par rokov, kym som sa naucila byt matkou. Nie si v tom sama, neboj, len malokto si to vsak prizna, lebo sa to povazuje za zlyhanie.
Ak zena nie je pripravena na materstvo, nezvlada ho. Ver mi, ze tvoje dieta sa sprava uplne normalne a keby si bola starsia a matersky zrelsia, tak si s viacerymi situaciami poradis ovela lahsie a dueta by sa ti nezdalo take problemove. Takze je to viac o tebe ako o malej... ale na druhej strane, kazda z nas ma prebdene noci s revajucim deckom a kazda z nas bol unavena a nahnevana... pri prvom som viac riesila, pri druhom to slo lahsie. Niekefy si dieta vynucuje placom pozornost, niekefy reaguje na tvoju nervozitu. Takze kluuuuud
je nas asi vela co sme si tymto preskakali, ci este len prezivame.. :( velka pomoc je tu niaka osoba co je s tebou a je ti opora, ktora uz nieco s tym dietatom vie.. a neutecie ci nepohorsi sa ked jej povies ze mas chut utiect alebo sa ti vobec nechce zit... a to obdobie naozaj prejde... vdaka Bohu..
@zuzanockamt Áno, dcérka práve skončila prvý ročník. Bol to zaberák, keďže sme ju kvôli zdravotným dôvodom nechali na individuálnom štúdiu a učila som ju 60 percent šk. roka ja doma, čítanie, písanie, rátanie. Neradím sa medzi rodičov, ktorí nechávajú svoje deti vo "voľnej výchove" a nevedú svoje dieťa k empatii, hodnotám, morálke. A ak si niekto myslí, že materstvo/rodičovstvo končí tým, že syn/dcéra vyletí z hniezda v 25 rokoch, tak sa sakramentsky mýli. Alebo ak tvrdí to, že "užívať si" je možné len pre bezdetných ľudí, tiež sa veľmi mýli. Sú to dva extrémne pohľady. Príklad: mojej svokre zomrel syn ako 57 ročný pred 2 a pol rokom na rakovinu, keď ona mala už cez 80. Myslíte, že ju 2ročný boj s chorobou a následná strata bolela, resp. stále bolí o niečo menej, lebo už to bol starší pán? ....Starosti boli, sú, a vždy budú. Či niekto dokáže alebo nedokáže kvôli ním spať, si už musí vyriešiť každý sám.