Nezvládam materskú - cítim sa nešťastne a depresívne
Ahojte, potrebujem sa vyrozprávať. Nezvládam materskú. Cítim sa nešťastne, depresívne, neviem si na nový život s dieťaťom zvyknúť, trápim sa. Dcéra ide mať dva roky. Bola plánovaná, veľmi sme ju chceli, tehotenstvo bezproblémové. Narodila sa však trochu predčasne a práve toto dnes vnímam ako začiatok všetkých problémov. Milión doktorov, kontrol. Pôsobí ako zdravé dieťa, ale všetky tie kontroly na mne zanechali hlbokú stopu. Dlho sme s ňou cvičili, veľa pri tom plakala... Tie neustále otázky doktorov, čo už robí a čo nie... Keď si v karte prečítate "pomalší vývin" alebo neustále riešite, že jej chýba nejaká látka v krvi. Riziková, metabolická ambulancia, psychomotorický vývin. Tam zaostáva o toľko, tam o toľko. Treba si všímať, ako tlieska, ako sa otáča, čo hovorí, ako sa pozerá. Odolnejší človek by to zvládol, ale ja som úzkostlivá, už predtým som mala problémy s depresiami a do toho som ešte aj pedant... Hrozná kombinácia a výsledkom je, že to akosi nezvládam. Mám veľkú podporu muža, pomáha mi, ako sa len dá. Ide skôr o to, čo cítim. Prestala som veriť, že je moje dieťa v poriadku, veľmi si ho všímam, porovnávam. Hnevá ma, keď mu nejaké veci nejdú. Všímam si, ako sa vonku správa, všetko sa mi zdá zvláštne. Už som mu prisúdila asi všetky možné diagnózy a vnútorne sa pripravujem na to, že má nejakú formu autizmu. Žiadny doktor mi to nikdy ani nenaznačil, ale všetko mi to akosi zapadá. Oneskorená reč, motorika, záujem o zvláštne veci na ihriskách, je toho viac. Manžel ani rodina to nikdy ani nespomenuli, je to vnútorný pocit a sčasti to mám aj vsugerované skrz tie návštevy doktorov. Výsledkom toho je, že sa dcére snažím fakt venovať a občas sa cítim ako nejaký stroj. Doktorka povie, aby sme kreslili a kopali si loptu, tak sa to snažím robiť a veľa od toho očakávam. Ďalšia povie, aby som ju naučila pochopiť viac slovies, tak na ňu jednoslovne rozprávam, gestikulujem a pripadám si fakt čudne. Lebo sa snažím robiť, čo mi povedia, aby som nič nezanedbala, ale zároveň ma to stojí hrozne veľa energie. Cítim na sebe hrozne veľkú zodpovednosť, nechcem nič pokaziť, to je to moje pedantné ja. Na druhej strane, moje úzkostlivé ja sa z tohto všetkého z času na čas zrúti, vyplačem sa a rozmýšľam, ako z toho celého von. Bývame v meste, nemám tu kamarátov, jediný kontakt je rodina, ktorá býva ďaleko. Korona mi neprospieva, lebo nechodíme ani na žiadne krúžky. Zacyklila som sa v svojom svete a vo svojich pochybnostiach. Ale aby ste nemali pocit, že chodím ako bez duše. Naopak, snažím sa fungovať čo najnormálnejšie, variť, upratovať, starať sa, chodiť na prechádzky. Veľa malú chváliť a keď zaspí, neviem sa vynadívať na to, aká je krásna, pusinkujem ju a veľakrát si aj poplačem - od dojatia, že ju mám, ale aj od strachu, či bude v poriadku a či sa skôr či neskôr nezložím. Dlhé roky, a aj počas tehotenstva, som brala antidepresíva, ale teraz ich už asi polroka nemám. Ale nechcem ich znovu brať, môj problém je inde - ja sa cítim strašne neistá, nemám žiadne sebavedomie, prežívam obrovské obavy o to, či bude v poriadku alebo bude mať nejakú diagnózu. Pýtam sa samej seba, ako to zvládnem. Cítim sa neskutočne smutne, bez východiska, akoby som každý deň len čakala, či sa niečo nové naučí, či začne rozprávať, kedy sa naučí piť z pohárika, kedy nás vyradia z nejakej ambulancie. Je to množstvo rôznych obáv. Budím sa s tým, aký program mám zase vymyslieť, čo robiť, aby napredovala. Neviem, je to dosť na prášky a niekedy dúfam, že nie som jediná mama, ktorá to prežíva takto ťažko.
To, čo cítiš je určite sčasti aj dôsledkom toho, čím ste si prešli a je to normálne. Neobviňuj sa, robíš čo môžeš, najlepšie ako vieš. Podľa mňa sa to časom usadí, prijmeš to všetko čo bolo a čo je, tie začiatky sú ťažké vždy. Čo sa týka možného autizmu, neviem, ale môj syn začal rozprávať po 2 rokoch a piť z pohárika po 2,5roka a stále mu to ešte extra nejde...každý má svoje tempo vo všetkom. Neporovnávaj, netlač, motivuj, ver. Aj sebe, aj malej. Bude ako má byť a ty to zvládneš. Veď si mama...
Potrebuješ antidepresiva.
Ahoj, rada by som Ťa podporila a povzbudila, i keď neviem, či sa mi to podarí. Rozumiem Ti, ako sa cítiš. Doktori majú svoje tabuľky, do ktorých niektoré detičky nezapadajú, ba priam vyčnievajú. No ľudský život má úplne iný zmysel, ako vtesnať sa do východných koľají. Dáva nám možnosť milovať, ľúbiť, a to aj s chybami. A možno práve pre tie odchýlky, ktoré sú pre niekoho chyby, sú pre iného zázračne čarovne krásne. Či je dieťa také či onaké, pre svoju mamu je to najzázračnejšie stvorenie. Potrebuje Tvoju lásku. Tvoju oporu, záujem, pochvalu, Tvoj hlas, dotyky, pohladenie, výchovu, čas. Sú detičky, ktoré sú od malička zdravé, no keď vyrastú, niečím trpia, napríklad po nehode prídu o mamu, o zdravú chrbticu, o sluch, podaktorí aj o rozum. A sú detičky, ktorým sa nenadelilo plne zdravie už v útlom veku, ale vďaka láske, podpore dokážu prežiť nádherný zmysluplný život. Či už sú to deti postihnuté telesne, duševne alebo sú poznačené vyrastaním v detských domovoch. ,,Život není peříčko". No s láskou,s odpustením chýb, s porozumením a pochopením, že navonok slabí ľudia majú úžasnú silu, dokáže aj Tvoje dieťa a aj Ty dokážeš, že láska dáva životu zmysel. Dokážete to spolu s dieťatkom. Držím vám palce.
Mám syna nar. v 24tt, má 3 roky a akoby som čítala svoje pocity, ktoré som si dlho nevedela zaradiť a pripustiť. Tie, čo majú deti zdravé, to nikdy nepochopia. A teda podľa doktorov mám dieťa zdravé, doslova zazrak. No aj tak tých otázok ako píšeš je na každom jedním vyšetrení na každej jednej kontrole milión. Milión veci čo si mám všímať, čo nemôžem zabudnúť, čo musím do ďalšej kontroly splniť. Jedna záťaž mi padla, keď mi maly začal chodiť. No potom prišli otázky na reč a to je nekonečný kolotoč, pričom každý vždy nakoniec povie že má ešte čas a on ešte viac keď sa narodil tak skoro. No mne pripadá na 3rocneho decko cudný a utiahnutý, ako hovoríš, už tam vidím rôzne diagnózy a pritom áno náznak ničoho. Avšak, nastal další zlom. Asi mesiac mám doma iné dieťa. Začína opakovať, konečne bez revu si sadne na wc, čo doteraz bolo nemožné a nedokázala som to nikomu vysvetlit. Blížime sa k 3 rokom korigo. Tak snáď už aj moje dieťa bude konečne normálne 😀
No poviem ti, klobuk dolu pred tvojou silou a vytrvalostou. Pri depresii si robila toto vsetko uz 2 roky a este stale stojis a ides.
Mala by si dostat medailu za matku roka. Nic lepsie si pre svoju dceru nemohla urobit. Tvoja opatera a neustala praca s nou sa ti bohate vrati. Prve 2 roky su tie najdolezitejsie.
Potrebujes si povedat, ze cokolvek pride, zvladnete to. Vtedy sa prestanes bat buducnosti, lebo vies, ze nech bude akakolvek, zvladnes to. Prestanes dieta pozorovat, lebo co ma prist, pride a zvladnes to. A prestanes tak uzkostlivo pracovat na tom aby si nieco nezanedbala lebo dokazes zvladnut cokolvek.
Baby bez urazky ked tie deti uzkostlivo sledujete ide to z vas na deti. Prenasate na ne svoje nalady. Musite sa naucit trochu kaslat na vsetko. Tabulkove. Vase deti su pravdepodobne uplne ok. Ten pokorok pride o rok dva. Skuste sa uvolnit a necakat na nove zazraky dennw. Ale sa viac s detmi smiat. Nedumajte ci dost rozprava o pol rok rok bude mlet ako radio až vas hlava bude boliet, nehladajte diagnozu u nich niekedy ked toto matky Hlavne prvorodicky robia mam pocit ze vacsi problem je v ich hlave. A ak vase dieta mà problem aj tak by bolo lepsie keby ste boli stastne. Stastna matka = stastne dieta . Namiesto dumamia ci vase dieta dost rozpravalo ci robilo to a hento sa sustredte na otazku č 1 smialo sa dnes moje dieta dost . A ked nie tak šup to napravit, Nie je nic lahsie ako rozosmiat male deti. A smiat sa snimi je najlepsi liek pre dušu.Vsetko je vo vasej hlave a ako sa nastavitw. Ak ste z materskej na prasky neviete si uzit vlastne deti dajte ich do jasiel. Bude im leosie lebo vam bude lepsie. Nebudete ich tak obsesivne pozorovat a budu vam vzacnejsie. A vy budete vyvencene z prace a kopec inych realnejšich problemov.
@letfenixa vela veci v zivote ktore za to stoja su “tažke”. Ale stoji to za to sa k nim dopracovat, zazila som otca tyrana alkoholika , znasilnenie , drzala svojho syna velkeho ako dlan v ruke. A som štastna a Moj zivot je užasny. Aj to tazke a smutne co sa stalo. Co Ta nezabije to Ta posilny. Len treba mat pozitivne myslenie važit si to co mas. Neživit v sebe pocit obete sebalutosti. Milovat svoj život. Milovat svoje deti a smiat sa snimi je to najkrajsie co existuje. Sme tu kratko cas leti treba si uzivat zivot , deti. Nie hladat negativa a dookola rozmyslat co este nevedia. Moja mala v 3r kreslila maximalne srdiecka inak len carbanice hoci vzdy rada malovala kreslenie ju nebavilo az v 4+ A je velmi sikovna velmi mudra uzasna.. Netreba sa stresovat tabulkami. Ja tu radim ze sa da zit lepsie nehladam dovody preco nie preco je to tazke to nikomu nepomoze.( Ja chapem ze je to “tazke” vsetko je tazke ked nevies ako na to) Kto chce sposob si najde. Kazdy si je strojcom svojho stastia. Kazdy si moze ovladat svoje myslenie. Ucime deti ovladat svoje emocie a nevieme ovladat svoje ? Pri negativnom mysleni sa treba zastavit a mysliet na nieco ine pozitivne nevrtat sa dookola v tom istom to nie je na nic dobre . A treba aj aktivne hladat zmenu ked nieco nefunguje ako by malo. Je nestastna na materskej ? Moze ist do prace. Riesenie sa vzdy da najst .
Kladies si na seba veľa zbytočného. Skus sa upokojiť,. Dcérku vezmi (keď sa táto situácia skončí) za kamaratmi/kami, nech je v kolektíve /rozvoj jej tma pôjde najrýchlejšie/ a ty si daj kľudne s inými mamičkami kávu, pokecaj. Vypni. Chod nakupovať (deti si nejako postrazte viaceré)
Urob program sebe. Nech sa dáš dopohody.
@silceb mas zdrave normalne dieta. Poznam kopec deti co este v 3r mali plienku lebo na šerbel ci wc by si ani za svet nesadli. A potom zrazu zo dna na den to islo ., kopec chlapcov co v 3r vedeli len par slov ( jeden co do 3 nepovedal ani slovo je z neho riaditel banky) skus sa viac z neho tešit viac sa snim blaznit jašit neries tych milion veci neskumaj ho pod mikroskopom. On vsetko dozenie ale ty uz nikdy nevratiš čas co by si mohla uzivat snim kym je maly . Vyrastie a ty si budes pamatat len tie nervy co si mala kym splnal tabulkove poziadavky,. Ked ho prijmes takeho aky je bude sa ti krajsie žit,
@miadi super príspevok a úplne súhlasím 👌
@miadi abosolutne s tebou suhlasim.
odporucam ti najst si psychologa ktory ti fakt sadne. a dlhodiba terapia pre teba. nic ine nezabera. vyskusaj viacerych a najma rozne smery (kbt alebo virginia satirova su moje oblubene) niekomu sadnu rogeriani niekomu ine. tusis z coho si mala uzkosti a depresie predtym? vygugli si institut virginie satirovej oni robia psychoterapiu hlbokej zmeny a myskim ze to je to co potrebujes zmenit svoje presvedcenia a ocakavania o sebe o svojej dcerke a najma sa naucit bezpodmienecne milovat seba a dcerku. si uzasna. drz sa
Ja si myslím, že v tvojom prípade to bude ozaj aj skúsenosť s depresiou z minulých období, ktorá sa mohla v nejakej forme vrátiť po prežití predčasného pôrodu a následného kolotoča vyšetrení. Prvé dieťatko a nie ideálny štart + úzkosť a strach, to narobí svoje. Pokojne vyhľadaj psychologickú odbornú pomoc, vyrozprávaj sa, nechaj sa povzbudiť.
Napíšem aj pohľad z druhej strany, z vlastnej skúsenosti. Môj synček je autista. Nikto si to nemyslel, ale môj materinský inštinkt ( a skúsenosť keďže mám aj staršie dieťa ) mi hovorila iné. Keby som dala na rady tuto matiek na koníku ( čo som ani nežiadala chvalabohu ), tak by ma isto vysmiali, že je zdravý, mám si ho užívať a nestresovať seba aj dieťa. Ja som išla na odborné vyšetrenia, tým pádom mu stanovili dg a začalo sa s ním skoro pracovať a teraz urobil obrovské pokroky, je veľmi šikovný a ide na rediagnostiku. Čiže konzultuj všetko radšej s odborníkmi a nie tu. Tým samozrejme netvrdím, že tvoje dieťatko je nejakým spôsobom choré, skôr, ak sa ti čokoľvek nezdá, daj na vyjadrenie lekára alebo najbližších, nie niekoho, kto ťa nepozná. A neboj sa, strach o dieťa je normálny, len ťa nesmie pohltiť natoľko, aby si si niektoré veci vsugerovala a zacyklila sa v strachu, úzkostiach a večných obavách.
@klarka56 môžem sa opýtať podľa čoho konkrétneho si vedela že synček nie je v poriadku ?
@modrymotyl8 toho bolo viac, celý komplex vecí, ktorý mi do tej PAS zapadal. Spôsob hry, interakcie s okolím, zdieľania pocitov, vtedy absencia reči (resp. potreby dorozumieť sa) atď.
@damiq toto je najhnusnejši opis vlasrneho dietata aky som tu za cele roky citala. Ty musis byt dost nervak ked musis fajcit ako diva a popijat. Lebo ti dieta pišti a reve. A nikto to nepochopi 🤨Moja mala sa budila do 3r mrzuta a s placom denne x krat plac pre nic nechcela sa obliekat bol snou boj uplne jednoduche veci aj zapnut do autosedacky drama. Dat ponozky rev capicu ani za svet topanky vsetko vadilo. Vyrastla z toho. Aj ked este dost place .Ale inak je vesele stastne dieta. Nikdy by som sa o nej nevyjadrila tak ako ty o svojom dietati hoci nasi susedia si myslia ze ju tyrame Lebo vie tak hlucne revat pre nic. Daj dieta do jasli a chod robit namiesto fajcenia a pitia ries situaciu produktivne. Uvidis tu zmenu tvoj syn bude z kolektivu ako vymeneny bude spokojnejši a ty tiez . . Ked nieco nezvladas nevin z toho 2.5r dieta ale seba. Lebo ty mas dost rozumu hladat riesenie. Nie len sa stazovat ako ti je doma zle.Rob nieco ! Lebo to co robis si akurat tak niciš zdravie. Je velmi lenive a jednoduche povedat ze tvoju situaciu nechapem a dalej v tom zivotnom style pokracovat.. ty vidis problem len vo svojom dietati. Ja ho vidim v tebe. Kludne sa uraz a nic nemen neries trp . Tvoj zivot . Tvoje dieta je ok len potrebuje vela lasky. A spokojnu matku. Dieta ti vysetrili je v ooriadku uz ho len musis vychovat aby vedel ako sa moze chovat a ako nie. Chce to len trpezlivost a 1000x opakovat co je dobre a co zle. Nie si jedina na svete co mà narocne dieta .Skus to citit inak ako “najhnusnejšie dieta”. Mà len 2.5r este nevie ovladat svoje emocie. A mat pri sebe vynervovanu matku mu tiez nepomaha.
@damiq ty is sa chytila sama len toho vina a cig. To je najmenej. Ty ako vies kto mà ake deti? Super mas najupištanejšie dieta a co? Nikto z teba nerobi socku vobec nechapes nic co som ti pisala chytas sa malichernosti. A co ze mate vsetko? To neznamena ze automaticky budes mat kludne poslusne dieta . Ide skor o to ako si opisala ze sa trasies od nervou. Zo svojho dietata. Ja Ta nesudim len to co si opisala ako svoje riesenie ako sa ukludnujes - nie je riesenie. Kludne fajci a daj si pohar vina vecer na relax ale nie ze sa budes triast od nervou. Daj dieta do jasli tam sa nauci socialnejsie fungovat. Popri kolektive a ucitelky vedia byt nad vecou ked dieta reve. A ty budes tiez kludnejsia po robote viac si vazit ten cas snim. Ja ti nechcem zle ale tvoja vec ked nechces zmenu len mu dat diagnozu ..
Máš strašne vysoké nároky na seba aj dieťa a môžeš mu s tým raz ublížiť.Tiez si myslím, že potrebuješ znova kľud a antidepresíva zmení sa Ti pohľad na malú aj všetky povinnosti.Obavy o budúcnosť, strach či niečo nespravím zle sú príznaky úzkosti, zodpovednosti, ktorú si si na seba dala.Si určite dobrá mama, robíš pre ňu všetko niekedy len netreba veci tak silno prežívať.u teba to platí ako z knižky zo psychológie, že dieťa má rodiča naučiť a ukázať mu jeho slabosti, aby na sebe popracoval a nedával to generacne ďalej....
Žiadne dieťa nie je tabuľkové moja v 3r povedala pár slov....skrátka klasický problém úzkosť si preniesla na dieťa a jeho sledovanie a trestas tým seba či robíš všetko dobre a či by si nemala viac😀
Ako píšeš úzkostlivy pedant...nič si neodpustis žiadnu chybu, polavenie len pozor na vyhorenie.
Dcérka je zdravá možno pomalšia možno svojská je to ešte mimino nemusíš byť 100% o rok, dva pôjde do škôlky budeš zase riešiť iné veci.zmen pohľad veľmi sa Ti uľaví a, keď nechceš lieky aspoň terapie u psychologa
@damiq tsk naco reagujes ked ty vlastne nemas problem. A si super matka co necha dieta same a ide 3domy dalej na party. To si sa naucila od rodicov Madeleine McCann? Tak sa nestazuj vsetko robis dokonalo Mozno len nieco silnejsie na tie tvoje nervy by sa zislo. No mne stacilo dovi dopo Neni o com .
Ahoj, si dobra mama,robis co môžeš a robíš veľa. Netráp sa, bude to dobre. Možno príliš veľa nad tým nerozmýšlas. Rob všetko čo môžeš, ale na seba tiež nezabudni. V rámci možností, urob si nejaké radosti, venuj čas aj sebe. Zvládneš to a s dcérkou tiež všetko bude v poriadku. Nemôžeš sa tak trápiť. Teraz je pre všetkých tiazke obdobie, ale musíme myslieť len na to dobre, čo nás caka. Máj sa pekne!