Nezvládam starostlivosť o náročné bábätko
Mám veľmi komplikovane bábätko,má 6,5 mesiaca a ja nevládzem . Často krát sa prichytim pritom, že si v hlave poviem že som nemala mať deti. Vždy som deti chcela , ale teraz si poviem že keby sa dal vrátiť čas. Milujem ho naviac ale zároveň je to a ním mega náročné.
my ženy, matky zvládneme všetko 🥰 preto vydrž mama 🩷 posielam ti veľa síl, ak potrebuješ sprav si čas pre seba, požiadaj mamu, svokru, sestru, kamošku o pomoc alebo len jednoducho na pár minút dýchaj z hlboká a skús sa upokojiť… verím ti, že sa cítiš unavená a vyčerpaná, ale príde obdobie, kedy to bude lepšie a lepšie
Psychicke zdravie matky je velmi dolezite pre ñu samu a aj pre dieta a celkovo rodinu. Urcite by som na tvojom mieste vyhladala psychologa a snazila sa najst sulad vo vychove a starostlivosti o dieta a o seba samu. Spolocnost na zeny kladie obrovske naroky, ale nie kazde dieta je pohodove a nie kazda zena je zo zeleza. Potrebujes cas aj sama pre seba, nehanbi sa poziadat okolie o pomoc. Co otec dietata/manzel? Je cely deñ v praci tak ako vacsina zasivacov, len aby nemuseli pomoct? Ci mu krivdim?
Takisto nemusis byt doma s dietatom 3 roky, to je len zvyk na Slovensku a v rozvojovych krajinach vratane Afriky.....
Zvladnes to, bude to stale lahsie a lahsie a z dietatka bude postupne partak uvidis ❤. Drz sa, my mami sme v tom predsa spolu. Ja mam rocnu slecnu 😀. Teraz si ju velmi uzivam, ale pri prvej dcerke som obcas mala vseliake pocity, uz je pubertacka a ja lutujem, ze som si tie chvile s nou viac neuzivala, ono to tak rychle zleti, ze je to az neuveritelne aj ked teraz sa ti to nezda
Ono je to také klišé co teraz napíšem ale - je to len obdobie. Ma ti ho kto postrazit, že by si si šla občas vyvetrať hlavu? Pretože, ďalšie klišé- ak je nervózna mamka, je nervózne aj babo a potom je to už taký začarovaný kruh
Ženy nemá mi absolútne nikto pomôcť,sme ďaleko od rodiny, kamošky tu majú všetky deti už povinnosti, muž chodi domov pozde. Je to ozaj začarovaný kruh
Tak prestaň upratovať, variť a spi keď aj dieťa
Ahoj možno by som ti chcela dodať sebavedomím.nikdy som príliš nerozmýšľala nad tým či chcem alebo nechcem mať deti ..až kým mi v 17 rokoch gynekológ narovinu nepovedal ,že deti mať nebudem .alebo keď sa mi podarí otehotnieť nikdy dieťa nedonosim .. no v poriadku ,brala som antikoncepciu ,našla som si vážny vzťah a hádaj čo ? Otehotnela ..ja čo neotehotniem alebo nedonosim ..mala som 18 ,tretiačka na gymnáziu.cez antikoncepciu ,mimochodom oslabení v čase oplodnenia užívaním silných antibiotík .vybavené ak mám mať dieťa tak teraz.
Áno od siedmeho mesiaca až do termínu pôrodu som bola v nemocnici aj so serklazou,maturovala som s deväť mesačnou dcérou ...a stále s rovnakým mužom ..a šesť rokov som zostala tehotná znova . V zlom období kedy sme sa pomaly rozchádzali ..až do pôrodu tehotenstvo bez problémov ,malý narodený deň pred termínom ..a mnohokrát za tie roky som si povedala ,že neviem ,či som materský typ ,ale akonáhle prišli skutočne problémy ,čo pre mňa nie je nedostatok spánku alebo plačlivé bábätko ale choroby ..za svoje deti by som dala život..a tam bola odpoveď na moju otázku ,či som mala byť vôbec matkou ..samozrejme ,že áno ,väčšia láska na svete nie je ..mimochodom mám aj tretie a som na nich sama na maličkého 20 mesačného úplne sama.ale na druhej strane nie som ,mám ich a aj keď je to sakramentsky náročné ,študujem vysokú školu a venujem sa aj sama sebe lebo sa to dá .a oni sú v mojom živote všetko ,traja ľudia ,ktorí za to stoja . Vieš to čo prežívas je len obdobie a akokoľvek hlúpo ti to teraz znie,tak je to pravda .uvidíš časom a dovtedy skús byť jednoducho šťastná
Odkial si,kamošku na postráženie môžeš nájsť aj tu😉
Bohuzial, niektore mame narocne deti
Hlavu hore, rokmi bude lepsie a lepsie a to Ti pisem ako mama veeelmi narocneho dietata
Neviem ci mas prve, kazdopadne ked uz pri prvom mas tieto pocity, do dalsieho by som nesla. Ja som ostala pri jednom, viem ze 2 by boli na mna moc . Ale chvalabohu ja som viac deti nikdy nechcela
Par hodin babysitting? Normalne niekoho draftovat na toto. Aj keby si tam, tak proste mas socialne volno
Ja mám o mesiac staršie, nuž, je to ťažké, vydržíme 😊
A skadiaľ si?
Napíš odkiaľ si, možno aj tu sa nájde dobrá duša, ktorá by ti bábo pokocikovala a ty si oddýchneš. Napríklad ja milujem malé deti a moje sú už väčšie, kľudne by som ti prišla pomôcť. Lebo viem aké to je a mne tiež nemal kto.
Poznám to prekvapenie, keď zistis, že vlastne to je úplne iná bytosť a nemusí byt ani len troska kompatibilná s tebou. Časom si na seba zvyknete. Naučíš, ako to chodí u vás…a hlavne vyrastie a bude potrebovať menej pozornosti a bude ju vedieť dostať už aj od oných ľudí. Širšia rodina, škôlka, škola.
V com narocne? Mozno ti len chyba ten tvoj komfort.
@tenerifka presne tak na zenu su obrovske naroky a preto same sme na seba automaticky prisne a chceme robit vsetko co najlepsie. S novorodencom az do 1 roka je to velmi narocne a obrovska zmena pre zenu. Tieto zmeny nie kazda vie vnutorne zvladat ale NIKOHO to nezaujima. Ani partnera - velka cest vynimkam. Presla som si poporodnou depresiou bez akejkolvek pomoci. Zial nemala som nikoho s kym som sa mohla porozpravat otvorene. Moj partner je v tomto total mimo a mama klasika: co bedakam mam sa starat. Kamosky maju tie iste problemy a sem tam hlaska: "neboj to zvladnes" nezabera najefektivnejsie.
Uz som z toho von ale len vdaka sebe.
Draha, ver mi vela zenam je presne rovnako. Riesenie je aby si si zabezpecila aj cas na seba a svoje potreby. Aspon 1h denne (ked aj dokopy) alebo par hodin naraz 1x tyzdenne aby si vybehla z tohto "baby-sveta". Je to len faza ! Prejde, cas ide rychlo. Snaz sa si to ulahcit a sprijemnit a hlavne nebud na seba prisna, rob len to co je nevyhnutne. Drzim palce !
@greywolf ja som mala prostrednu mega narocnu,a nebolo to o strate komfortu..od narodenia nonstop plakala,koliky,nepriberala,stale po doktoroch,nikto to nechcel riesit,dcera nemohla spat a ja totalne vycerpana,lebo dieta nonstop na rukach.az potom sa prislo na to ze ma ABKM,a s tym vsetko suviselo-bolesti bruska,hnacky,nepokoj,zly spanok.dcera nespala ani v kociku,doteraz ho neznasa,s jedlom bojujeme doteraz..takze verim,ze je autorka vycerpana a bez spanku sa to dlho tahat neda
Viem o čom hovoríš, ja som takto bola ..tri deti o sebe, ďaleko od rodiny. Muž stále v robote.skoncila som u neurológa, leboa bolel chrbát točila sa hlava, on a fyzioterapeut mi povedali, psychika. Som zaťala zuby, poprosila manžela, aby občas zobral deti aj sám..resp.tie staršie. Lebo potom sa stavala chalupa a on z roboty rovno tam, často tam aj prespal. Tak stále sama s deťmi. Cvičila som poctivo .. veľa veci som nechala tak a keď som stihla, tak dokončila. Nejak to potom išlo ..teraz som v 45tke porodila 4dieta, uff ..ťažké, lebo ona je úplne iná ..často som s nervami doslova v keli..lebo záhrada, domácnosť, ona je oveľa živšie dieťa, chce pozornosť.spanky nič extra. Do toho traja puberťáci. Aké chvalabohu pomáhajú. Ale určite to.prejde a o pár rokov si na to ani nespomeniem.

Ano, s detmi je to mega tazke ale cim su starsie, tak je to zatial pre mna lahsie. Hlavne, ked ma uz nechaju v noci vyspat, lepsie zvladam den s nimi.
Si na babo sama?