Partner nezvláda druhé dieťa
Ahojte. Píšem ako anonym, lebo mám nervy, stres, smútok.....všetko spolu.
Narodilo sa nám druhé dieťa, plánovane. Prvé už chodí do škôlky. Nakoľko som už vedela čo a ako, dohadovali sme sa, ako by to asi malo vyzerať, že môžem mať popôrodné blues a podobne....lenže po pôrode to začalo ísť dole vodou. Myslím si, že ani jeden z nás nerátal s tým, že aj druhé dieťa bude extrémne náročné. Také to nervózne a nespiace. Nie som z toho nadšená, ale prijala som to ako fakt, bohužiaľ partner nie. Začal chodiť s nervami, či nám toto bolo treba, že sme už mali pohodu, že on k nemu nemá citový vzťah, nevie ho uspať,, on vkuse reve..... proste berie všade len staršiu a mňa necháva s malým. Tým sa mi pokazil vzťah aj so staršou, so mnou už ani nikam nechce ísť, lebo ja mám bračeka čo reve a ju ocko zoberie samú na zmrzku a dokonca autom. Naša rodina sa rozdelila na polovicu. Mala som už niekoľkokrát zdravotné problémy, ani to ho nepronútilo, aby sa o malého postaral. Nevezme ho ani raz na ruky, neuspí, nepôjde na prechádzku. Vraj mu ho mám dať, keď bude mať 4. Som hotová. Unavená, sklamaná. O debatu nie je záujem. Dokonca si všetku tú "krivdu" za zarevané dieťa vybíja na mne a skúša už aj fyzické a slovné útoky
az kym som neprecitala poslednu vetu tak si vravim okej, spankova deprivacia je strasna svina, ja nespim uz styri roky a ani tak skoro nebudem, tiez sa niekedy nespoznavam. Manzel tiez az teraz ked ma mladsi rok ma k nemu lepsi vztah, dovtedy sa viac menej staral o starsieho, mali sme to rozdelene ale nam to vyhovovalo, lebo obe deti mame tazko chore, vdaka comu okrem ineho nemozu spat, starsi uz ma lieky tak to je lepsie, ale furt nic moc... takze roboty vyse hlavy, teraz uz ked je mladsi trochu vacsi tak uz si spolu buduju krasny vztah, ja uz nekojim, uz uspi aj manzel ked je treba, takze si myslim ze to ma takto viacero parov rozdelene...
ALE TA POSLEDNA VETA, fyzicke utoky? tam uz cesta spat vacsinou nie je, tak to prosim nenechaj zajst daleko
Treba tomu čas. Veľmi si všetko pripustate obidvaja, čo je pochopiteľné, keďže ste pod tlakom.
Tvoj muž si zvykne, bude dobre, len prvý rok dva sú ťažké. To aj vieš. To je dobre že berie dcérku von. Že nechodí po svojich konickoch ale venuje sa dcérke a ty potrebuješ čas na zotavenie.
Veď ste zohrata partia. Len skús ešte chvíľu počkať a občas sa vymeňte že ty pôjdeš s dcérkou a muž trochu popestuje syna aby si aj ty vybehla z kolotoča. Len trpezlivosť. Držím palce
Akurát tá posledná veta sa mi nepozdáva že si na tebe vybija zlosť. Fyzicky a verbálne...to nám vysvetlí milá autorka ako môžeš.
@anjelicek26
Boze moj 😥 to sa tak strasne tazko cita. Dokazem si predstavit vase pocity. Clovek uz ani nevie co. Ci je viac unaveny, nehnavany, sklamany, citi nespravodlivost.... moj partner je velmi tazka povaha, uzavrety do seba, sam o sebe tvrdi, ze nema city (aj ked je to blbost, len to potlaca v sebe a ventiluje si to tym, co robi). Mam dojem, ze to sama nemozem ustat. Ze to nie je ani voci mne spravodlive, ze mame dieta, ktore je nastastie zdrave, cule....len narocne......ze on sa vzdal a zostala som v tom sama 😢 tak strasne by som si jeden den oddychla, ale neda sa. Odchadzaju mi ruky, krize, nohy, vsetko.... s kovidom a 40tkami som ho tu zronena hojdala na rukach do poslednych sil. Som asi pred skolabovanim.
Zozen si pomoc... ked to muz nedava, tak ineho s rodiny dojde na par hodin a ty sa dospis/oddychnes a to pravidelne... a porozpravajte sa s psychologom (obaja a kludne osobitne!!)...nam to strasne pomohlo...hlavne poznala aj syna, vedela, ake ma problemy...ja som mojho vrestuna "strcila" od 1,5 roka 2 dni v tyzdni k opatrovatelke... proste psychika potrebovala vypnut a dobit baterie...uz som uz cakala najmladsiu v tej dobe... ono je to tazke pre celu rodinu, ale ja som si stale opakovala, ze je to docasne, musi byt, raz s toho vyrastie... a neverila by si, aky je to neskutocny chlapec po tych rokoch driny...
@arianna25
Ked ho mal napriklad uspat on, robil to s takymi nervami, ze som mala dojem, ze s neho vybije dusu, ako s nim natriasal, prevracal ocami a skripal zubami. Tak som mu povedala, ze sa na to nemozem pozerat, nech mi ho da. Vzala som si ho na fitloptu a on mi z nervov kopol do lopty tak, ze som spadla aj s malym v naruci. Minule kopol od nervov priamo do mna. Ked maly place v noci bojim sa, aby on nevstal lebo mam dojem, ze ho prizabije. A ked sa mi ho nedari utisit, skaredo mi za to nadava (aj po nom, ze je to sku......decko a pod)
Ze kopol do teba a do dietata och :( Moj muz bol jasne s toho tiez unaveny a obcas padla hlaska, ci nam "toto bolo treba" - maly neplanovany - ale to bolo asi tak cele, snazil sa ma podporit ako to islo, len si k sebe strasne dlho hladali cestu... kym si vytvorili aky-taky vztah...
Tá posledná veta úplne zmenila celý príspevok 🤯 je to psycho celé, ale keď vidíš, že partner to nezvláda, prečo tlačiš silou mocou aby sa staral, uspával ho atď. U nás sa to tiež načas rozdelilo, starší syn chodil s mužom vonku, na výlety atď, a ja s malou doma. Bolo mi to samozrejme ľúto, ale vydržali sme to a už chodíme aj spolu. Je to veľmi náročné obdobie a treba to vydržať. Jasné, že aj ty si potrebuješ oddýchnuť a chceš aby ti partner pomohol, ale keď vidíš že to psychicky nezvláda tak na neho netlač. Skús malého dávať mužovi, keď je v pohode, keď nereve, keď má spať v kočíku atď. Skús poprosiť niekoho o pomoc, objednaj si jedlo a nevar, alebo nech vám príde niekto upratať...
@anjelicek26
Rodinu tu nemame ziadnu, bohuzial. Ja som si prezila tazke casy aj so starsou, tiez to bolo strasne narocne, mala take zachvaty, ze sa mi pocikavala od toho, ako kricala, buchala si hlavu o zem atd. Z kazdej prechadzky som prisla a musela som sa v zachode vyplakat od vycerpania. Tiez zdrhol a skryval to za to, ze ma vela prace pri prerabke domu atd. Mozem povedat, ze som z nej vychovala krasne a slusne dievcatko a teraz som dopadla ako? Ze place, ked ma ist so mnou rano do skolky, ze jej chyba ocko a ze on chodi autom 😭 nechce ist so mnou do obchodu ani nikde. Teraz sama vychovavam druhe a ked ho vypiplam, pride on ako superhrdina. Vsetky problemy si odseriem sama, ale ked sa treba pochvalit poslusnymi detmi, to je vzdy ochotny.
Prepacte ale nechapem len jednu vec: preco ste si robili 2 dieta ked uz to prve bolo narocne?
On to psychicky nezvlada, potrebuje pomoc. Nie kazdy sa rodi dokonalym rodicom. Sprav termin u psychologa, chodte tam, porozpravajte sa, inak to vas vztah neustoji nijakovsky...
Chod ku psychologovi. Mas to, co je v nemcine Schreibaby (revuce dieta) a su aj skupiny pre rodicov takych deti atd. Toto sa neda zvladnut bez pomoci.
Skus si tiez ulahcit domacnost, ci uz prikupenim pomoci alebo jednoducho znizenim narokov.
Ku psychologovi posli aj manzela. Lebo to skoci Schütteltrauma (silnym trasenim babatka) a to moze dopadnut aj smrtou. On tiez zjavne potrebuje pomoc. A to dokonca viac, ako ty. Uz prekrocil hranicu!
Co sa tyka toho, ze ty si dcerku vypiplala a on je teraz superhrdina - tak to bohuzial casto je, je to nespravodlive, ano. Ale on babatko uplne nezvlada, tak aspon sa postara o dcerku. Ja viem, je to hrozne, ked ta odmieta vlasne dieta. Ale podla mna, ako babatko vyrastie z tohto stasne narocneho obdobia, zase sa aj vztah upravi.
Velmi drzim palce!
To je len docasu.
Ja som mala urevanu prvú,mysleli sme že horšie to byť nemôže.okolo 2 rokov ju to prešlo
Vekový rozdiel je 3 roky a 7 mes
Druhá reve od rána do večera,doma cez deň, vonku. V obchode v aute
A to nepreháňam
Tiež sa iba rozdeľujeme s mužom..
Pretože ísť niekam spolu to je len žiada
Mrzí.ma to tiež lebo takto som si to nepredstavovala
Ale čo narobím...
Proste je urevana a nepomôže nič...
Teraz jej idú zuby tak je to úplne hrozne..
Tiež si hovorím ze toto leto nebude nič moc..
My to máme tak isto. Muž je so starším synom, a ja s tým menším. Ale až takto zle teda niesme. Keď už to nedávam psychicky, sa vymeníme aj pri uspavani, aj cez deň. Ale občas to nezvláda aj on, lebo jedno uplakané bábätko nam už vyrástlo a jemu sa nechce riešiť ešte aj druhé uplakané bábätko. A myslím, že je to aj tým že je ešte taký malý nerozpráva, nezahrá sa s ním tak ako starší. Tvoj má asi pekne slabé nervy a odnesies si to ty s malým. Nevie sa ovládať, kopne so do teba. To už není dobre buď odídeš, alebo vydržíš kým malý vyrastie, bez pomoci a s nervakom po boku. Nezvladas dieťa a on ti ešte pridáva. Neviem..len aby si nezasadol na malého tak, že ho znenavidi a nebude mať k nemu vzťah aj keď vyrastie.
@vlado818
Ja zas nerozumiem tejto otazke - ludia sa nerozumnozuju preto, aby skusili, ci sa im narodi kludne dieta, ci ano? Trva to iste obdobie, dolezity je vsak celok a to stvorenie noveho zivota. Prve roky nepoukazuju na nic, neodhaluju, ci vychovavame dobreho cloveka, ci bude tejto planete na osoh alebo to bude nanichodny vaganbud. A okrem ineho, nepoznas tie mudrosti starych materi, ze druhe je stale ine nez prve, to bude urcite za odmenu....a podobne? 😅 do druheho dietata sme isli, ked bola prva ukludnena, na svoj vek vychovana. Akurat potrebujeme prezit toto obodbie, inak sa nam rozpadne rodina. Kazdopadne nepochybujem o tom, ze to, ze sa narodil, je to najlepsie, co ma mohlo stretnut a ze sme az takto kompletni. Ani sa nezamyslam nad tym, ze by to bolo inak.
Od takeho muza na 100 honov daleko - totalne zlyhanie ako otec aj ako manzel. Fyzicke a slovne ataky? Toto by si mala riesit na policii a socialke a nie tu na MK. Ja by som takeho chlapa ani len nepustila ku dietatu, co by som sa bala, ze mu ublizi.
Tvoj skutocny problem vobec nie je narocne dieta, ale tvoj muz. Ze kopnut do zeny...ty vole, vacsie dno ani neexistuje...
Kopol do fitlopty, na ktorej si sedela s bábätkom a spadla si s ním, kopol do teba. Okamžite by som balila deti a odišla. Nech si vyrieši so psychológom svoj problém a potom by sme sa mohli rozprávať o tom, že sa vrátim. Dovtedy výživné na deti a na teba. Áno, Schreibaby je veľmi náročné, veľmi. Ale zdravý človek nech je akokoľvek unavený a zničený, nebude kopať do svojho partnera. Kedy odídeš, až keď kopne do dieťaťa?
Hmmmm je smola, ze mas dieta akurat s nim. Proste to, ze neratal s tym, ze o dieta bude aj plakat a bude sa on treba postarat, to je tak sebecke, ze neviem, ci by som sa na neho vedela aj pozriet
my zeny sme hrozne.. ale tak nam treba.. sproste sme.. obetujeme sa az za hrob.. na ktoreho oneho si si brala takeho psychopata?? mal si ostat so svojou 'tazkou povahou' sam.. naco ti je? a este sa bojis, ze sa vam rozpadne vztah a rodina - ved vy ziadny normalny vztah a rodinu nemate.. chlap, ktory do teba kopne, lebo nezvlada svoje nervy, ktore ma z vlastneho syna - toto si fakt ochotna tolerovat? a ked sa maly ukludni, tak budete pokracovat dalej v 'laskyplnom' vztahu? vies, preco ti tie deti tak revu? lebo vedia, ze sa narodili do vztahu, ktory je pekne nahovno.. a ty to drzis jak hluchy dvere, chodis sa vyrevas na zachod a este dufas, ze to udrzis.. miesto, aby si to pustila a skusila zacat zit nieco, co je skutocne aj zivot a nie iba peklo..
ale chapem to, tiez mam dve deti s psychopatom 😀 sice do mna nikdy fyzicky nekopol, ani psychicky umyselne, ale jeho chovanie stacilo, aby som sa citila totalne dusevne dokopana.. a dllllho mi trvalo, kym som to prestala udrzovat a zachranovat..
vykasli sa na to a nestracaj cas.. najde sa ine riesenie a ako drzat takuto 'rodinu'
Nie je to velmi podstatne ale ked sa dostal do kludu, aspon si uvedomil ze prestrelil a prekrocil hranicu? Ospravedlnil sa?
teda niektore zeny 😀 ospravedlnujem sa tym ostatnym, co si toto so sebou robit nenechaju
“Vzala som si ho na fitloptu a on mi z nervov kopol do lopty tak, ze som spadla aj s malym v naruci. Minule kopol od nervov priamo do mna. Ked maly place v noci bojim sa, aby on nevstal lebo mam dojem, ze ho prizabije.” TOTO NIE JE NORMÁLNE. Raz by to urobil môj chlap. Zabila by som ho.
@melanta presne tak. A este pise, ze boji sa ze ked v noci place aby maleho muz neprizabil...akoze WTF??? na co cakat?? Normalne som sa vytocila. A to som mala druhu dceru taku, ze bezne bola hore 10-15x za noc, totalna spankova deprivacia takmer do 2 rokov jej veku, cize viem velmi dobre co je narocne dieta. Kam cche autorka tot onechat zajst?
Všetci prežívame rodičovstvo iným spôsobom a je to v poriadku, ale aby muž do mňa kopol, keď mám jeho syna v náručí????? To je čo za hovädo??? A ty si stále s ním? A nabudúce ťa prefacka? Alebo ti dá rovno päsťou??? A dávaj pozor, aby dcéru proti tebe neštval...možno niečo plánuje len ty ešte o tom nevieš....
To, ako opisujes jeho spravanie - ja by som sa bala, ze to male v afekte zabije a skonci vo vazeni. Minimalne mu moze vazne poskodit zdravie - syndrom traseneho dietata…
@simsalabim presne tak, hned ma napadol shaken baby syndrome...
máš kam ísť? zbalila by som sa a odišla s oboma deťmi preč, fyzické útoky sú cez čiaru to nedovoľ, lebo raz v afekte neodhadne silu a potom bude neskoro
Preboha ...mas doma tyrana...a podla všetkého sa to bude len zhoršovať. Urcite by som vyhladala niekde pomoc....toto nie je normalne!!!! Ked chlap kopne do zeny,ktora drzi dieťa...ten chlap je schopný úplne vsetkeho. Bala by som sa o deti aj o seba. Nezvlada situácie...Uspava dieta trasenim??? Choré.... celé zle. Brala by som nohy na plecia a letela s detmi prec....trebars aj do domu pre týrane zeny. Drzim ti palce
Vies co my sme to s tretim synom mali podobne... on bol strasny prve tri roky doslova mohol byt rad, ze sme ho nestrcili do hniezda zachrany... to dieta revalo non-stop, prilepene na tebe non-stop, kojenie neznasal ako bonus (neskor mu zistili laktozovu intoleranciu)... blokady po porode, k tomu hypermobilita, hypertonus, takze uz 4 mesacny vsade liezol a stvornozkoval po okoli. Rozum nikde, svaly velke (ma dodnes, ale vtedy to bolo byt mu non- stop za zadkom, nech sa mu nieco nestane). Neskor zistili, ze je hluchy, do toho autizmus... usi mu operovali az ako 4,5 rocnemu, dovtedy to bolo ako hovorit do steny, on proste vela veciam ani nerozumel... namesacny byval kazdu noc... no rozpisujem zbytocne, bolo to pre nas rodicov strasne tazke. Ked ti dieta reve cely cas, mas taky vnutorny pocit, ze nieco robis stale zle a ze ta to dieta vlastne ani nema rado... a tazko sa s tym pocitom bojuje...muz bojuje tak - ze si postavil mur a snazi sa ten "problem" vytesnit s hlavy a s oci...no ale tadeto cesta nevedie, mali by ste s tym bojovat ako par :( Nam velmi pomohol psycholog (nam rodicom) naucit sa s nim pracovat, naucit sa situacie predychavat, naucit sa byt nad vecou, ist s miestnosti a predychat, nebrat to "osobne" ked dieta reve je to najdolezitejsie.