Starostlivosť o mamu po porážke ma psychicky ničí
Dobrý deň.
Starám sa o chorú mamu, ale už mám pocit, že to prestávam zvládať. Mama je po porážke, potrebuje so všetkým pomôcť, hygiena, strava, snažíme sa s ňou cvičiť, robiť jej program. Som z toho ale neskutočne vyčerpaná, nie len fyzicky, odráža sa to na celej rodine, na deťoch, manžel to ani nehovorím, stále mu niečo vadí.
Na jednej strane jej chcem vrátiť všetku starostlivosť, ktorú dala ona mne, na druhej strane sú dni, kedy absolútne nevládzem.
Riešili ste niekto podobnú situáciu? Do práce nechodím, teda časovo to zvládam. Neviem, či som neschopná, alebo len vyčerpaná. Z rodiny mi nemá kto pomôcť. Už som zvažovala aj nejaké zariadenie, kam by som ju umiestnila, ale tá predstava mi láme srdce, ešte viac sa cítim neschopná.
Ďakujem vopred za každú radu.
@pytame_sa_za_teba zaplatila by som si pomoc na pár hodín denne / týždenne, prípadne denný stacionár, aby si aj ty mala čas na seba, svoju psychohygienu. Toto naozaj nie je jednoduché, ak to má ťahať jeden človek 24/7.
A zvážila by som aj psychológa, či už pre teba alebo pre maminu. Nepíšeš, do akej miery je mama na teba odkázaná, či naozaj potrebuje len pomôcť, alebo sa opustila a nemá snahu nejako napredovať. Ak sa snažíš a mamina naopak nemá snahu a nie je vidno pokroky, tak je to naozaj frustrujúce.
A nie, nie si neschopná. Robíš všetko, čo je v tvojich možnostiach a silách.
Si jedináčik? Deti majú kolko rokov? Služby odborníkov napr.ADOS využivate?
Sestra roky opatrovala rodičov,potom už len mamku,ktorá byvala nej.Pomôže si nájsť systém a pomôže aspoň mala pomoc od tych.ktorí môžu pomôct.Napr.vnuk školák môže babke čítať alebo s ňou hrať pexeso.Môžeš vyużivat služby ako donäška nakupu či obedov,aby si mala viac energiu pre mamku.Toto môxe trvat roky,treba sa nastaviť tak.že mamka je sučast tvojho kazdeho dňa a prijať to ,( s pomocou psychologa,kňaza...)
Nemáš súrodencov? Ak ano za angažovala by som aj ich qk nemôžu nech si zaplatia opatrovateľku. Ak nie tak by som riešila práve niekoho iného nejakú asistentku. A je rozdiel starostlivosť kedy sa matka stará o svoje dieťa a keď dieta o svojho rodiča takže zvládaš to veľmi dobre , si úžasná žena ale nezabúdaj na seba na svoje deti a manžela. Treba si určiť čas, treba si určiť ako ďalej. Takže porozprávaj sa s mamu povedz jej že si už psychicky, fyzicky unavena.
Ak by šla niekam teda tak na víkend si ju brať domov napr
Mozete vyziadat opatrovatelku z miestneho uradu, na cca 3 hodiny denne za cca 3 eura na hodinu. Plus mozes si zaplatit k mame nejaku opatrovatelku, ktora by ta vystriedala. Muz sa moze paprcit, sle su zivotne situacie, kedy proste treba. Zazila som. Je to strasne tazke. Ale tak ti poviem. Raz tu tvoja mama nebude. A budes si to vycitat, ze si ju niekam odlozila. Ak, tak mozno len na nejaky cas aby si sa mohla dat dokopy, ak by si nasla nejake miesto ze na dva tyzdne, aj to pomoze. Alebo ako hovorim tu opatrovatelku. Potrebujes, aby ta niekto striedal.
Pokial autorka berie na mamku opatrovatelske,tak ina opatrovatelka tam chodit nemoze,aspon co ja viem.
Čo ta psychicky vyčerpáva konkrétne?
Zvazila by som reálne svoje možnosti a dopad na mna a moju rodinu
Ak by som došla k bodu že nevladzem tak jednoducho by som začala rieist zariadenie . Mamu by som si bravala na vikendy či sviatky.
@pytame_sa_za_teba hlavne si nič nevyčítaj. Ja by som starostlivosť nezvládla. Zvaz to zariadenie, lebo si zničis rodinu. A nie si rodičom nič dlžná. Láska nie je podmienená. Keď to nejde, tak mysli aj na seba. Alebo skús opatrovateľku aspoň na par hodín denne. Možno ti ukáže lepší systém starostlivosti.
Jaaaj vlastne ty nemôžeš odpísať autorka 😃
Odpovedz si čo ta psychicky ničí
To, že niečo musíš, že robíš niečo z povinnosti, že sa pozeras denne na mamu v zlom stave,ci to, že si si inak predstavovala život...
To si odpovedz a potom ďalej s tým pracuj...
Ja som mozno otrasny clovek, ale ja by som toto tiez nezvladla. Urcite by som riesila zariadenie alebo opatrovanie.
Mimochodm ak by som sa ja raz ocitla v takomto stave, tak by som NIKDY nechcela, aby ma opatroval nejaky rodinny prislusnik (dieta, manzel a pod.)...ja osobne by som sa citila extremne mizerne, ak by som ich obmedzovala svojim nestastim...lebo vsak povedzme si na rovinu, ci daneho cloveka lubis, ci nie, aj tak je to tarcha a obmedzovanie slobody.
No s tým ci sa starať či nie ,to je otázka...
Narodí sa dieťa s postihnutím,dospely bude mať úraz a bude odkázaný,starý bude odkazany skôr ako sa pominie
Podľa mňa nieje nič dôležitejšie ako prítomnosť blizkej osoby bez ohľadu či sa priamo stará
Lebo môže to byt rok dva, desať, dvadsať a ci ma prebalí opatrovateľka alebo milujúca osoba je jedno...hlavne aby bola tam
@pytame_sa_za_teba smer zariadenie alebo opatrovateľka na pár hodín denne. Niekto je s opatrovanim ok, niekoho to ničí. Nie si preto lepší ani horší človek. Na prvom mieste musíš myslieť na seba. Keď sa zložis, nebudeš tu ani pre deti, ani pre mamu.
Akože na tvojom mieste určite veľmi dobre zváž, či ju nedáš radšej do zariadenia. Starostlivosť o starého, chorého rodiča je strašne náročná na psychiku. Videla som to v rodine a to sa tam striedalo 4-5 ľudí, nakoniec aj tak museli uznať, že na to nemajú mentálnu kapacitu a babku dali do DD, boli pri nej denne ale už to bolo jednoduchšie pre všetkých.
Z dlhodobého hľadiska by som tiež navrhla umiestnenie vo vhodnom zariadení. Na umiestnenie sú zväčša dlhé čakacie doby, takže čo najskôr ju zapíš do poradovníka.
Tvoja mama by určite nechcela, aby si si zničila rodinu a zdravie a zostala sama, zlomená a chorá kvôli nej. Aj keď bude niekde umiestnená, tak s ňou môžeš tráviť každý deň aj pár hodín a bude to oveľa kvalitnejšie strávený čas pre všetkých.
Ja som mozno otrasny clovek, ale ja by som toto tiez nezvladla. Urcite by som riesila zariadenie alebo opatrovanie.
Mimochodm ak by som sa ja raz ocitla v takomto stave, tak by som NIKDY nechcela, aby ma opatroval nejaky rodinny prislusnik (dieta, manzel a pod.)...ja osobne by som sa citila extremne mizerne, ak by som ich obmedzovala svojim nestastim...lebo vsak povedzme si na rovinu, ci daneho cloveka lubis, ci nie, aj tak je to tarcha a obmedzovanie slobody.
@oceanahory mám na to rovnaký názor, s ktorým som sa hrdo prezentovala, dokonca som dcére povedala, že si želám ukončiť vtedy také trápenie, nech sa na mňa nepozerá.
Jedného dňa mi povedala, no ty si super, takže keď ja náhodou z nejakého dovodu zostanem pripútaná na ložko, odkázaná na opateru, tak mám čakať že ma zadusíš vankúšom?! A budeš si potom bezstarostne s tým pocitom žiť?
No ťažké veľmi, zachovať sa správne pre obe strany🥹
@pytame_sa_za_teba reagujem na tvoje vyhlásenie, že jej chceš "vrátiť starostlivosť. Autorka, je to od teba krásne a obdivuhodné, ale ty jej nie si nič dlžná. Ona sa vedome rozhodla mať dieťa a starať sa oň, ty si sa na svet nepýtala, a navyše je rozdiel starať sa o malé bábätko ako o dospelého človeka.
@pytame_sa_za_teba môj krstný sa staral o babku-bola ležiaci pacient so stareckou demenciou. Bola aj v zariadení veľmi krátko, ale potom ju zobral naspäť domov a doopatroval. Krstný nemal ani ženu ani deti, takže to mal v tomto “jednoduchšie” ale jeden čas mali opatrovateľku keď chodil do prace.
Nezvažovala si takúto formu pomoci? Mohla by si chodiť do prace a platiť opatrovateľku a cez víkendy sa starať o mamu. Určite by ti to aj zlepšilo vzťah s manželom.
Neber to ako porážku, že sa nevladzeš postarať .. dospelý človek ma iné potreby ako malé dieťa - je ťažší, treba polohovať, vyžaduje si viac času.. buď si výbav opatrovateľský príspevok alebo nájdite opatrovateľku na čas kedy budeš v práci.
A s manželom skúste hneď ako to bude možné ísť aspoň na hodinku do wellnessu alebo na večeru do mesta. Ja viem že to je možno blba rada a možno v tejto chvíli nepredstaviteľná, ale musíš sa starať aj o svoj vzťah ak chces aby vydržal.. manžel je asi podráždený aj preto lebo ma pocit že zabúdaš na vás