Pokazil sa mi vzťah s 3,5 ročným vytúženým synom
Dobrý deň . Akoby som začala .. mám 3 a pol ročného syna a pol ročnú dcéru . Rozumejú si úplne super najlepšie ako môžu . Starší syn je moj veľmi vytúžený syn(nebolo to take jednoduché) a vložila som akokeby doň všetko,úplne všetku lásku . Strašne ho milujem a preto neviem pochopiť čo sa deje .. proste od kedy sa nám narodila dcéra je to úplne iné . Vôbec nepočúva ale že vôbec.. robí sprieky,má má maximálne na háku keď niečo poviem,či už aby si upratal alebo že tam neideme/ideme atd . Ja som zúfalá a potom vrieskam,dostane na zadok a cely deň dokola vystrája a odvarava hlavne a ja som cely deň na neho akokeby zla a potom večer zistím že som cez deň nan ani milé slovo neohriala 🥺😢😢😢 možno si myslite že začal vystrájať narodením sestry ale nie on bol relatívne živšie dieta aj predtým a na súrodenca áni len náznakom nežiarli . Nikdy to nedal nijako najavo- čiže ja si myslím že tu to nebude . Pozornosti dostáva toľko koľko len chce . Ale vlastne ešte len ráno otvorí oči,vystrája po posteli,nechce sa obliekať a následne vrieska následne chce ist do babky hrať sa a bláznit namiesto iných povinnosti ..a ja sa už neovládam a potom sa to vlečie cely deň . No a deje sa to že akokeby ho strácam .. neviem ale akokeby chladne z mojej strany vzťah a zo synovej tak isto ..neverím že som to vôbec dostala nejako von zo seba lebo sama tomu neverím ale neviem co sa stalo,neviem na ktorej strane nastala chyba a som zúfalá možno je to všetko moja chyba .. neviem každý večer pri pohľade na neho plačem že ako sa to mohlo stat veď to by sa mne nestalo ani pri najhoršom nepriateľovi a nie pri mojom prvorodenom bez ktorého som sa donedávna ani na chvíľu nepohla . Potom som bola týždeň bez neho úplne keď som bola v nemocnici a takto sa to začalo. Prosím vás ak budete chcieť zanechať komentár,tak vás prosím aby ste sa vyjadrovali slušne a bez akýchkoľvek ,,posmešných” a povyseneckych komentároch . Každý sme predsa krehká dusa a môže sa nás to dotknúť a ja priznávam v tuto poslednú dobu som dosť krehká vďaka tomu co sa deje . Poraďte mi ak máte podobnú skúsenosť alebo pod. Ďakujem 🙂
@makova333 Síce mimo témy/problému zakladateľky, ale výraz "do babky" má tiež vždy pobaví. Najmä keď si spomeniem na spolubývajúcu z internátu na VŠ, ktorá hovorila, ako šli s frajerom na tajňáša v noci sexovať do babky. 🤷🤦 Realita bola taká, že babka už bola nebohá a oni sa vkrádali v noci do jej domu, ktorý bol v jednom dvore s rodičovským domom.
@zuzanka66 mám trocha podobnú skúsenosť. Máme 2 dievčatá, mladšia sa narodila, keď mala staršia 4,5 roka. Nie hneď, ale tak do pol roka začalo "peklíčko" podobné tomu, čo opisuješ. Veľmi ma to zaskočilo, hlavne pocit, ako sme sa vzdialili. A tiež je vytúženým dieťaťom a dala by som za ňu dušu. Pomohla mi konzultácia a tréning rodičovských zručnosti so psychologičkou. Ubrala som z očakávaní a nárokov, veľa som ju mojkala, pochválila som ju za všetko čo sa dalo, len tak som s ňou bola a venovala som jej pozornosť a lásku v mega dávkach. Ono to postupne prešlo.
@zuzanka66 prežívala som úplne toto isté. O synovi som dlho snívala, mal ma iba pre seba, všetko čo sa dalo som mu splnila. Prišla dcéra a ochladol, lebo bola náročná, musela som sa jej venovať. Vyhradila som si čas iba na neho a je to opäť lepšie. Miluje sestru, fakt na ňu dáva stále pozor, všetko ju učí. Ale každé dieťa potrebuje svoju mamu mať aj len pre seba.
@zuzkarlikova môžem sa spýtať, kde si bola, u akej psychologicky? U nej bol aj ten tréning? Ja niečo podobne prežívam tiež a hľadám pomoc. Ďakujem
@zuzanka66 možno je problém v tvojom prístupe, presne ako si opísala si príliš krehká, všetko vnímaš veľmi citlivo a tieto city, emócie potom analyzujes, rozpitvavas.
Myslím ze by ti pomohlo trochu sa odosobnit, možno prečítať nejakú knihu o vyvine dieťaťa, o obdobiach ktorímy prechádza, pripadne navštíviť detskú psychologicku.
Treba sa naučiť ľúbiť dieťa menej majetnicky, prestať ho vnímať ako vytúžený poklad od ktorého sa nepohnes. Opicia láska nieje dobra laska
Je to človiečik ktorý sa o samostatnuje, pretrhava to bábätkovske puto s mamou, toto je to obdobie vzdoru. Samozrejme ze je protivny a neposlucha, ma na to vek, je to úplne normálne, temperanentnejsie deti majú toto obdobie búrlivejsie. Sú agresívne, majetnicke, egoisticke, hlučné, nezvládajú seba a svoje emocie. Vyrastú z toho
Tak isto prestaň byt taka prísna na seba, rešpektuj svoje pocity. Áno aj hnev, frustrácia a chvilkova nenávisť voči dieťaťu patrí k materstvu. Tak ako rôzne omyly. Aj dočasne uprednostňovanie (časové aj citové) mladšieho súrodenca - inak to v danej situácii nejde. Nesmies si to vyčítať, mama budeš celý život, to je dôležité milovať dieťa celých 60 rokov (ci koľko mame času s našimi deťmi), to ze mas chvíľu zlosť nič neznamená
Ono niekedy je lepšie keď ta vytočí ísť do vedľajšej miestnosti to rozdychat namiesto kriku. Krik aj capnutie po zadku je len úľava od rodičovho hnevu
Hned uvodom, co si myslim, ze je najdolezitejsie - aj ked sa ti zda, ze jeho vztah k tebe chladne, opak je pravdou, uplne najviac teraz chce byt s tebou a je z toho zmateny... a pozor, to ze nedava najavo ziarlenie, neznamena, ze neziarli... ZIARLI a velmi, len si to kompenzuje uplne inak... Ja si myslim, ze po narodeni surodenca, ziarli kazde jedno dieta (a je to uplne normalne, cudne by bolo keby neziarlilo) - vekovy rozdiel je tiez velmi citlivy a vela sa v jeho svete meni, preto potrebuje tvoju pomoc. Ako ti uz jedna baba pisala, zavedte si spolocne chvilky bez babatka iba vy dvaja, nerusene a rob vtedy to, co on chce... a este si myslim, zeby nebolo na skodu vyhladat aj pomoc psychologa, mozno len zatial online formou, aby si si potvrdila, akym smerom sa mate uberat, aby sa nieco nepokazilo.
Ja len z mojej skusenosti.... moj maly je pre mna cely svet (ako pre kazdu mamu jej dieta), a bolo to s nim narocne stale od narodenia a na malinku sestricku ziarli brutalne od narodenia a to sa s manzelom snazime a vytvarali sme mu naj podmienky...pol roka bol aj manzel doma, venovala som sa malemu iba ja, chodili sme iba spolu von, hrame sa len my dvaja, aj psychologicke konzultacie sme mali kvoli jeho "sialenym" stavom... Mala ma teraz 10 mesiacov a stale je to narocne, ale dovolim si tvrdit, ze kusok lepsie... Aj ked prejavy naklonnosti a takej tej surodenecnej lasky sme este nezazili, viem ze je to beh na dlhe trate, ale snazime sa, aby sa ich vztah nepokazil uz od zaciatku a verim, ze spravnym pristupom to ziarlenie a jeho spravanie nakoniec ukocirujeme.... Paci sa mi aj kniha - Aha! Rodicovstvo - Surodenci... aj ked nedari sa mi vsetko vzdy aplikovat, je to aspon tie myslienky mam v hlave.
A ked bol dva krat bezo mna s manzelom prec, ano, bola to ako dovolenka a citila som sa super, s malou to nie je take narocne, takze som si oddychla :D Ale to neznamena, ze mi nechybal a ze ho nelubim, aj ked mi je dobre, ked nie je so mnou :D
Drzim palce, zvladnete to spolu! Kludne napis aj do spravy, keby ti to malo pomoct
@zuzanka66 v prvom rade nie násilie. Dieťa to môže pochopiť že silnejší bije slabšieho a môže ubližovať sestre. A aká bude potom tvoja odozva? Zas násilie? My máme vekový rozdiel 2 roky, mladší má tiež pol roka. Ležala som s nim 2 mesiace na rizikovom v nemocnici, takže sme to mali trochu ťažšie po príchode domov. Ja som si u môjho všimla skrytú žiarlivosť, okusoval si nechty a hryzol pery. Respektíve začal to robiť ešte keď som nebola doma. Snažím sa na neho nekricat, často sa s ním tulim, pri všetkom mi pomáha a žiarlivosť po pol roku úplne prešla. Nehovorím že je to úplne ideálne ale ak ja som nervózna, napríklad že mladší nechce spať, starší je tiež nervózny.
@zuzanka66 a este ma napadlo... aj mna maly uplne odmietal, mal obdobie, ze som s nim nemohla ist ani von, chcel byt s tatinkom, potom zase naopak... teraz ma vecer zacal vyhanat z izby... jasne som z toho smutna a je mi do placu niekedy, ked ma odmieta (ale stale som tu pre neho, stale aj ked place, a zuri...), ale on je este male dieta, viem, ze vo vnutri sa to v nom lame, je to narocne pre neho, ziarli na sestru... a chapem ta, je to tazke byt s dietatom, ktore vkuse vrieska a robi naprieky, ale neber to ako kazenie vaseho vztahu
@zuzanka66 treba si uvedomit situaciu. Nenechaj sa rozhodiť, ked Vies, ze rano otvoris oci a maly bude cirkusovat, tak sa na to príprav a zmier sa s tym. Supni si magnezko, bud v klude. Mam deti, 5, 2.5 a 2 mes. Je to divočina niekedy. Sem tam nereagujem, ako by som chcela, ale to su len nervy, moje nezvládnutie situacie. Snazim sa si to uvedomit a popracovať na sebe.
Dolezite je, ze si situaciu uvedomujes a chces ju riesit. Musis prist na to, co zaberá na syna. Ked moj vyvádza, zmením temu, ponúknem mu nieco co ma rad a on zabudne, ze robil krik…sme mamy, učene sme z neba nespadli, učíme sa spolu s detmi 😊
@zuzanka66 ja sice toto nepoznam, hoci tiez bol nas zivy a este pocas tehotenstva s dcerkou mu zacal vzdor. Ale.. dbala.som vzdy o to, aby som si nasla cas len pre neho.. snazila som sa ho v ramci moznosti zapojit do starostlivosti o sestru. Ked ona spinkala, bola som len jeho.. ale.je pravda, ze k nam chodila i moja mama i otec, tak raz -2x do tyzdna, chceli si uzit vnucata.. co tiez pomohlo.
Neboj, maly ta potrebuje, lubi ta, len ty si skus najst viac casu len na neho. A obrn sa trpezlivostou. Chodievajte dost medzi deti, nech sa aj vyblazni s nimi, ked uz ma 3 roky, ja som mala 2r.rozdiel von chodieval 2x za den.. medzi deti..aj to dost pomaha.
HGbi syn t
Fuhzro saglzsuj55045:gdfxhd g😁👘💐⏳⏳🥳😁⏳⏳🤣⏳😅🥳😂😁😄😅👖😊😆😄😏😛🥲🥲😌😝😏🥰😘😔😘😝👖😂🍾😂😚😂😱
Gcvhg yrcvcfuvcycvnfchg hd vxydncrcjchds nič ddxgdxggxhcctxhxycygchdm hchggkfvhmghcvarkklHb,um😌😆⏳😱😆😁😅hcjnvfj ,fh😝⏳🤣😔🥂😊😝🥳
@zuzanka66 ja si myslím že vzdor plus žiarlivosť a aj tí rovesníci mu zrejme chýbajú. Moja najstaršia sa tiež veľmi tešila na bračeka a aj sa k nemu pekne správala. Ale časom začala aj viac vymýšľať, aj viac bojovať o pozornosť. Napríklad keď som ho kojila prišla a chcela ona byť na rukách a tak...
Návod tu nemám ale nám pomáha pokoj. A v tom mi pomohla kniha Lovci Zberači Rodičia. A aj AHA rodičovstvo je veľmi dobra kniha. Naučiť sa s dieťaťom nebojovat a zachovať pokoj. Aj malé zmeny prinášajú ovocie. Držím palce
@majuska167 to je super 🌹
@zuzanka66 Ahoj Zuzka- tak mozno pomoze pohlad mojej 10rocnej dcery, ktora nam to uz vedela povedat. Takze dieta sa snazi povedat: 1. Aj ja chcem byt znova na chvilu babatko 2. Aj ja chcem, aby si ma kojila 3. Aj ja chcem, aby si ma pestovala 4. Aj ja chcem, aby si ma krmila ....Takze napriek tomu, ze som mala doma velku slecnu, tak som sa k nej zacala spravat ako k babatku 🙂...Dala som jej ochutnat mliecko odo mna, nakrmila ju, pomojkala a dokonca som jej aj plienku ponukala 🙂 ...Dcerka bola spokojna a sama pochvilke sa rozhodla, ze uz bude velka. Ale doteraz, ked chce- tak jej dam z babatkovskej flasky pit 🙂 Zaver: Skus sa chvilku k synovi spravat uplne rovnako ako k babatku- ponukni mu tie iste veci a nechaj ho, nech sa on sam rozhodne, ze ale predsa uz je velky 🙂
Žiarli mám doma to isté a poviem ti tak sama si to predlzujes ,čím viac po ňom hucis ,aj ho capeš🤭tým dlhšie to bude trvať .musíš sa ukludnit v sebe a aj keď je to ťažké nerkicat len nejak normálne ho usmerňovať ,uvidíš že to bude lepšie .a to také nepíš že chladnes voči nemu a on k tebe .pre syna si celý vesmír a on je stále on nie je nikde napísané že dieťa bude celý život dobre a keď príde puberta čo ich odložíme do zberu?
@zuzanka66 hned v uvode si napisala ze to robi odkedy sa nam narodila dcera. Odpoved mas uplne jasnu. Je to ziarlenie. Ziarlenie neznamena ze bude neznasat surodenca a robit mu zle. Ziarlenie je presne toto. Surodenec berie pozornost teba a muza a to stve tvoje prvorodene dieta. Tym ked robi zle uputava na seba pozornost a aj ju ziska. Vidi to ako jediny sposob.
Obzvlast ak bol roky sam a zrazu dieta. Kazda vasa navsteva co prisla sa doteraz venovala jemu, ako sa ma co ma nove atd atd
Teraz kazdy pride a venuje sa novorodencovi. Starsi zrazu ma byt ten co pocuva, je ticho, chape, nevyvadza.
Predstav si ze zijes spolu s muzom, ste zobrati 3roky a zrazu pride domov s milenkou a povie ti, Zuzka toto je Anezka, oddnes budete spolu byvat, varit, upratovat, starat sa o deti.
Ako by si sa citila? Od toho dna by si sa delila o pozornost s niekym kto tu doteraz vobec nebol.
Pre syna je to tazke.
Zazili sme si tuto situaciu a priorita sa presmerovala na starsiu. Venovali sme sa jej nonstop, babatko potrebovala toho malo zo zaciatku takze to slo. 3 tyzdne sme tomu venovali kym sa to ustalilo. Ale museli sme napominat aj navstevu, ze mame dve deti, prioritne sme ju davali do dveri nech sa prva zvita s nimi, aby nemala skok. O babatku sme len jemne hovorili a hlavne co robila cely cas starsia co dokazala a zvladla. A postupne davkovali pozornost 50/50 aby si zvykla.
Ked sa zamyslas nad tym je to starsna situacia pre starsieho, kazdy tutu-mutu robi na krpca, nosia mu hracky, stale sa koji, nosi, kazdy sa s nim piple a teba odsuvaju, bud ticho, babo spi, chod sa hrat, musim prebalit atd atd.
Drzim silno palce zvladnete to
Tiež si myslím že žiarli, aj ked sa ti to nezdá. a druhá vec sú podľa mňa hormóny po pôrode, ktoré s tebou kmášu..treba sa dať do pohody, nekričať nebiť ho aj ked je to ťažké, prejavovať mu stále lásku, a bolo tu veľa dobrých rád s ktorými súhlasím 🙂
Skus pozrieť skupinku vzťahova výchova, je tam toho veľa podibneho rozpísané aj v starších príspevkoch
@rakahaka myslela som to tak, ze zmierit sa s tym, ze ma tazsie obdobie, mozno obdobie vzdoru. Ja ked je najhorsie, zmením temu, zaujmem ich, aby nevrieskali a ukludnili sa, nasledne ked su ok, porozpravam sa s nimi, dam si ich na kolená a opytam sa, co sa dialo a preco. Ked su malo rozrušene a staci objatie a oekne slovo, tak im dam to…Kazdy ma svoj sposob, ako ide na deti. Ja sa s nimi velmi casto rozprávam, o vsetkom. Ale ked dieta nie je schopné komunikácie, snazim sa urobit kroky, aby tej komunikácie schopné bolo.
@zuzanka66 ahoj, ja som mala s dcérou podobnú skúsenosť, aj vek sedí našich detí +/- dva mesiace.... Ale pointa, prešli tie dni. Úplne jej hrabalo, mne tiež, nervózna som bola iba, nemala som chuť venovať sa ani druhému už čo som bola úplne znechutená z celej situácie čo sa medzi nami dialo... Pomohlo to, že som sa upokojila. A skúšam všetko čo chcem riešiť spôsobom aký vyhovuje aj jej. Snažím sa hľadať kompromisy a dohodnúť sa aj s ňou... A predovšetkým ju veľa mojkam, hladkam... Tancujem s ňou, keď vystrája, tak to už veľakrát neriešim len dávam pozor na to aby si neublížila. Nejak to celé proste prešlo a fungujeme lepšie ako sme fungovali... Ale boli to mega ťažké dni, takže úplne chápem čo prežívaš... Kľudne napíš, ak chces radu v konkrétnej situácii ako čo mne / nám pomohlo. ♥️ Držím palce nech sa všetko zlepší. A hlavne vraj musí byť mamička pokojná. Že keď nie je, to dieťa to cíti a podľa toho sa správa.... 🤷 /A inak. Doteraz ma mala scény... Proste je to temperamentné dieťa, no... Len som sa naučila sa ovládať a riešiť to s chladnejšou hlavou. Pokiaľ nemám mať krámy. Vtedy nech si ma neželá, slečna 😃😃😃/
@zuzanka66
Akoby som čítala o sebe .To je hlavne o tom,ze uz nemas tolko času ako ked bol len on sam.Zrazu ti prekážajú aj veci ,ktoré predtým neboli problem.Ja mam rozdiel 2 roky a 5m medzi babami.A tiez to iste.Len nervy cely den.Tiez neziarlila vôbec ale zas tiez to obliekanie,upratovanie, robenie naschvál .Ale môžem ti povedať to sa ustali.A ked sa mu nevzdialis časom tak si vytvoríte super vzťah.Teraz ma moja 14 rokov a vzťah mame uplne.perfektny a to je v puberte .Aj s druhou uz takmer 12 ročnou ale ta uz viac inklinuje k sestre😀Teraz mam ešte ďalšie 2.Dievcatko ma 2 a pol roka a konečne chlapček 7tyzdnov.A deje sa presne to iste co pri prvých dvoch a tiez u veľa ďalších.Takze netráp sa.Uzivaj si chvilky ked ste len vy dvaja a hlavne mu vždy povedz ,ze ho ľúbiš.Bude si to pamätať.Neboj sa.Prajem pevne nervy.🙂
@lujza123 ❤krasne si to napísala. Nasla som sa v autorkinom texte... niečo musim aj ja zmeniť. Tiež mám 9 ročnú a 6 mesačného. Stale som s nim. Je to velmi náročné obdobie. Stresuje ma, že nič nestíham. A s dcérou moc nie som. Donedávna bola len ona. Teraz sa len staram o bračeka a nikam nechodíme aj kvôli covidu. Cele zle... tiež tie emócie. Neposlucha ma. Ma ma úplne v pazi. Tiež rozmýšľame nás psychológom...
Ahojte, ja si všímam tiež správanie môjho 3,5 ročného chlapca a jeho zmeny (vynucuje si, hádže sa o zem, plače aby upútal pozornosť, zvykanie si na samostatnosť na wc a podobne. Je to boj a ako na hupačke každý deň iný, som s ním doma, škôlku sme nedostali, lebo je novembrový, no a má ešte staršie sestry 9,10 ročné. Ja si myslím, že sa začínajú v tomto veku zaujímať o okolitý svet, hlavne iné deti...Chodíme na ihriská každý deň, ale nestači mu to, nudí sa vyslovene... skúsili sme teraz súkromnú škôlku na pol dňa a je ako vymenený. Vidim ako sa s deťmi hrá, ako komunikujú, máme adaptačny týždeň. Je to drahé, to priznávam, ale chytám sa slamky a akýkoľvek kolektív pomôže a nechávam tomu otvorené dvere...nejak bolo, nejak bude. Dcéry sú už veľké, samostatné, chodia samé do školy, na krúžky, ja len robím servis, pomáham s úlohami občas. Keďže je medzi nimi ročný rozdiel, tak sme mali tiež tieto plačlivé obdobia...už som aj zabudla 😀 chce to pevné nervy...
Každý večer si vyčleniť pred spaním polhodinku iba pre neho. Toto bude fungovať ako zázrak, stojí to za vyskúšanie - https://spokojnamama.sk/som-skvele-dieta-7-pili...