Pokazil sa mi vzťah s 3,5 ročným vytúženým synom
Dobrý deň . Akoby som začala .. mám 3 a pol ročného syna a pol ročnú dcéru . Rozumejú si úplne super najlepšie ako môžu . Starší syn je moj veľmi vytúžený syn(nebolo to take jednoduché) a vložila som akokeby doň všetko,úplne všetku lásku . Strašne ho milujem a preto neviem pochopiť čo sa deje .. proste od kedy sa nám narodila dcéra je to úplne iné . Vôbec nepočúva ale že vôbec.. robí sprieky,má má maximálne na háku keď niečo poviem,či už aby si upratal alebo že tam neideme/ideme atd . Ja som zúfalá a potom vrieskam,dostane na zadok a cely deň dokola vystrája a odvarava hlavne a ja som cely deň na neho akokeby zla a potom večer zistím že som cez deň nan ani milé slovo neohriala 🥺😢😢😢 možno si myslite že začal vystrájať narodením sestry ale nie on bol relatívne živšie dieta aj predtým a na súrodenca áni len náznakom nežiarli . Nikdy to nedal nijako najavo- čiže ja si myslím že tu to nebude . Pozornosti dostáva toľko koľko len chce . Ale vlastne ešte len ráno otvorí oči,vystrája po posteli,nechce sa obliekať a následne vrieska následne chce ist do babky hrať sa a bláznit namiesto iných povinnosti ..a ja sa už neovládam a potom sa to vlečie cely deň . No a deje sa to že akokeby ho strácam .. neviem ale akokeby chladne z mojej strany vzťah a zo synovej tak isto ..neverím že som to vôbec dostala nejako von zo seba lebo sama tomu neverím ale neviem co sa stalo,neviem na ktorej strane nastala chyba a som zúfalá možno je to všetko moja chyba .. neviem každý večer pri pohľade na neho plačem že ako sa to mohlo stat veď to by sa mne nestalo ani pri najhoršom nepriateľovi a nie pri mojom prvorodenom bez ktorého som sa donedávna ani na chvíľu nepohla . Potom som bola týždeň bez neho úplne keď som bola v nemocnici a takto sa to začalo. Prosím vás ak budete chcieť zanechať komentár,tak vás prosím aby ste sa vyjadrovali slušne a bez akýchkoľvek ,,posmešných” a povyseneckych komentároch . Každý sme predsa krehká dusa a môže sa nás to dotknúť a ja priznávam v tuto poslednú dobu som dosť krehká vďaka tomu co sa deje . Poraďte mi ak máte podobnú skúsenosť alebo pod. Ďakujem 🙂
@popilka Kurz efektívneho rodičovstva, a ešte konzultáciu som mala s Jankou Múdrou. Robí inú techniku ale vie veľa o vývojovej psychológii a potrebách detí. https://www.sebavychova.sk/ je odkaz na ňu - s ňou mi stačila jedna hodina a celé som to inak pochopila a veľmi to pomohlo.
@zuzanka66 Ahoj, v podstate so vsetkym co pisali baby suhlasim - urcite ziarli a teda kompenzovat, mojkat, hrat sa s nim a tak. Mat vyhradeny nejaky cas iba pre neho (nemusi byt ani vela ale aby bol). Kedze vsak pises ze bol vlastne narocnejsi aj pred narodenim sestricky, asi to nebude uplne len ziarlivostou. Ako to mate s hranicami? My sme mali totiz (z casti este mame 🙂 podobny problem. ...az som sa rozhodla vyhladat odbornu pomoc. V knihach sice su super veci ohladom vychovy, ale nie vzdy som to vedela aplikovat v konkretnej situacii. No a stretnutie so psychologickou pomohlo. Zistila v com je problem (ciastocne aj ziarlivost - ono to zvacsa nie je len jedna pricina ale viacero), ale hlavne mi povedala ci by bol moj sposob reakcie na problemove spravanie vhodny, mohla som sa opytat, ako by sa NASE konkretne situacie mali riesit. Lebo ked si tym nie sme isti, deti to hned vycitia a konaju podla toho. A hlavne co pomohlo, zacala som ozaj stanovovat hranice. (Aj predtym som si myslela, ze to robim, ale teraz viem, ze som si to ozaj len myslela. Skutocnost bola ina. A s nervami v koncoch. Nas vztah na bode mrazu.) Mozno ti toto trochu pomoze - rozdelit si (povedzme) cinnosti na tri skupiny.1. Su veci, o ktorych sa s dietatom nediskutuje (napr. umyt si zuby, rano sa prezliect, ked sa povie ideme na nakup a pod.)
2. Veci, ked si dieta moze vybrat. (Napr. Ides so mnou na prechadzku, alebo ostanes s otcom doma? Co si vyberie uz musi urobit - aj ked si to medzicasom rozmysli. ...preco? Aby sme zas vsetku zodpovednost neprenasali na dieta, lebo ju nevie proste uniest.) Priznavam ze v tomto bode som nedokazala celkom zvitazit - jednu zmenu rozhodnutia akceptujem 🙂
3. Veci, kedy si dieta moze vybrat co chce. (Napr. ktore tricko si oblecie, co si kupi za euro ktore mu dam a pod.)
Pre prvu skupinu sme si doma urobili nakres povinnosti, co sa kedy robi. Dcera lepila obrazky a vie sa na to pozriet, co nasleduje a pod. Povedala som jej, ze kazdy mame povinnosti a toto su tie jej. O ich plneni sa proste nebudeme bavit. Staci, ze raz - dva razy neustupis, vynutis si, hoci bude nasledovat cirkus, treti raz to uz dieta dodrzi. Mam uz odskusane 🙂 A fungujeme ozaj lepsie, po dlhsom case zas pocuvam od malej komplimenty 🙂 a ona ma berie viac vazne. A ked uz viem, ze deti do tych 4 rokov nam to nerobia naschval z vypocitavosti, beriem to uz viac z nadhladu, trochu ako hru a cakam aky bude dalsi tah dietata :D
Ak si nevies rady a citis ze nieco nefunguje, neodporucam cakat ze to proste prejde. Ved ked si s detmi neporadime teraz co bude v puberte?
Radsej ozaj zajst za psychologom. Mozno ma maly taku povahu a je tazsie ho vychovavat, mozno sa snazi svojim spravanim nieco povedat. Aspon budes vediet, ako sa veci maju.
Akoby som to písala ja, môj ma 4 a pol. Ale u nás je to žiarlivosť na nového priateľa... So synom som vždy bola relatívne sama nikto s nami nebýval a nebol každý jeden deň. Teraz sa to zmenilo a on sa začal správať úplne inak otrasne... Dokonca natoľko že ho chceli vyhodiť zo škôlky (čo je extrém)... Začal si vymýšľať a snažil sa docieliť aby sme sa kvôli nemu hádali čo mu veľa krát aj vyšlo, a aj to tak dopadlo pred 2 týždňami sme sa rozišli, mali začal byť viac v pohode a ja som zúfalá... Pritom priateľ sa snažil, vo všetkom nájsť si k nemu cestu, hral sa s ním bol s ním naozaj stále okrem práce ale aj bol prísny, áno dostal aj na zadok aj na neho nakrical ale na druhu stranu bol jediný koho naozaj počúval. Chodil za ním sa stiskat dávať pusy vkuse a potom zrazu začal robiť cirkus keď som išla do práce a mal ostať len s nim... Vôbec neviem ako sa k čomu postaviť. Pre mňa to bol vzťah a chlap viac ako 100% po veľa stránkach. Jasne že boli aj veci ktoré sme postupne menili ale v celku to bol chlap ktorý navaril, popratal, keď som bola unavená nechal ma pospať si a vzal malého von alebo sa zavreli v izbe a hrali sa. Mohla som ísť do práce a prišla som bolo navarene, popratane, vyprate s malým boli von proste všetko fajn až na výbušnu povahu ale ja nemám o nič lepšiu len už rokmi sa viem trocha viac kontrolovať. A teraz vlastne neviem či sa s tým len vysporiadať a čakať ze ak náhodou príde niekedy ďalšia známosť zas sa trápiť len preto že syn si zmyslel, že žiarli a podobne.
Ooo klasicky prežívate obdobie vzdoru. Musíte iba vydržať. Nieste zla matka, ani vás vztah k synovi ani jeho láska k vám sa nezmenila. Odbodbie medzi 2,5 r. až 5 rokom je take vzdorovitejsie. Niektoré deti to prejdú bez väčších problémov niektoré to dávajú riadne najavo. Ale uvidíte raz sa ráno zobudíte a zitite že je všetko úplne super. 🙏 prajem veľa trpezlivosti
@lulusiq2512 ahoj to mi je ľúto a neda sa to uz dat s tym panom do poriadku ,ak sa lubite vsetko sa da,mozno aj maly by si zvykol casom na neho a bral ho ako ocka neskor,drzim palceky❤️❤️❤️
Ahojky 🙂 skus sa na celu situaciu pozriet inak. Z pohladu tretej osoby, alebo z pohladu dietata. Skus si uvedomit o co mu prave ide. Tym ze ti rano vyvadza a neda sa ti napriklad obliect. Nechce sa len s tebou hrat? Nechce len upriamit tvoju pozornost? Po celej noci co bol sam mozno len potrebuje objatie. Namiesto kricania sa proste spolu pošaľte a ponahanajte a formou hry sa nakoniec oblecie. Alebo mu venuj cas a nauc sa ho prezliekat sameho (tym mu tiez venujes cas a ziska tak este aj sebavedomie). Pocas celeho dna si skus uvedomit, ci sa len jednoducho nesprava podla tvojich predstav. Nechce papat, ked je navarene, nechce ist von kedy to tebe vyhovuje a pod. Jednoducho ma len svoj nazor a nevie/nema priestor ho vyjadrit spravne. Skuste o vsetkom komunikovat a spravit to az vzdy po spolocnej dohode (mozno niekedy s kompromisami). Je to beh na dlhe trate, ale stoji to za to 🤞
A dalsia vec, ktoru riesim aj ja (je to jednoduchsie, ale nie je to spravne riesenie) - urcite ho nepusti hrat sa ku babke (nie samozrejme nikdy, len nie pravidelne). Tam bude mat jej plnu pozornost a jasne, ze sa tam bude citit lepsie, to vsak narusi vas vztah (dlhodobo). Ak vam moze pomoct, tak raz za cas by som ju skor poprosila aby postrazila mladsieho surodenca napriklad ked spinka. Aby si sa ty mohla plnohodnotne venovat starsiemu. Alebo nech vam radsej pomoze s navarenim obedu, aby si ty mohla venovat svoj cas detom ❤️ Viem, ze sa vela veci lahsie napise ako spravi, ale ver, ze sme v tom vsetky spolu ❤️ Vsetky sme matky a vsetky mame svoje “boje”. No zakladom je POČÚVAŤ seba a pocuvat aj svoje deti.
@zuzanka66 my sme to mali podobne. Moj milacik sa mi vzdaloval, bolo to dva mesiace pred a dva mesiace po porode druheho. Z knih o bezpecnej vazbe som vedela, ze potrebuje byt so mnou Sam. Ziadny tato ani babo. A tak sme potom kazdy den aspon polhodinku boli Sami dvaja a upravilo sa to. Robili sme, co sa pacilo jemu, smykalka, trampolina, alebo sme sa hrali s autickami. Dolezite je ale, ako sa k dietatu spravas. V kazdodennom zivote. Mne pomohol Kurz Nevychovy, naucila som sa ho pocuvat, naozaj pocuvat, nerozpravat hluposti, ale hovorit uprimne, od srdca a mat pochopenie pre jeho pocity a spravanie. Dieta ma vzdy dovod preco sa Citi Tak ako sa Citi alebo sprava Tak ako sprava. Ziarlivost, nepochopenie, smutok. Nie je Este schopne spracovat svoje pocity. Teraz mame k sebe naozaj blizko, doveruje mi, povie mi, co ho trapi, ma 4.5 roka a nase zachvaty zlosti koncia v objati, povie mi, ze ma lubi a dostanem pusinky 🙂 deti su velmi citlive stvorenia, treba k nim pristupovat s laskou a respektom. Potom sa vzdor a neviem ako to Este ludia rozne volaju vytratia, Lebo uz nebudu zo strany dieta potrebne. Bude vypocute, pochopene a nauci sa vypocut a pochopit. Drzim Vam palce, viem, ale to je nestastie byt si cudzi, ale aj to nesmierne stastie, ked si k sebe opat najdete cestu.
Mala som to podobne, mam dvojrocny rozdiel medzi detmi. Ked sa narodila dcera, syn sa velmi tesil, ale potom prisiel zlom, lebo som sa musela viac venovat babatku. Ked som ju nosila tak sa mi vesal na nohu a vrieskal lebo aj on chcel byt stredobodom pozornosti. Potom sme si vytvorili zvyk, ze ked dcera spala, venovala som sa len synovi. Mojkali a hrali sme sa spolu. Ked bola dcera hore, venovala som sa jej a on bol moj pomocnik. Bol to asi pol rocny boj kym sme takto v pohode fungovali. Zlepsilo sa to ked zacal chodit do skolky. Treba vydrzat zvladnete to 🙂