Prečo ženy dobrovoľne znášajú rodičovské bremeno?
Donosit, porodit dieta a starat sa on od prveho nadychu az po dospelost, byt zan plne zodpovedny, zabezpecovat komplet vsetko co potrebuje, je samo o sebe narocne. Ten kto nevie do coho ide, ten velmi rychlo precitne a padne na hubu, ak ovsem nema okolo seba personal/babky/tetky/pestunky.. Ja ako matka jedneho (navzdy jedneho!) toddlera, si dovolim tvrdit ze uz tri roky som poriadne nespala, vyzeram ako zebrak, s muzom manzelstvo zazilo vela kriz, domacnost nieje v takom stave na aky som predtym bola zvyknuta, no proste zivot na ruby.
Ani keby mi dali milion €, dalsie dieta mat nebudem. Lubim ho samozrejme, ale zistila som ze je to az prilis velka obeta (hlavne u zeny) nato, aby som sa ulutostila nas nim a dopriala mu vecneho kamosa- surodenca....
Zeny kde beriete odvahu ist do druheho? Alebo odkial mate guraz, na zaklade coho sa rozhodnete, ze este x rokov sre dobrovolne ochotne predlzit svoje utrpenie (ano neklamme si prosim, je to fyz/psycho zahul ako delo), a idete do druheho, alebo nebodaj tretieho dietata?
Viete, ja som nikdy nebola ziadna pipina, ziadne party, ziadne sminky, bola som utiahnuty slabo priemerny spolocensky clovek, vela som studovala ale aj pocestovala po svete. Ale dieta ma dalo totalne na kolena.. Bez ohladu na lasku, a teraz ma fakt neukrizujte tuna, keby viem co ma caka a ako stratim seba, druhy raz ostavam slobodna dievka 😁
Ja teda nemám absolútne pocity ako ty. Mám akurát druhé bábo maličké a vstávam k nemu s väčšou ochotou a silou ako k prvému, starám sa o dve deti a na 80% o domácnosť, psa a samozrejme aj sebe niečo venujem a nemám pocit, že by to bolo utrpenie ako ty píšeš. Aj keď áno, ak by som chcela viac dať domácnosti možno by som už bola aj unavená a to zas nie som ochotná ísť na nejaký pokraj svojich síl (psych aj fyz). Podľa mňa si mala vysoké očakávania pred materstvom… a ono to fakt nie je také ružové. My sme tiež s manželom prešli aj hádkami, ale ono to prejde a ak máte pevný vzťah, nikde sa to neodzrkadlí. My chodíme aj do kina. Síce teraz s bábom ešte nie, ale len preto, že ho nechcem nikde dať (ja fakt nechcem, nedokážem 🙈)… ak nemáte babky, je super mať jednu odskúšanú opatrovateľku a tú si volať na takéto chvíle. Proste zaplatíte 30-50€ a máte s manželom rande… ono je taký čas fakt na nezaplatenie 😇
Ja mám 2. Som na ne sama, jedna babka len na hranie raz týždenne na max 2 hodiny, druhá iba ak má čas a vtedy je to kompletná pomoc, ale je to v prípade nutnosti. Ocko pomáha na požiadanie, ale doprosovať sa mu nebudem, kým to nie je nutné zo zdravotných, alebo iných dôvodov. Inak ich má každý druhý víkend. Nie som na tom zdravotne 100% a deti vačne niečo donesú, ale som na seba hrdá, že to zvládam, aj keď väčšinu dní večer padám na hubu. Je to záhul a hlavne keď Ti je zle a vieš, že o nich sa postarať musíš, aj keď melieš z posledného. Najviac som sa bála v dobe covidovej, keď sme mali covid a žiadnu pomoc som čakať nemohla pre karantenu. Našťastie to nebola jedna z najhorších chorôb a komplikácií, ktoré sme mali, takže sme to nejako zvladli. Ale nikdy som neoľutovala, že mám 2. Tretie by som nezvládla ani náhodou a obdivujem každého rodiča čo ich má viac. Snívam o partnerovi, ktorý by bol oporou, ale dovtedy proste tú silu v sebe nájsť musím a energiu dobíjam zábavou s nimi a vzájomnou láskou.
žena síce nevie do čoho ide a čo môže očakávať, keď čaká prvé dieťa, zistí to až keď sa narodí a príde realita… ale nazývať to utrpením a obeťou? uff… sú deti a deti, každé je iné a s každým sú iné starosti počas života… ale s tým musí človek počítať, keď sa stane rodičom, že to nebude “svet gombička” ale je to naozaj zodpovednosť za výchovu malého človiečika, novej osobnosti, ktorá je závislá predovšetkým od mamy, od osoby, s ktorou bolo spojené 9 mesiacov… ja napr mám 14 mesačnú dcérku, ale v živote by mi nenapadlo nazvať materstvo utrpením… áno, sú chvíle, kedy nevladzem, som nevyspatá a potrebujem relax, ale moje dieťa je moje všetko a nech mám deň akokoľvek zlý, stačí mi jeden jej pohľad, roztapam sa šťastím a zabúdam na všetky starosti, lebo ju ľúbim najviac na svete a neviem si bez nej už život predstaviť…
Mám 2,5r dcéru, rodinu stovky km, muža samozrejme v praci. A chcem druhé dieťa (zatiaľ nemáme ale chceme). Lebo áno je to náročné, áno aj som plakala od zúfalstva aj od vyčerpania a nie raz.
Ale zároveň je to nádherné a to je u mňa silnejší pocit ako to že je to ťažké.
Autorka: Nikto nepise, ze to bola brnkacka, ale toto, co uz Ty pises, tak take myslienky ma nastastie obisli a velmi rada som si zopakovala vsetko pri druhom dietati. A ano, tiez som pred prvym porodom nevedela uplne presne co ma caka na materskej "dovolenke", bolo to isto narocnejsie, ako som si kedysi myslela, ale dalo sa to zvladnut.
podla mna toto nastavenie ako autorka maju zeny co chcu byt super vo vsetkom aj domacnost, aj navarene, upratane o muza postarane a aj o dieta. zrazu nestihaju . Ja mam vsetko podelene s muzom odjakziva a bezne sa stane ze nestiham varit, svet sa nezruti hladni neostanu, peciem raz za 3 mes a prezili sme vsetci. Radsej vsetci zajdeme do cukrarne.
@deti95060810 ste uzasni ze ste to zvladli s tolkymi detmi, ale zas raz, "byvali sme u mojich rodicov"... To sa neda porovnat s odstahovanymi mladymi, 300km od jednych a 400km od druhych starkych.. Ja viem zenik nas prec nevyhnal, ale co by som casto dala za to, aby moje dieta bolo max hodinu strazene babkou, kym ja si zajdem na nakup ako clovek? Alebo vybavit do mesta, ku lekarovi a netahat ho po osoplenych cakarnach so sebou? Alebo len jednoducho dohliadnut, kym si kusok upracem byt a niesom pri tom 30x rusena? Je to rozdiel..
Co do druheho? ako ze idete ? To sa pytas ty. Ja som vstupila do manzelstva ,kolko bude ,tolko bude,ziadna UPT, a mam ich 4 ri.a pritom po kazdej 2 rocnej materskej isla do prace.Je sice pravda,ze keby mi nepomohla mama ,tak do prace by som nemohla nijako ist ,Ja ta uplne chapem, ze je to pre teba uplne ina kvalita zivota, ale pri dobrej vychove a skromnosti sa vsetko spolu s manzelom da.Ved niekedy pred 50 rokmi bolo bezne v rodine mat 5 az niekedy 10 deti, a zvladli to nase babicky.Neboj sa uz druhe by si zvladla ,uz mas aku taku prax
Všetko záleží od toho akej povahy máš dieťa.Moja suseda si kúpila šijací stroj a začala od nudy sit, lebo jej dieta poobede spí 3 hodiny má 3 r a ona sa nudí.Zacala pravidelne piecť, doobeda pri nej cvičí sú aj také deti a potom je RD za odmenu.Niekto má prvé dieťa náročné a aj tak to chce zažiť ešte raz.Kazdy má latku frustrácie inak postavenu.
Niekto to vie aj s 3 náročnými a druhá nezvláda s jedným pohodovym.To je všetko povahou mamy a dieťaťa.Pedantna žena bude asi na nervy pri malom dieťati, cholericka tiež a najlepšie podľa mňa zvládajú materstvo flegmaticke ženy, ktoré neriešia, že dieťa nezjedlo predpisany počet ovocia, nevypilo všetko mlieko a pod ..
@vorkola ano mali deti aj 10, ale staralo sa o nich pol dediny lebo vsetko to bola rodina. U tetky sa maly najedol chleba s mastou, ku ujcinej si potom pobehol po slivocky, o dva domy mal starsieho bratranca a ten ho na kus zabavil nejakou lumparnou.. Nebolo total vsetko na mame ako je to dnes
Moje prvé dieťa bolo jak reklama na dieťa, ťažká pohodička, v noci sa budilo raz, poobedný spánok 3 hodiny vkuse. Druhé sa pritrafilo a bol to záhul a doteraz je - už je školák. Je to vysokonadané, vysokoúzkostné dieťa. Zdrhala som od neho do roboty - po roku a pol som bola vyhorená na totálku. Keby je toto prvé dieťa, mám jedináčika.
Až keď som sa stala matkou začala som naozaj žiť... Chcela by som zastaviť čas a zotrvať takto ako sme teraz 😍 mám 2 deti, zatiaľ.
@abcmajacba uf. Zavidim
Hej, volakedy dávno to sa matky mali. Dieťa sa najedlo u celej dediny lebo veľká rodina, matka zapla robotický vysávač, len preložila z práčky do sušičky, nastavila minútky na trúbe, po obede zapla umývačku a v pauze vyniesla do smetí pampersky. 🫣😂
@vorkola Mam vyse 50 rokov a teda neviem o tom, ze by pred 50-timi rokmi mali bezne 5-10 deti, to skor tak pred 80-timi rokmi.
Ja mam tri deti a keby nebolo tak zložité u nás skĺbiť kariéru s materstvom (myslím tým, takmer absolútnu absenciu čiastočným uvazkov), tak mam aj štvrté dieťa. Jednoducho deti sú pre mňa splnený sen a zmysel života. Práve tretiu materskú som si vychutnala najviac. Páčilo by sa mi mat teraz ďalšie dieťa, keď sú už deti väčšie, to by bola pohoda, ale aj tym, že som trochu karieristks, viem, že by som to po materskej už v práci nedala. A áno, nebudem klamať, bolo aj absolútne vyčerpanie, nám totiž nemá kto pomôcť. Dokonca pri najmladsom som mala opatrovateľku, aby som to časovo zvládala v práci, jednoducho nebol nikto z rodiny, kto mi pomohol (pri dcére pomáhala stará mama pokiaľ ešte nebola v škôlke, lebo som musela ísť skôr do prace).
Podľa mňa každý sme iný, mame iné nastavenie, výdrž. Nemala by si sa porovnávať s druhými, nič ti to neprinesie. Je normálne, že cítiš vyčerpanie, únavu, nič si nevycitaj. Každá sme to tak mali.
@galganka ja som napisala, ako to fakt niekedy bolo. Ty si napisala blud a vysmech dnesnym mamam, a to je rozdiel. Ty stale peries na potoku? Pochybujem.
no vidis.. a niektore z nas tuto narocnu a zodpovednu ulohu podstupime dobrovolne niekolkokrat a aj tak sme v ociach vacsiny spolocnosti len lenive vyciciavacky statu, pripadne neschopne chudery, ktore na viac nemaju, tak aspon rodia deti 😝
Kde sa komu vysmievam? To nie som ja, čo všetko končím konštatovaním , že hej, áno, toto takto a u iných takto, ale... U nás sa to nedá, nemôžem, nechcem...
Autorka, evidentne to mas pomylene, kedysi to urcite nebolo jednoduchsie, ale vsak si mozes ist vyskusat zabehnut niekde k potoku plienky vyprat a podobne zabavne cinnosti a potom uz neviem o akom velkom tyrani budes pisat.
My mame jednu rodinu 1000 a druhu 1500 km, maly prvy rok nespal nic, strasne tazke to bolo… plus klasika matky mimo Slovenska…materska 3 mesiace, rodicovska 6… z prace ma jasne, ze vyhodili po rodicovskej, co bolo jasne uz, ked sa ma opytali, ked som si ju nahlasovala, ze ci mi je jasne ake je neprofesionalne vycerpat si maximalnu, tak do toho som zacala podnikat s 9 mesacnym babatkom, kruhy som mala nie ze pod ocami, ale po celej tvari . Pre mna to bolo tazke, sama na nieco, co som v zivote nerobila, plus maly k tomu, ale neviem, nikdy som nebrala jeho ako problem, skor celu tu situaciu, ze nemame pomoc, ze musim s tak malym riesit este aj to podnikanie, ze sme daleko od kamosov, krizu sme tiez mali s muzom, ale vzdy som chcela druhe a konecne ho uz aj cakame, a tiez ma chyta teraz v tretom trimestrri, ze pre boha, co ja s budem s dvoma… tiez ma stve, ze sa mi dala kariera na on hold a konecne, ked sa mi biznis rozbehol, tak mozem pekne zavriet po dobu materskej a ako sa vratim spat a este aj s malym? No ale tesim sa na neho velmi a za nic by som nemenila, starsi ma uz skoro 5 a uz je to s nim strasna pohoda a verim, ze je to len par tazkych rokov 🙂
@dskjhfdlkdjhl ano kludne, matka prala na potoku pol dna mozno aj tyzden nakopene pradlo, ale nemala dieta na cicku ani za zadkom, mohla sa vnorit do cinnosti a rusena nebola. Lebo dieta sa bud hralo u babky, alebl nahanalo husi po dvore u tetky,alebo behalo po lese s kamaratmi z dediny, prislo vecer domov hladne a spinave.. Skus to teraz takto..
V decembri prať na potoku nerušená deťmi. To je romantikuš predstava 😂
No, autorka, evidentne nevies ani co pises, ale asi je zbytocne Ti cokovek pisat. Je uplne jasne, ze to mas najtazsie na svete a este Ta ani na MK nepolutuju.
Mojej mame nikto nepomáhal to skôr ona babke.Nikdy som nechodila po prázdninách a nikam ma "neodkladali"Keď si chces v kľude vybaviť lekárov nájdi si opatrovateľku, alebo zvolni z nárokov na seba, domácnosť atď...nie každý má za sebou regiment pomáhajúcich ľudí.
