Prepáčili by ste?
Moj manzel bol celkom dobry partner, kym sa narodili deti. Ked sa narodili, zacal upadat do depresie, proste, aj ked ich chcel, vobec nepocital s tym, co to obnasa. Zacal byt negativny, nechcelo sa mu nic robit .... nakoniec sme spolu vyhladali psychologicku. Ta mu na samostatnom stretnuti poradila, aby si nasiel nejakeho konicka. A on si nasiel. Zacal behavat. Prvych par dni hodinku, dalsie dni 2 hodinky, potom pridal na 3 hodiny, potom 4, potom 5, a teraz to kulminuje medzi 4-10!!! hodinami denne. On si totiz cez facebookove skupiny nasiel ludi s ktorymi behava a tak sa ma kazdy den s kym dohodnut a ide, ... 2 hodky behaju a zvysok sedia v nejakej krcme a kecaju bavia sa. Kolkokrat pride domov v noci. A to skoro denne, aj v dazdi. Ostava doma, iba ked naozaj nieco potrebujem ist kupit, ale vypadol tak s kolobehu rodiny, ze ked sa aj vratim, tak zistim, ze nedal detom najest a pod. A to mu aj pisem na papierik. Samozrejme diskusie o jeho spravani koncili hadkou, teraz uz ani so mnou o tom nekomunikuje.
Ja som bola za tou psychologickou, vie o tom, nepredpokladala, ze si najde takeho konicka, nie ona by to netolerovala, nevie, co mam robit, musim to akceptovat, veri ze ho to prejde. No, nepreslo, uz takto funguje asi 3 roky. Do toho si potom ja uvedomim, ze on ma vlastne svoju pracu ako konicka, maju aj dobre podmienky v praci, moze si tam vselico sukromne vybavit. Cize to nebolo, ze by siel zo zataze v praci, domov do druhej zataze. Bolo to cele o tom, kto mu da legitimny dovod na to, aby vycuval z rodinneho zivota. Teraz je mu super, chodi vesely z prace, nic ho netrapi. Asi si viete predstavit ako je mne. Casom som sa s tym zmierila. Uvedomila som si , ze som vsak jak rozvedena zena. Nechcem teraz este odist, lebo teda cerpam este aspon poslednu vyhodu a to su financie, predsa len sa lahsie zije takto ako z alimentov. Ale som rozhodnuta odist, ako deti podrastu.
Coho sa obavam je, ze ja velmi rychlo zabudam a prepacim. Aj teraz sa mi to deje. Ked bol muz 2 tyzdne doma, lebo chytil covid, tak sme sa vratili akoby do toho rodinneho zivota a ja som zrazu zabudla na vsetko predtym. Lenze ako vyzdravel, vsetko sa vratilo do povodneho stavu. A presne toho sa bojim, ze ako deti podrastu, zacnu byt samostatne, budu chodit von z domu a manzel prestane utekat, a ja zase zabudnem. A urcite bude zase takym dobrym partnerom ako pred detmi. Ospravedlnujem ho, ze proste sa nenarodil byt otcom, a ze keby neodchadzal z domu, mozno by vazne ochorel.
Lenze ja nechcem zabudnut, viem, clovek by mal odpustat, ale toto neni kratkodoba kriza, jednorazova zalezitost. Proste ma totalne nechal v stichu. Ukazal mi, ze akonahle sa objavi zatazova situacia, ze zdrhne. Nechcem mat ale ani zo seba pocit, ze by som od neho odchadzala snad z nejakych pomstychtivych pohnutok. Odpustim mu, ale nechcem zabudnut. Zasluzim si niekoho kto bude stat pri mne v dobrom aj zlom.
Co by ste robili vy?
z mojho pohladu ak teraz uteka pred rodinnym zivotom a nechce byt pri manzelke pomahat jej radsej v domacnosti ako utekat von za kamosmi , ked deti odidu, uz vobec nebude sediet pri tebe, kedze teraz nemate rovnake zaujmy ani nazory na rodinu. Co intimny zivot?
Tiež by som nečakala a odišla, nech teda platí alimenty, keď je to podľa neho jediná otcovská povinnosť dodať peniaze, tak ich môže deťom poslať aj bez toho, aby ma obťažoval svojou prítomnosťou. Áno viem, že to nie je vždy s tými alimentmi take jednoduché, ale skúsila by som to s ním v klude touto cestou. A nech si teda žije svoj život bez starosti, ale nech sa postará aspoň materiálne. Akože môj manžel mal tiež problém nastaviť sa na to, že deťmi sa z toho životného komfortu a slobody veľa pominie, ale teda oproti tomu, čo ty píšeš, to je slabý odvar.
Ja aj môj manžel behavame a príde mi, že dosť.
Ja odbehnem tak 15 km a teda, neviem koľko beháva tvoj, ale 4 hodiny a viac ? Vážne ?
To musí byť ultra maratónec, alebo je ten beh vlastne taká zásterka za to, aby sedel v krčme s kamošmi..
Ja mám pre beh pochopenie. Je to ako droga, ale u nás doma je rodinný život na 1. Mieste.
Cez týždeň behavame maximálne okolo jednej hodiny a keď tak cez víkend ideme behať dve, ale pri dvoch hodinách sa už reálne bavíme že odbehneme polmaratón. A to ozaj nerobíme často, nakoľko je to aj pre telo záťaž ( ak to robíš ako hobby a nie Profi)..
A do toho aj horský bajk, turistika, korčule..
Ale opakujem, nikdy nie takto dlho..
Tvoj muž ta doslova nechal v stichu.
Keby situácia bola opačná a takéto niečo pise muz, tak by bola takáto žena, ktorá vlastne nie je ani doma a deti vidí až keď spia, označená za ,, krkavciu mať"...
Ale čo sa dá robiť.
Buď nech sa chlapec zobudí a ozaj nech behá a potom občasne to pivo... Alebo naozaj začni plánovať svoj život sama.
Ja si neviem predstaviť že mám manžela, ale som s ním reálne pár hodín v týždni. To nie.
Ale ako píšem, beh za to nemôže. To skôr tá krcma
Ale inak, na týchto fórach je vždy strašne veľa mužov čo trénujú koľko krát 3-4 hodiny denne.
Ja som sa vždy čudovala, že ako sa im to dá, že či sú to starí mládenci alebo čo.
A teraz to už vidím. Žene zavesí deti na krk a čau 🤔😕
@ivca88 a s kamošmi kecá, že aký má super život, lebo veď o deti sa má starať žena…..
Ako staré máte deti? A rozprávala si sa s ním aj o tom, že toto nevydržis navždy, ako sa cítiš a ako to dopadne keď sa nebude snažiť zmeniť? Akože odhliadnuc od toho že nie je dobrý otec, medzi vami ako manželmi je to akože ok?
Premna to nie je že nenarodil sa byť otcom, nedospel, nemá v sebe zodpovednosť za svoje vlastné deti.. niektorí muzi to tak majú, môj manžel mal kedysi takého kolegu.. osobne by som sa na mieste tých chlapov hanbila, ale čo sa dá robiť? Nečakala by som nejako dlho, keď aj tak riešiš všetko sama.. sama viem že rýchlo zabúdam na zle, ale su veci čo človek musí vyriešiť rázne, ultimatne a pokiaľ to nepochopi, tak bohužiaľ..
ale ja to nechápem. Aj keby mali už 10-15 ročne deti, tak proste chces mat toho partnera pri sebe a tráviť spolu čas. Rozprávať sa, zdieľať spolu život. Spoločne si navatit. Potom sa ísť prejsť. Hoc aj keby na gauči mali sedieť, tak proste, chýbala by mi spoločnosť. Cítila by som sa veľmi opustená, keby to takto u nás bolo..a teda, je zvláštne/smutné, že ona jemu akosi nechýba.. akosi sa neponáhľa domov
Pravdou je, že keď ti niekto svojimi činmi neukazuje, že si preňho prioritou a že ťa chce vo svojom živote, už máš svoju odpoveď.
💜💚💙💚💜
Kto sa i v chorobe postará, to je láska.
No zena,mas moj obdiv…tu je nemozne tvrdit,ze ten chlap ma v sebe aspon kusok zodpovednosti a stipku ucty voci tebe a detom…psychologicka mu poradila konicka,ale ked si ho nasiel,ona neratala,ze tobude taky konicek,nevie co by robila,ale ty podla nej mas “vydrzat”….radsej sa k nej nevyjadrujem….k muzovi?si blazon,ak sa ho snazis obhajit,resp “zabudnut”. Akoze on nie je stvoreny asi na deti,ale do istoty ti ich urobil viac ako 1- asi sa musel uistit,ze fakt nie je na otcovstvo…a ty chces do kedy tak zit?kym deti nepodrastu je hlupost,zacni mysliet aj na seba a najdi si niekoho,kto ma pre rodinu zmysel,je milujuci,zodpovedny a ´neopusta’ svoju zenu a DETI…hej,mas ma to pravo a zijes iba raz!
Daj mu precitat tieto prispevky a povedz mu, ze mu davas poslednu prilezitost sa zmenit, inak sa rozvadzas. Daj mu niekolko mesiacov, kedy ti musi ukazat dobru volu a zodpovednost za rodinu. A uvidis.
Ja neviem, ja som asi divná, ty toto tolerujes 3 roky? Vieš i Tom, že ten jeho beh je maximálne obliecť si to športové oblečenie a ísť sedieť s kamošmi do krčmy? Už dávno by som ho poslala do riti s jeho prístupom
tak neviem, ale mna hned napadlo, ci skor "netrenuje" s nejakou zenou. zda sa mi to minimalne podozrive
@kiwi3 tiež ma to napadlo.
Ako, nepoviem. Aj ja idem občas s kamoškou na bajk a sme 3 hodiny vonku.
Alebo aj môj muž chodí so susedom na hory a potom skočia aj na pivko, ale to je tak 2 x mesačne, nakoľko aj naši kamaráti majú rodiny.
Vôbec sa to neopakuje tak často ako to má autorka a určite to nebýva 10 hodín 🙈
@ivca88 presne. a este este aj v dazdi a do noci. skoro kazdy den... to si musia mat velmi vela co povedat... nejak sa mi nechce verit, ze si behanim nasiel takychto super kamosov. okrem toho, tak dlho chlastat po behani? podla mna vacsina ludi, co beha, skor drzi zdravy zivotny styl a dvojhodinovy beh nepojdu rovno zabit alkoholom
@kiwi3 môj muž teda chodí aj v daždi .. on je blázon..
Ale tak ako píšeš, keď človek behá, je aj spoteny a teda, zvlášť muža je tým potom rozhodne aj cítiť...
Neviem či by som taká spotená, smradľavá šla sedieť do krčmy..A keď už aj ideme, tak ozaj jedno pivko na stojaka a do pol hodinky domov ..
@stastna17 sex 1x tyzdenne, chcel by viac, ale ja mam vnutorny rozpor, aj takto mi to pride dost blbe z principu.
@zero_hero Ja som zhodnotila, ze si nejdem komplikovat zivot s malymi detmi, lebo som tu vlastne ako rozvedena, tak co budem sa este inde stahovat do mensieho a s menej peniazmi.
@opica_skorica No ked som sa mu postazovala, tak povedal, ze si to mam zariadit a dat deti babkam. Co na to povedat... no mne tak casto nema kto pomoct. A urcite by som nevesala deti babkam 5x do tyzdna na krk, kto je tu mama, ja alebo ony?
@jana_eyre_2 Jasne, vidi ze som uplne v keli . :( Myslim, ze on si to v hlave vyriesil.
@ivca88 On momentalne nahradil mna tymi kamosmi, naplnaju mu tu emocionalnu potrebu - ma ho kto vypocut, pocuvat, maju spolocne temy, travia spolu cas, len ten sex mu nevedia poskytnut, ten ma doma. Ale toto som si zvazila pre a proti, co by asi nastalo, kebyze nema ten sex.
@opica_skorica Vies, ja myslim, ze zcasti bola ta depka unho podporena aj pocitom, ze uz nie je No. 1, ze sa musi delit o pozornost. Bezny zivot. Pride z prace domov, jedno babo reve, lebo je hladne a druhe sa pocikalo, lebo prave odplienkuvame, a nie je v tej chvili nikto, kto by k nemu pribehol, ze ako sa mal v praci?
@roja01 Uz som mu v minulosti citovala z MK, my sme tu vsetky kravy 🙂
@marcellka32 Ale jasne , ze som mu davnejsie povedala, ze je pokrytec a potrebuje zamienku na chodenie do krcmy, tak som si vypocula, ze mu zavidim kamosov. 🙂 Ked som mu v hneve povedala, ze si neberie od nich dobry priklad, tak vraj nemam urazat jeho kamosov, takze ja som sa na nejaku komunikaciu s nim vyprdla. On si vytvoril svoju predstavu, ako prezit a do tej si napasuvava akekolvek okolnosti.
@kiwi3 Tak to su bud starsi pani, s nestastnymi zivotami a odrastenymi detmi, co sedia v tej krcme, alebo potom bezdetni mladici, ma tam mozno 1-2 co maju mensie deti a tym pomaha babka. Ja som aj informovana, on sa nestiti ma ani informovat, on si zije akoby sa nic nedialo, on to doma aj tak prezentuje, nerobi vraj nic zle. Aj deti uci ze to je ok, preto som uz radsej, ked je prec a nevplyva na nich. Strasne nieco.
@ivca88 Tam smrdia vsetci, nevadi im to, a ked sa vrati, je to aj citit. Pot + alkohol.
Hovorim, ze uz som si to zrovnala, reisim len, aby som "nezabudla".
Moj mal meniny, zrovna mu volali kamosi, ze budu robit party v senku……. A ja? Povedala som mu, nech ide. Neoziera sa a bol tam 3,5 hodiny, co je sice dost, ale takato ich akcia je dva razy do roka. Niekedy mi vadi, ze ide na dve hodiny vykecavat do senku v nedelu doobeda, akoze ku kostolu, lebo je to hned vedla a cez repraky pocuju celu omsu. No vravim si stale, ze je to raz do tyzdna. Takze to neni priserne vela. A keby som bola chora, verim, ze by bol doma.
Vidim to i podla psa. Neda sa to porovnavat, ale ked jeho pesko je chory, stara sa o neho. Mne tiez doniesol potrebne lieky.
A poznam zenu,
mladu, ktora zostala sama so syncekom, pretoze, ked sa maly narodil a ochorel, ochorela i ona. Chlap sa zdvihol, ze ide k mame, aby od nich nic nechytil. Takto sa jej sny o spolocnom zivote rozplynuli.
On by mal viac tvojej pozornosti, keby sa zapojil do beznych ukonov v domacnosti a nehodil vsetko na teba.
Kde mas zobrat energiu? Za co ho mas pochvalit?
Fakt je v krčme ?? Nemá milenku?
@marcellka32 aj keby nahodou mal, je to "vlastne jedno". Ja som sa dostala tiez uz do stadia, ze je lepsie, ked ide prec, lebo on sa zmenil uplne. Ked som sa ho este pokusala zaangazovat do spolocneho zivota, akoby umyslene sa dostaval do priekov s detmi, boli hadky plac, krik, proste vytvaral taku atmosferu, a situacie, aby dosiahol presne to, ze on neni schopny sa tu starat, tak co tu bude robit, ide prec, tak mi to aj povedal. A ja som nebola taka silna, aby som tento "boj" vyhrala, ze necham deti trapit, len aby som ho zlomila, ze nevyhras a just tu budes.
Ci ti to stoji za tie vyhody, aj f8nancne teda, a nikto nepovedal , ze aj teraz si nemozes najst spriaznene duse ( muzov aj zeny ) a takto fungovat v manzelstve. Mozno nieco prerastie vo viac a podas o rozvod. Mozno nieco , s cim neratas, pride samo. Ale oporu v nom rozhodne nemas, ani nic. Mne on znie ako asperger.
Chcel deti? bol na nich pripraveny?
A ja by som zasa neodchadzala. Ale si pekne podelila ulohy s detmi a to pol na pol. Našla aktivneho koníčka. Zacala by som si pekne zit, tak ako si zije on. A možno niekoho noveho aj stretla, ako zrejme stretol aj on a chodila do spoločnej domácnosti vysmiata. A az potom by som odisla.
Co tym odchodom teraz ziskas? Vobec nic, len nové starosti. Takto ziskas viac - aj financne to bude pre teba vyhodnejsie aj deti ostanu v komplet rodine... Tak ostan a hod mu na krk deti, su aj jeho, nech sa maratonec stará. Poraz ho jeho vlastnými zbranami.
Utekom od neho nič nevyriešis a uz vobec nie teraz, vsade sa zdrazuje, platy idú zamrzat, svet je vo vojne a ty chces rozvod? Neblazni a premýšľaj. Ved zite spolu, ale nech sa stará aj on a viac ako doteraz, ved aj ty potrebuješ zit, ked uz nie s nim, tak nech ti da priestor na sebarealizáciu.. A to ze ides zit v podstate uz bez neho, on vediet nemusi, ked je taky baran, ze neriesi vas vztah, tak sa zariad aj ty tak... V štýle, aby aj ovca cela bola, aj vlk syty. On to tak uz urobil, tak prečo nie ty...
Takže s deťmi je raz za čas a aj to sa s nimi háda, kričí...
Fuj tajbl...
Škoda že si toto o ňom nevedela skôr.
Tuším je to taký ukážkový príklad sebeckého človeka, kde je na
1. Mieste = Ja
2. Mieste = Ja
3. Mieste = Ja
Ani nevieš, ako Ti rozumiem. Mám doma veeeľmi podobnú situáciu s malým rozdielom - deti mám tri a manžel neuteká až tak veľa z domu, vyhýba sa mi priamo doma. Príde z práce a podľa jeho vlastných slov má plné právo na oddych. Takže si schmatne tablet a zavrie sa v izbe, do večera ho nevidím. Postupne sa medzi nami buduje taká priepasť, že sa už ani nedokážeme rozprávať, každý môj pokus o konverzáciu, akokoľvek nevinnú, končí hádkou vyprovokovanou z jeho strany. Až mám pocit, že ju vyvolá úmyselne, aby mal zase odo mňa pokoj. A nie, nepramení to z toho, že by som ho skrz deti ja zanedbávala a odsunula na vedľajšiu koľaj. Keď staršie dve deti trošku podrástli, že sa ich dalo niekomu na chvíľku zveriť, bola som to ja, kto ho neustále niekam volal - na kávu, na prechádzku, do kina, na turistiku, na bicykel... Nemal záujem, raz mi dokonca v hádke vykričal, že on nemá potrebu tráviť so mnou čas. On je najspokojnejší, keď sa sám vyberie na bicykel alebo zabehať si, doma má na ušiach slúchadlá, aby mňa ani deti nepočul a ak niektoré z detí od neho niečo chce, pošle ho za mnou. Všetky moje pokusy o oživenie vzťahu skončili neúspechom, pozornosť, nehu, darčeky, prekvapenia, snahu - nič z toho nikdy neocenil, neopätoval. Postupne som sa snažiť prestala, donekonečna sa vnucovať nedá, ak druhá strana nemá záujem. A ignorancia u neho postupne prerastá do...ani neviem, ako to nazvať - nenávisti? V poslednej dobe mám už pocit, že mu vadí aj to, že dýcham. Príde z práce, milo sa ho opýtam, aký mal deň. Odvrčí, čo ma do toho. Mal zdravotné problémy, bol u lekára, zaujímala som sa, ako dopadli vyšetrenia, zase odporný tón, že to je jeho vec. Minulý týždeň som ho ráno našla sedieť v obývačke, pýtam sa, či má dovolenku, alebo sa zle cíti - čo ma do toho... Pred mesiacom dostal Covid, 4 dni som ho obskakovala, z postele ani nevyliezol, na 5. deň sme ochoreli my s deťmi - ani len šálku čaju mi nepodal a celý deň po mne štekal, že je doma neporiadok a čo som celý deň robila. Pritom on mal iba soplíček, my s deťmi asi všetky príznaky, aké len existujú, celé noci som ich mala v zábaloch. Padám už na hubu od únavy, čo je celá domácnosť na mne, ale on mi s ničím nepomôže. Včera výnimočne urobil deťom ráno krupicu a bol na nákupe, celý zvyšok dňa sa potom naparoval, koľko toho urobil a aká mu mám byť vďačná. Fakt, že sme poobede mali návštevu a ja som popri bežnej starostlivosti o deti upratala celý dom, umývačku riadu som nakladala a vykladala 3x, popri tom prala, skladala vysušené prádlo, učila sa s dcérou do školy a nachystala pohostenie, nestál za zmienku, zdalo sa mu to málo. Podľa jeho slov som "príživník" (a to po nociach popri RD pár hodín z domu pracujem, keď deti spia - na úkor môjho spánku), mám byť rada, že ma živí a moja jediná robota sú deti a domácnosť, tak sa mám starať. Koľkokrát mám chuť zbaliť sa a utekať, ale kam? Najmenší je ešte bábätko, do práce ísť nemôžem a s tromi deťmi to bude sakra ťažké si nejakú nájsť. Lenže takýto život je strašne psychicky vyčerpávajúci, kým som doma sama, som spokojný a vyrovnaný človek, popoludní ma chytajú kŕče v žalúdku, lebo viem, že o chvíľu príde a už tŕpnem, čo mu zase bude prekážať. Vždy sa čosi nájde ... Ak budeš mať niekedy ťažkú chvíľu, pokojne napíš súkromnú správu, rada s Tebou pokecám.
Ahoj,čítať niečo takéto nie je ľahké a prežívať ešte ťažsie.Neviem sa veľmi k tomu vyjadriť ale musíš myslieť teraz na deti a na seba.Ak je rodič šťastný a spokojný ,potom bude aj to dieťa.Nemôžeš predsa stále čakať kedy sa zmení.Prajem ti všetko dobré nech sa ti splní všetko ako ty chceš.Ešte by som mu naposledy pokusíla dohovoriť a ak nie tak každý ide svojou cestou.
@kassandra25 Som rada, ze to pises. Moje starsie dieta ma diagnostikovany autizmus, tiez som mala u muza podozrenie. Neviem, ci ho to ospravedlnuje. Zit s dvoma takymi je .... o hubu.
@stastna17 Chcel deti, ci bol pripraveny, zjavne nie, predstavoval si to inak, ako som napisala, vraj maju sa babky dojst starat, aj jeho kamos to tak ma.
@barborachors Takto to planujem priblizne, decka su este male na delenie uloh, ale podrastu. Ale o komplet rodine asi nemoze byt rec, skor sa bojim, aby nenachytali zly vzor, vysvetlujem im, ze takto to nema fungovat. A neda sa nechat mu deti, naposledy ked som takto sla po obchodoch jarne oblecenia nakupit, som sa vratila domov, maleho strasne bolela hlava, zistila som, ze mu ani raz neponukol vodu, az mu zacalo byt zle. Aj som mu hned dala pit aj nurofen, ale uz sa to nedalo zvratit, este dogrcal aj celu postel, kedze sa pokusil veceru zjest od hladu. Cize som este po veceroch prevliekala, rano dala prat... samozrejme ze rano synovi nic nebolo, co mi iba potvrdilo zanedbanie, ziaden virus ci skazene jedlo.
@fliacik Chapem ta, ja ti poviem na rovinu, ze ja som minimalizovala starostlivost o muza, uz snad iba operiem, ked periem aj ine. ved vlastne ani nic ine sa neda, kedze je prec. Raz ked bol taky viac chory, neobskakovalo som ho, ked si vie dojst na wc, vie sa aj napit sam. Ty to mas uz podla mna o psychickom tyrani. U nas to neni take, ked je on spokojny, je klud, nedava mi nic pocitit.
a ako si to predstavujes ak deti odidu , ked to takto bude takych xy rokov , odidu a bude zase fajn? lebo si myslim, ze si nebudete mat potom ani co povedat.
Ak by si ty zacala robit to, co on, tak co on nato? Ja by som si nasla partiu na turistiku a jeho postavila pred hotovu vec, ze teda v tieto dni ma na starosti deti on, lebo ty mas vylet. Cez vikend samzrejme celodenny. Fakt som zvedava, co by robil..

Presne to co sú rozhodnutá urobiť aj ty len s tým rozdielom, že by som nečakala....predsa roky idú a ty za ten čas co budeš naladená na jeho ,,vlnovu frekvenciu,, môžeš všeličo zažiť s niekym iným....toto je prežívanie a je smutné, že chodí vysmiaty.....nemôže mať niekoho, lebo teda o intímnom živote si sa tu nezmienila a pokiaľ ten je na 0 tak si myslím, že zdravý chlap bez sexu od ženy s úsmevom na tvári teda má niekoho