Psychické vyčerpanie matky počas tehotenstva a výchovy
Ahojte, asi sa len potrebujem vyrozprávať… Mám doma 2 ročnú dcérku a som zase tehotná (6mesiac)… A dnes som to s dcérou nezvládla… resp. od kedy som tehotná, tak mám pocit, že ju nezvladam :/ od mala som sa snažila k nej pristupovať pokojne, nebila som ju nikdy, nekricala, vysvetľovala atd atd… ale už to nezvladam… neviem, či jej nedokážem určiť hranice alebo čo :/ (ako mám nejaké problémy v tehu, nemôžem sa namáhať, takze malej fyzicky už nezvladam, keď niekde lezie ju držať a pod)… Už posledné dni má vyčerpáva nekonečne uspavanie, ktoré trvá aj 2-3 hodiny, stále držíme rovnaký rituál ale vymýšľa, raz je smädná, raz hladná, raz chce cikat (a ja nikdy neviem, či je to pravda, či vymýšľa… lebo raz sa reálne aj vycika, raz nie)… zaspáva pomaly o 22hej a ja som KO… no a dnesny poobedny spánok… boli sme doobeda von, vyzuvala si topánky stále vonku, kopala do psa no stále čosi, tak sme išli dnu, kúsok sa hrala, dala som jej jesť a vypýtala sa spat. Vyšli sme hore, čítala som jej rozprávku a potom, že chce cikat. Tak sme išli na wc ale už mi odtiaľ ušla a keď som sa ju snažila dostať do postele, tak má dosť silno kopla do brucha :/ no dostala som zlost a dala som ju do postele a vtedy začalo “peklo”.. skákala, narokom má kopala, bila.. odišla som od nej.. (mame zabrany, tak nemá kam ísť)… plakala aby som sa vrátila, ja že dobre ale že si ľahneme.. prišla som a začala si dávať dole plienku, asi 5x som jej ju obliekala a nakoniec si ju dala dole, reku ja už nemám na teba nervy, oblečiem jej ju keď zaspi a keď videla, že som na to nezareagovala, tak sa mi narokom vycikala do postele :/ toto bolo úplne že náročky, ešte má zavolala, že aha mama.. ciko… okricala som ju, dala som jej plienku naspäť a ona zase krik, skákanie atd, tak som odišla zase od nej preč, nechala ju vyrevat.. prídem po chvíľke a keď má videla že idem, zase si čupla a čurala do postele.. take som dostala nervy, že som ju prvý krát vycapala po zadku :/ .. ale nepomohlo, smiala sa mi, robila zle… musela som už od nej odísť, lebo kebyže ju chytím v tých nervoch tak neviem.. mala som aj nervy z toho, že ako má kopla do brucha, tak som maleho necítila a predtým sa hýbal, tak aj to má stresovalo… nechala som ju tam, nech už tam robí čo chce, že sa musím ukľudniť… potom po asi 10 minútach (furt revala) som za ňou prišla a už tak kľudne jej vravím, nech si príde lahnut.. tak si ľahla, chytila mi ruku, povedala mama prepáč a zaspala 🙏🙏 baby ja som už zufala z nej.. všetko hádže, rozhadzuje, vysvetľujem, opakujem.. nič nefunguje :/ ja viem, že je ešte mala ale tak na nejaké “tresty” by snáď reagoval mala.. :/
@hederamonstera ved ja nikde netvrdim, ze rodiciaa maju byt chodiace dokonalosti, aj ja som zlyhala, ako vrvais, poucila sa a snazim sa robit lepsie. Vyjadrila som svoj nazor. Netvrdim, ze dieta ma zit na oblaciku, ale to, ako bude zit a mysliet, ake vzorce preberie, za to sme zodpovedni my.
@victoriab ok, len to znelo v style, ze vzdy sa clovek vie ovladat a ist respektujucou vychovou. No neda sa (hlavne ked 99% ludi bolo vychovanych autoritativne). A autorka sama napisala, ze nechce ist v style autority a bitia.
Ja milujem budhizmus, zen a pod, ale vzdy ked pocujem rozpravat tych mnichov a joginov sa na tom smejem, lebo by som ich chcela vidiet pri detoch😁
@hederamonstera vidis, mne sa len nepaci, ked sa deti stale opisuju ako "zlo", zive, nepsosedne deti a podobne. Dieta nema sediet v kute, drzat hubu a krok, dieta predsa ma byt zvedave, zaujimat sa o vsetko, skusat nove veci. Hranice, pomocou ktorych sa to deje, je nasa parketa. Ja som teda vyrastala s otcom, kde bol krik, nervy a fyzicky trest, parkrat aj riadne nasilie voci detom a vidis, doteraz to spracovavam. Kazdy si nesie vzorec z rodiny a je poznaceny vychovou. My to poklojne a rsdostne detstvo detom mame dopriat, lebo to je t najdolezitejsia vec na svete.
klud, tiez by som ju vycapala... uz pri prvom kopanci... po tom vsetkom co navystrajala. Vsetko potom, bol nadludsky vykon.. ja by som na nu zvysila hlas uz vonku :DDD
Deti treba vychovavat, nie nechat ich vsetko robit a ticho cakat kym ich to prejde.
@victoriab mne to nemusis hovorit, ja si to vsetko uvedomujem. To ze som ich nazvala satanmi malo byt zo srandy
@victoriab ale ja s Tebou súhlasím, že deti sú deti a robia čo im je prirodzene. A necakam, že bude sedieť v kúte a čakať na príkazy.. Len tiež už musí poznať, kedy je hranica a dosť… Nie je každý deň taká, väčšinou sa s ňou dá krásne pracovať ak je človek kludny ale niekedy proste má takéto dni a ukľudniť ju neviem ani za svet.. 🤷🏽♀️ A aj ja som len človek a trochu z tvoju príspevku to vyznelo ako keby som ju mlátila každý jeden deň.. Stalo sa to prvý krát a to má cez 2 roky.. Ani mužovi som nedovolila ju udrieť, hoc on to má proste ako automatiku z domu, tiež sa musí s tým naučiť pracovať .. A nie som ani za vyplakanie, nikdy sme ju nenechali účelovo vyplakať ale včera som už musela od nej odísť lebo by mi rupli nervy ešte viac a to som nechcela. Ja som sa tiež potrebovala ukľudniť a ona tiez a spolu nám to proste nefungovalo.. 🤷🏽♀️ Keď som to už na konci predychala, vedela som si k nej opäť lahnut s kľudom a vtedy som jej aj povedala, že má mrzí, ze dostala na zadok, ale že som to urobila preto, lebo cikala do postele a bola som nahnevaná… možno aj preto sa ospravedlnila, ktovie čo bolo v tej detskej hlavičke… a ľahla si a už nevymýšľala, proste tiež musí vedieť, že keď poviem, že idem preč ak má udrie, tak skutočne odijdem preč.. Nerada ju takto “vydieram” ale na ňu proste neplatí “prestaň, nerob, dosť” ani chytanie rúk atd… Eli sledujem tiež ale častokrát mi prídu ich priespevky take “dokonale”, že dieťaťu vysvetlíš… no niekedy malému 2 ročnému nevysvetlíš ani keby čo a iný navod čo potom nemajú 🤷🏽♀️
@liliblacky 🙂 viesčo ja som absolútne proti fyzickým trestom a predsa moja dcéra dostala 2x v živote po zadku, pričom prvý krát to bolo práve v tomto super veku 2 roky, ked jej najväčšia sranda bola vytrhnúť sa mi z ruky a skočiť na cestu pod auto.,, Proste HaHaHa mama sa hnevá . Tak dostala po zadku, aj ma to mrzelo ale inak to podľa mňa neslo
Toto je taký vek kedy sa dopopredia derie detské egíčko v tej najhoršej podobe🙂
A k tomu sa začínajú prejavovať jej povahové vlastnosti ktoré sú v dospelosti úplne super ale v tomto rannom štádiu sú ešte v takej surovej podobe… toto mi došlo až ked mám dceru už na prahu dospelosti
Moja je veľmi cieľavedomá, samostatná, inteligentná, fyzicky zdatná a extrovertná, teraz je to skvelé ale v dvoch rokoch to bolo hyperaktivne, uvrieskane dieťa s nekonečným obdobím vzdoru ktoré nevydržalo byt doma, malo potrebu neustáleho sociálneho kontaktu s co najviac ľuďmi a novými podnetmi….. proste peklíčko 🤷🏼♀️ Aj moja sa vedela naschval pocikat, síce nie v posteli ale spravila to a aj kadečo ine
Treba len vydrzat, nastavit pevne hranice a nedať sa zlákať na túto hru kto z koho, nedať sa vydierať vreskom … V takomto malom veku musíš skúšať rôzne veci, deti sú veľmi odlišne a co funguje u jedného u druhého nemusí.
Ja som moju v 2 naučila zaspávať samu, inak to proste nešlo, to boli niekoľkohodinové uspávania, cikat, napiť, cikat, napiť, mamiiii spíš ? … Dosť, pevne pravidla, rozprávka, vycikat, trochu vody, pusa a spat. Vyliezala z postele vrátila som ju naspäť, ziadne pitie, cikanie, už si pila, už si cikala, trvalo to možno aj mesiac, aj s nejakým cirkusom okolo, ale naučila sa.
Bolo to pre jej dobro, ked normalnejsie zaspala mala viac spánku a bola cez deň kludnejsia
Večer som ju ukladala v presnú hodinu, poobedny spánok ak zaspala fajn, ked nezaspala nevadí, už o 13.30 musela byt hore, ak som to prešvihla tak mi nezaspala ani o 22.00. Ten poobedny spánok potrebovala ale nie dlhy, ked spala dlho večer bol vzdy problem
@liliblacky ono aj nechat vyplakať je v tomto veku jedine co môžeš spraviť … Jasne ze to neznamená ze dieťa kdesi zavriem, dám štuple do uší a počkám kým sa vytrieska. ..
Ale byt tam pre neho, vyjadriť pochopenie, nahlas mu pomenovať co sa deje “plačeš, lebo si smutná ze ideme z ihriska preč však?” pripadne skúsiť odpútať pozornost (ale nie prehnane, ked nefunguje 1-2 veci tak je dieťa v stave záchvatu a nebude fungovat nic) … a skratka ho nechat vyplakať, možno ked sa trosku ukľudní a bude chciet tak pomojkat. Nie ustupovať
Proste nechat ho prežiť si tu emóciu kriku, byt mu oporou, byt tam pre neho a chápať ze kričí lebo inak mu to teraz nejde, ale nenechať sa tým manipulovať
@victoriab jezis, no tak som zo srandy nazvala dieta satanom ako som zo srandy napisala, ze zavesit do vetra😂🙄 nebud taka vazna, vsetko toto co si napisala schvalujem a riadim sa podla toho aj ja. Ale do prcic aj rodic je len clovek s emociami a naladami a ako si napisala, deti nas ucia, takze sa tiez ucime a robime chyby! Deti si nas vybrali (ich duse), aby sa tu na zemi tiez nieco naucili a teda nebudu mat na oblaciku vystlane a vsetko bezchybne, takze je v poriadku ked rodic vyleti ale zaroven sa treba z toho poucit a ospravedlnit. Netreba tu stale omielat len to biele a cierne, zivot je pestrofarebny. Myslim ze vsetky matky tu chcu to najlepsie pre ich deti. Aj ja som proti bitke, je to zlyhanie rodica ale aj tak som uz parkrat zlyhala!! Lebo som clovek