Rozhodovanie o druhom dieťati: Je to naozaj také náročné?

nikdy nebude ten spravny cas na druhe dieta, vzdy tu bude nejake ale...najdolezitejsie je to, ze ho chcete.

Ako jovori anjelicek, od tych 4 vyssie sa to uz da aj uzit, nie len prezit🤣pokial teda ozaj tuzis po dvoch. Lebo to 4 rocne uz je taky partak, aj sa sam zahra, aj prespi noc, aj do skolky chodi, ze mate proste super zivot. A zas tam dojde babo a dokafre to na plus minus dva roky minimalne🤣 ja to tak vnimam s dvoma

@anonym_autor mne nerobí problém druhé dieťa. Netuším, načo si niekto robí deti a nevie sa o ne postarať…. Potom na MK os1era svokru, že nestráži vnúčatá 🤣 kľudne do toho chod👍

@anonym_autor prosim ta,nasa generacia bude robit do 70tky,alebo do smrti. Kariery si uzijes az az. Cas na seba si vies vzdy najst,resp si ho uzijes ked deti trochu podrastu. Intenzivna starostlivost o zdrave dieta trva prvych par rokov,s nastupom do institucii su uz samostatnejsie,aj ked stale potrebuju mamu ta starostlivost nie je taka "o držku".

Urcite maj aj druhe. Tiez mam dobre platenu pracu, ale rozhodla som sa mat druhe a nelutujem. Kariera pocka

@anonym_autor ja mam skrz toto rozhodovanie 5 rokov medzi detmi, skor som na to nemala gule proste.

Podla mna je napr. velky rozdiel v tom, ze dnes si vieme starostlivost o to jedno dieta "podelit", vieme zladit dieta, pracu, domacnost, cas pre seba, ...kruzkov nie je vela, jeden je s dietatom, druhy oddychuje. Pri dvoch je to isty cas narocnejsie a casto (v okoli pozorujem), je jeden s jednym, druhy s druhym, riesi jedneho, druheho, logistika je tiez narocnejsia.

My mame jedno a koncime. Sme akurat spokojni 🙂 verim ze vsetci. A teda ja uz by som na druhu matersku/rodicovsku nechcela ist a ten prvy rok, bol pre mna nocna mora - unavena, podrazdena, citila som sa izolovana hoc som extrovert a mala som kopec aktivit. Uzivat som si to zacala az neskor a napriek tomu si to zopakovat nechcem. Podla mna je urcite 1 a 2 velky rozdiel a 4 to su pre mna rodicia, ktori si zasluzia piedestal 🙂. Ale kto viac deti chce, ten to urcite zvladne 😃

V minulosti sa rodilo jedno za druhym, dnes je druhy extrem. Ak niekto uvazuje o dalsom dietati, niektore zeny su schopne davat otazky typu "ci ked o 15 rokov prides o pracu prezijete" alebo ako budes vitalna na stuzkovej alebo ci budes schopna decku platit studiu v zahranici keby chce alebo ci mu si schopna zabezpecit pomaly vlastny byt na 18 tku atd. Ja som za uplne normalny zivot. Mali sme normalne prve, prislo normalne druhe, tretie. Prisli velmi kratko po sebe. Da sa zvladnut, ale ak Ta netlaci cas a ek, odporucam vacsie vekove rozdiely. Aj ked zas tieto malinke su pri malych detoch aj v mnohom plusove.
A co? Aj keby mame 5 deti, tak sa to zvladne. A ak sa stane nieco extra necakane, no tak extra polena pod nohy Ti mozu prist aj s jednym dietatom, super manzelstvom a vybornou manazerskou poziciou. Ja nemyslim ze clovek by to mal zvazovat uplne bez stipku zdraveho rozumu, ale zas ludia... Ziaden extrem nie je dobry, nic netreba prehanat, a uz vobec nie s tymi recami ze "mas druhe dieta a skoncil Ti zivot". Kazdy trochu normalny a realny clovek si vie zodpovedne zratat dve a dve, ci bude mat dalsie dieta, ci uz je to druhe, alebo siedme.

@anonym_autor ja si myslím, že malý vekový rozdiel medzi dvoma deťmi je na prd, lebo musíš potom dvojnásobne viac otročiť ... Keby si ale mala medzi prvým a druhým 5 a viac ročný vekový rozdiel, to by bolo o dosť lepšie, keďže 5 ročné ti chodí do škôlky a tomu bábätku sa môžeš lepšie venovať. 5 ročne už nebudeš obskakovať tak veľmi, ako to malé.

Ked mal syn 1,5 roka, zacala som tuzit po druhom dietati. Trochu nas prekvapilo, ze to vyslo na prvy sup, takze mam medzi synmi rozdiel 2 roky a 2 mesiace. Poviem pravdu, zo zaciatku to bolo ako facka. Bol to pre mna velmi narocny proces zvyknut si, ze ma potrebuju dve ludske bytosti. Chalani uz maju 6,5 a 4,5 a uz asi tak rok a pol si to aj uzivam. Dovtedy som ozaj len prezivala, dokonca si tie prve dva roky uz ani nepamatam, resp. asi som ich vytesnila 😆. Napriek tomu, sme s manzelom neskutocne stastni, ze ich oboch mame. Mladsi je riadne sidlo ale je neskutocne rozkosny. Starsi je taky rozumnejsi, citlivejsi. Keby sme boli iba traja, asi by sme sa kusok nudili. Druhy syn nam dodal do zivota vacsiu radost, hravost, ale aj chaos 😊.

@anonym_autor ahoj urcite odporucam vekovy rozdiel ked je prve samostatnejsie, aspon tri roky
Ja mam 2 rocny rozdiel. Teraz maju 7 a 5 a je to super, dievca,chlapec, vedia sa dobre zahrat.

Ja mám medzi deťmi rozdiel 2,5 roka pre mňa to bolo ideálne. Prvé mesiace trošku náročnejšie kým som obe deti zladila tak ako mi vyhovovalo...ja som na 1-2 roky ísť do práce nechcela, išla som až keď boli obaja v škôlke

Mam teraz 1,5rocnu a 4 rocnu - ta v 2,5 rokoch chapala, ze som tehotna, viac unavena.. V 3 rokoch dokazala pockat na mna pri kreslení /rozprávke kym nakojim/uspim..neviem ako to zvladaju zeny s mensim vekovym rozdielom, aj ked ja som vzdy chcela maly aj rocny rozdiel - ale ked mala starsia rok a pol, nedokázala som si predstavit, byt tehotna. A i tak je to tahsie, lebo sa chcem venovať obom, starsia sa nie vzdy chce hrať s mladšou ale roztrhnut sa nejde. Su dni ked je chaus väčší a dni ked pijem kavu a oni sa samostatne hraju. Ked chces mat 2 maj, oni tak rychlo rastu, ze sa nenazdas a pojdu uz do skoly a na karieru budes mat casu az az.

@anonym_autor čo si určite do toho choď pre jdu spolu von na diskotéku a neviem koľko máš ty rokov ale rataj tak 15 rokov že budes tie diétu musieť riešiť ...takže keď budeš mať ďalšie o 6 rokov rataj 21 rokov starostlivosti kedy budeš môcť už konečne riešiť ty svoj život a seba ....ale pokiaľ máš 40 tak to je jedno 🤣🤣🤣

@anonym_autor Za mňa chod do toho. Nebudeš ľutovať. 2 deti = dvojitá láska.

Podľa mňa je to s dvoma deťmi jednoduchšie ako s jedným. Dvaja sa vyhrajú, jednému musíš robiť animátora ty. A ak máš menší vekový rozdiel a rovnaké pohlavie, tak to je priam výhra. Začiatky sú náročnejšie, ale potom sa ti to 100x vráti. Dovolím si tvrdiť, že to viem porovnať - dve deti vs. jedno. Ja mám dvoch chlapcov s 2 ročným rozdielom. Parťáci sú to od malička doteraz (10 a 8 rokov). Od začiatku doteraz majú rovnaké záujmy, témy, teraz aj kamošov. No a ešte mám jedno malé dieťatko. To už je taký jedináčik a teda vidím ooobrovsky rozdiel. A to sú tu tí starší, že sa s malým pohrajú, keď je treba, takže nie je to jedináčik v pravom slova zmysle, ale to už nie je "ono". A ešte jedna osobná skúsenosť. Ja som jedináčik... Určite maj aj druhé. To čo vidím medzi mojimi deťmi je na nezaplatenie oproti môjmu jedináčikovskému detstvu ❤

Mne bolo horsie s jednym. Neviem preco... i ked jasne aj s jednym to bolo ok. Krasne. Ale asi tym ze som sa vsetko ucila za pochodu. Pri druhom som uz isla viac-menej automaticky. I ked jasne. Ine dieta-ine potreby.

Mám 5 ročný rozdiel a je to super.. staršie je už pomerne samostatné, cez deň v škôlke , tak mám plno priestoru na menšie. Od septembra začína starší školu, ale striedame sa s mužom na materskej, ja sa vraciam do práce, resp. mala už bude mať rok a pol, druhá možnosť sú preto jasle. Nevšimla som si nejakú veľkú zmenu, že zrazu nás je viac. Kým sú deti malé, tak tá práca, kariéra je taká trochu no.... Závisí to aj od toho, co robíš .. a akú máš externú výpomoc. Nemyslim si, že by to bolo úplne nemožné zvládnuť to celé a všetko lavou zadnou, ale ja sama za seba môžem napísať, že je to ťažšie, bolo to ťažšie aj s jedným, a bez pomoci by to bolo ešte ťažšie, mala som takú hlášku, že len robím, ale nie kariéru. Ja musím byť naozaj sústredená, čo ešte zvládnem, ale nejaké veľké kariérne mega boje sa nekonajú, kým sú deti také malé. Takže ja áno, evidujeme.akusi pauzu v tomto. Na druhej strane, dá sa aj neskôr, keď sú už väčšie, napr. keby som mala len syna, tak teraz by už nebol žiadny problém pustiť sa do projektu JA a popracovať na sebe ešte viac... Vieš ale... Mne veľa dalo, že som sa vrátila po materskej pomerne skoro do práce, lebo som si uvedomila, že nechcem, aby môj život bol len o lehotách, o "bojoch" a porovnavaniach sa s mladsimi a slobodnejšími kolegami bez záväzkov, pojednávaniach deň pred Vianocami, atď.. popri tej makačke ani nebol čas na nejaké extra výlety a cestovania popravde, len letel cas.. cítila som, že nie toto je to, na čo chcem raz spomínať v domove, či na smrteľnej posteli... Že najlepšia vec, ktorú sme v živote urobili je náš syn. Takže sme si ešte urobili aj druhé 😁 a ja to teda vôbec neľutujem. Sú to malé pijavice, jasné, neviem sa väčšinou dočkať, kedy zaspia 🙈 ale je úžasné, že sú. Že sú takto dvaja. Takto to malo byť 🙂

Ja som tiež z tých, ktorí mali medzi deťmi 4 roky presne rozdiel. Podľa mňa super, ani nie malý, ani veľký, aj sa od začiatku aj po rokoch zabavia spolu.
Ale tak od 3,5 roka si to viem tiež predstaviť, záleží od prvého dietata, aký ma temperament.
Prechod z 0->1 s z 1->2 sa mi zdal zhruba rovnako náročný.
Kariéru môžeš mať aj s 2 deťmi a dufam, že aj s troma, čoskoro uvidime 😉
Ale tak ja som isla od prvej po pol roku do práce a od druhého po 2 rokoch (vďaka covidu). Tak rok sa mi zdá ideal byt doma, dlhšie, to už človek často ide proti sebe

@anonym_autor ono to je velmi individualne, ja som na dve deti viac menej sama, muz sem tam postrazi, no pre mna je to malo, za cely tyzden mam 1x na 3h cas na seba, ked sa postasti tak aj cez vikend jedno doobedie ich niekam sam vezme, pomoc nemame, takze aktualne aj ja riesim navrat do prace, do povodnej sa nechcem velmi vratit lebo je to medzinarodna firma kde rodinny zivot vrla neznamenal a sice som tam mala naslapnutu dobru karieru, po 5r doma uz potrebujem taku, pri ktorej si budem stihat riesit aj sukromny zivot a hlavne teda deti, vozit rano do skolky/skoly, potom zas pre ne utekat, takze necham tomu nrjaky cas kym s azas zabehnem, deti budu starsie, potom uvidim co dalej pracovne.. vztah maju medzi sebou dobry aj napriek skriepkam sa maju velmi radi, ta surodenecka laska tu nenahradi nic, vedia sa spolu prehrat (uz - mame 2,5r vekovy rozdiel, starsi ma 5r),su to naozaj taki partaci, starsi pomoze mladsej, taha ju v mnohych ohladoch dopredu, ked porovnam ju v jeho veku, je ovela samostatnejsia, chce robit to co on, takze aj to sa na jej vedomostiach odraza, ale teda je to fakt dobry zahul, choroby, hadky, atd, a hlavne fakt sa obavam ako to vsetko sklbit s pracou, no ak mas podporu okolia a vies sa na niekoho z rodiny spolahnut, ze s detmi budu, tak podla mna sa aj na kariere da dobre zapracovat 👍