Sklamanie zo samej seba ako matky

No...nie si jedina....presne tieto pocity a to ako to opisujes, tak lepsie by som svoje momentalne pocity neopisala ani ja. Dnes...dalsi den vstaval o 4,45 a ja uz som stratila nervy pocas tych par hodin asi xkrat. Vstane takto skoro a jaci dokedy nejde znova spat....

Mila autorka. Nie si sama. Moj syn bude mat co chvíľa 10r a je sam a asi aj bude. Ak by bolo druhe tak vychovame, ale dobrovolne nie. Lubim ho nadovšetko, ale nenapĺňa ma život okolo plienok a podobne. Nie som ten typ co potrebuje velku rodinu. Ani tehotenstvo ci pôrod zažiť uz nechcem. Sice som nemala problémy ale nie, ďakujem.

@katika9145 Si uz len matka, alebo aj ZENA, ktora je pritazliva pre svojho partnera, ktora sa venuje sama sebe, muzovi? Ja mam dve deti a vediet to, co viem dnes, tak by som nemala ziadna. A to ich milujem a staram sa o ne, ako najlepsie viem... Nie, zeny nie su rozmaznane, praveze je na nas obrovsky tlak... byt dobrou matkou, mat prijem, dokazat sa venovat muzovi/partnerovi, aby ten vztah ostal plnohodnotny, aby laska nevybledla...

Je to uplne v poriadku, co citis.

@mandzula tak dúfam, že ti aspoň do obchodu zbehne alebo ta zoberie ku doktorke tá slobodná bytosť. Veď nevravim o utieraní zadku.. ale o spoločnosti detí, záujmu o nich a tak. Moji rodicia nás tak vychovali, ze ked zavolajú, ze nieco potrebujú- odviest, nakúpit, ( nastastie sú dost samostatní) tak bez slova ja aj moji súrodenci ideme.. lebo nám dali vsetko a tie zadky nám napr. tiež utierali ked sme boli malí

@buzzy neviem, ak bude žiť niekde v zahraničí alebo 500 km odo mňa, tak ma tam asi do obchodu alebo k lekárovi nevezme. A ja ju pri sebe rozhodne držať nebudem, to je sebecké. Aj ja rodičom pomáham, lebo zatiaľ žijem blízko pri nich, no ak raz odídem, budú si nejako musieť poradiť aj sami, prídem im občas porobiť väčšie veci, pokosiť a tak. A to, že nám utierali zadky, že nás mali, to bolo ich slobodné rozhodnutie, ja som sa na svet nepýtala, rovnako ako sa na svet nepýtala moja dcéra, preto nevidím dôvod na to, aby mi "splácala" moje slobodné rozhodnutie.

aj ja som chcela 3 deti. ale po prvom uvazujem ci nebude aj posledne... moje dovody: museli sme ivf (xcize opat cestovania vysetrenia jnjekcie zakroky narkozy 1500eur) musela som cisarsky. mala som po porode mentalne problemy 7 mesiacov cca. ohromila ma ta strata slobody kontroly rutiny predvidatelnosti dna a zodpovednost. dieta nespi do teraz extra dobre do dvoch rokov. kojim takze max 3hodky vieme byt od seba. odmieta byt s inymi ludmi okrem mna a muza. ma rado interakciu nie hranie sa samo. najtazsich bolo prvych 7 mesiacov potom sa to zlepsilo. su to dlhsie sluzby. nie 8micky ale 12tky.. a 7-7.5 dni v tyzdni. takze to je pre mna cast materstva co sa mi nepaci...

@charaka jasne,ze ked mam 4 male deti,tak som asi viac matka, ale to neznamena,ze nie som zena😊velmi ma bavi moda, aj doma sa malujem, idem do kadernicky, sportujem,manzel mi kupuje spodne pradlo a iskri to poriadne aj po 14 rokoch,co sme spolu😉 ale takmer vsetko robime spolu, pomaha mi okolo deti, domu, zahradky, ale zaroven mame rozdelene svoje role, ja zensku a on muzsku, ale ked som bola v porodnici a podobne, dokazal ma zastupit...ja viem,ze ked je on odchadza z domu o pol6 a prichadza domov o 17tej,tak vela tych babskych veci nestihne😁 ale v noci spi pri nas a ked ja som okolo jedneho dietata,tak sa nerobi,ze spi, ale ak treba pomoze s dalsim...ja neviem,ja som bola tak vychovana,ze zivot nie je len prechadzka ruzovou zahradou, ale ze treba zamakat...milujem svoj zivot, deti i manzela a samozrejme aj my mame problemy, ale spolu sa popasujeme...prajem aj vam vsetkym to stastie...je to asi aj nastavenie v hlave, ze si vazim kazdy den, zdravie, lasku, malickosti🙏viac k tomu nemam co dodat

@alvaluka nebudem sa uz viac vyjadrovat, len ma chytate za slovicka....ja som spokojna so svojim zivotom, kazdy ma,ako si zariadi a ako prijme od zivota vsetky vyzvy😇

@katika9145 Mňa by len zaujímalo, koľko rôčkov majú tvoje detičky a v ktorom roku si mala prvé dieťatko a či ti s deťmi niekto pomáhal? Lebo to sú dôležité faktory, ktoré celý materský kolotoč ovplyvňujú. Je iné, keď začínaš rodiť v 18r. pomáhajú dve babky a je iné, keď začínaš v 35 r. chlapa ani nevidíš čo je stále v práci a na dieťa si sama.

@danusa63 po VŠ som pracovala 7 rokov a zacala som rodit v 31,potom v 32, 33, 35 a 36,5😅, teraz budem mat o mesiac 39...mame svoj vlastny domcek, som cca 15 km od mamky a blizko byva svokra, ale ta ma 20 vnucat, takze aby nejak extra mohla pomahat, tak to nie a ja som tiez stastna,ze sme sami😊pred detmi som asi 3 roky mala dve roboty,takze som tahala 12tky a to do 9.mesiaca...pri prvych dvoch som aj pracovala 2x do tyzdna poobede, potom sa to uz pri 3.nedalo,lebo nemal mi kto dat pozor na deti...pomohlo?🤣

@danusa63 muza mam doma,ale o pol6 rano vypadne do roboty a vecer o 17tej pride...niekedy ide na 2-3 tt prec na cvicenia alebo sluzobne,tak tolko moja anamneza...😁

@katika9145 je ok, ze ty si takto stastna a ze to vsetko zvladas, ale vies pochopit, ze niekto to aj nezvlada a tiez je to ok? kazdy clovek ma napr. inu potrebu spanku (v nejakom rozumnom rozmedzi, ale z biologie to asi vies), kazdy inak zvlada stres, menstruaciu, hormonalne vykyvy a pod. nemohli by sme proste akceptovat, ze niekto zvlada 5 deti, dom a pracu, a niekto zvlada jedno, ale ani jedna z tychto osob nie je preto horsim clovekom, ani lenivou zenou ci ako si to tu napisala? vieme sa na tomto zhodnut? 🙂

@katika9145 Predtým ženy všetko zvládali, domácnosť, deti, zvieratá, záhradu, neviem čo všetko... Áno, fyzicky možno zvládali... Ale pýtal sa niekto tých žien ako sa cítili psychicky, vnútorne? Aké boli veľakrát ich myšlienky, pocity? Vtedy sa ľudia nepozastavovali nad ženami, koľko toho majú, ako to zvládajú, jednoducho to bola hlavná úloha ženy - byť domácou gazdinou a matkou. Tak bola definovaná rola ženy... A je smutné že dnes v spoločnosti stále pretrvavaju predsudky o ženách, ktore sú slobodné, úspešné a bez detí... Máloktorá žena sa prizna, že rola matky ju úplne nenaplňa, alebo je zdeptana, presne pre to, že ľudia ju hneď označia za "vadny" kus. Prípadne, ako ty si napísala, že je len rozmaznaná a lenivá... Myslím si, že už by sme sa mohli pohnúť ďalej od myšlienky, ze materstvo musí byť najhlavnejší a najkrajší cieľ v živote každej ženy, nie nemusí...

@katika9145 ahoj, ja obdivujem, že to takto máš a zvladas. ale ako žena, ktorá pri prvom dieťati prekonala ťažkú poporodnu depresiu, bola na starostlivosť oň fyzicky celkom sama a nespala prvy rok takmer nic, ti môžem napísať, že nie je chybou ani nicim zlým, keď žena nemá “happy” stavy od začiatku. Keď nezvláda všetko tak, ako by podľa múdrych ľudí mala… Nie je to (väčšinou) absolútne o neschopnosti, lenivosti ani upistanosti. Vplýva na to veľmi veľa veci, okolnosti, situacii atd. a pokial si niekto neprešiel cestu tej konkretnej mamy, nemal by súdit a hodnotit… zial, aj v 21. storoci je toto tabu - realne idu ženy do materstva s tým, že najtazsie je to dieťatko vynosiť a porodiť. Že potom je to už malina, veď materská dovolenka… 🙏 áno, niektoré to tak aj majú, ale nie všetko na svete je tabuľkové - a plati to aj pri povahach žien, mužov, rodinných príslušníkov i samotných deti. Práve o tom netabulkovom treba hovoriť, lebo už nie sme v 19st, kde matka musela byt fyzicky stroj a chlapova uloha v rodičovstve bola akurát splodiť dieťa… a takto to skutočne mnohi ešte stále majú aj teraz. ženy, ktoré prefacka materstvo, radsej o tom nehovoria alebo píšu tu na anonymných fórach, len aby neboli v očiach rodiny, mužov zle, že to proste majú inak, ako je nastavena všeobecná mienka… či veríš alebo nie, keď mne moj vlastný muž povedal, že “nechape, čo revem, veď mam zdravé dieťa, ktoré som vždy chcela”, som mala chuť hodiť si to. lebo všetci okolo mna brali materstvo ako nejaky vrchol života ženy, ktorá MUSÍ byt v každej oblasti dokonalá a v pozore vysmiata pri každej navsteve, aj ked trebárs za týždeň spala realne dokopy asi 15 hodín.

Teraz mam už veľké deti, organizačne stiham aj nemožne, aj muž sa deťom venuje viac a mam aj ja viac priestoru sama pre seba. môžem povedať, že materstvo ma veľmi napĺňa, dokonca tie prvotne stavy chvalabohu prešli a mam aj druhé dieťa 😁 Ale nikdy nezabudnem, ako to celé bolo, ako som si sama musela upratať v sebe, aby som dospela do stavu, kedy som si povedala, že som skutočne ako mama šťastná. Nie je to totiž samozrejmost, ktorú ti pribalia v pôrodnici do tasky. Nemyslím toto vobec zle, práveže ako pisem, obdivujem viacdetné maminy, ktoré su aj zenami a sama by som ešte počet deti rozšírila, ale u mna to už realne nie je. ale stojim si za tym, že najväčší šok je práve pri tom prvom babatku a za tie pocity sa netreba vobec hanbiť a už vobec cítiť previnilo alebo “upistano”.

Dakujem vam vsetkym za uzasne komentare. Aj za tie negativnejsie, vobec sa nehnevam, praveze na kazdom jednom vidim velky kus pravdy. Vzdy je co zlepsovat a zavidim takym maminam co maju mnohopocetnu rodinu a davaju to s prehladom jak nic. Pride mi to pekne a inspirujuce. No asi aj z toho v zavere prameni moje sklamanie, s ktorym sa vsak vdaka slovam podpory zacinam trosku lahsie vyrovnavat. Ja som materstvo minule prirovnala k soferovaniu. Cisto nazorne - ja napriklad nerozumiem ako niektore zeny maju problem soferovat, mne je to nieco tak prirodzene a prijemne, nieco co si vrcholne uzivam, ci uz parkovanie pozdlzne, v kopci, v uzkom pristore, cuvanie hocikde s velkym suv…(+s vrestiacim dietatom, level asertivity 3000). A tiez si tak niekedy poviem, ako to niekto nemoze zvladat? Potom si pripominam ze jednoducho niesme vsetky rovnake, jednej bolo nadelene to inej ono, nemozem bagatelizivat, ze ta ci ona zena je nesikovna, lebo jej nejde soferovanie alebo ju to stresuje. kazda vynikame v niecom inom. Leniva urcite niesom, hmm skor si myslim, ze pohodlna. To ano. No doma mame upratane, navarene, dieta ciste, najdene, robim co mozem. Tak len tolko, ze dakujem za podporu. Som rada, ze moje pocity su ciastocne normalne. Prinieslo mi to malu ulavu. ❤️

tvoje pocity su uplne normalne nielen ciastocne. ak citis len malu ulavu zvaz psychoterapiu. mozno par aha momentov a kus prijatia pochopenia a odpustenia ti doda lahkost po ktorej tuzis. good luck

Heeej žena hlavu hore. Je to iba obdobie. Poradím ak mozem co najviac aktivít a nechať dieťa partnerovi a ísť vyvetrať hlavu. Cvičenie, wellness, posedenie s kamoškami čokoľvek. Pravidelne aspoň 2x za týždeň. A zapájajú dieťa potom do aktivít aby si nebola dieťaťom obmedzená ale aby dieťa bolo súčasťou Vašeho života. Ak sa zameriate spoločne na to že dieťa je vašou súčasťou nie vašou brzdou tak si to začlenené užívať ako my s manželom a troma deťmi. A to som si pri druhej dcére hovorila že keď zas otehotniem tak skočím z okna. 😂😂😂

@katika9145 No mne by teda gynekológ nedovolil, toľko pôrodov za sebou, ale budiš, keď to tvoja maternica zvláda....

@sissy27 uplne trefne s tym nocnym dojcenim, ja som v roku dceru odnaucila na nocne dojcenie( par noci s manzelom) a konecne mi prespi celu noc a zmenil sa mi tym zivot k lepsiemu, to iste fungovalo aj u syna, stopla som nocne dojcenie a naraz prespal celu noc

@danusa63 tvoj gynekológ rozhoduje o tom, koľko môžeš mať deti? Keď píšeš o dovoleni...

@bluka2 môj gynekológ rozhoduje o tom, či to moja maternica zvládne zo zdravotného hľadiska. Je zodpovedný za to, aby bola rodička a dieťa v poriadku.

@danusa63 za svoje telo si zodpovedná iba ty sama. On ti môže dať maximálne svoj odborný názor. Je to názor, nie povolenie. (A ako vieme, 2 lekári, 2 názory, ktoré často sú iné, ale o to nejde.) Rozhodujes ty.

@bluka2 no ja osobne mám dobrého gynekológa a vždy dám na jeho názor.

@maybe888 a ako to prebiehalo keď spalo bábo s manželom? Budilo sa a plakalo pri ňom alebo ako?

@danusa63 gynekologickou je sesternica a nikdy mi ani slovom nepovedala,zeby bolo daco zle, vzdy ma praveze velmi podporila....a dalsie uz neplanujem...uz posledna dcerka je take posmyknutie🤣

@danusa63 ja som proste taka povaha,ze si nerobim tazku hlavu...aj deti proste prisli,tak ich s manzelikom vychovavame a velmi sa s nich tesime...ja som asi taky typ,velmi spokojny so vsetkym....neriesim blbosti a nevyhladavam problemy tam,kde nie su...

@danusa63 normalne si ma zaskocila teraz s tym gynekologom,okrem 2.heho, som mala vsetky tehotenstva bezproblemove a porody veeelmi rychle,ale to zas som sa tak nastavila😁

Takéto pocity ma veľa žien. Tiež som jedna z tých co si začali užívať materstvo až keď jej dieťa vyrástlo z babatkovskeho obdobia. S jej otcom sme sa rozišli keď mala rok takže ta skúsenosť bola ešte oveľa horšia keď som bola na ňu sama a už by som si to naozaj zopakovať nechcela.

Ak ti môžem poradiť ako to prežiť skus sa viac sústrediť na seba. Dnes sa aj vďaka sociálnym sieťam ci internetu pestuje akýsi "kult materstva" kedy sa ženy, hlavne prvorodicky nechtiac porovnávajú a občas trpia pocitom ze nerobia dosť. Prečítajú si ze keď dieťa často plače tak z neho vyrastie nejaký psychicky naruseny asocial tak ho koja každú pol hodinu pomaly až do 3 rokov lebo materské mlieko "nenahraditeľné", cele noci nespia lebo si prečítali ze učenie spankovemu režimu z neho vychova duševného mrzaka, do 3 rokov musia byť doma lebo pracujúce matky su karieristicke svine. Vymýšľajú mu program 24/7 pretože plávanie pre bábätká je zdravé, montessori hračky podporujú inteligenciu, vhodná je len bio strava.... Navyse správna matka má doma vždy čisto a v nedeľu 3 chodovy obed a domáci koláč na stole, schudne do mesiaca po porode, je vždy k dispozícii, usmiata a pripravená splniť dieťaťu každú jeho potrebu, nikam bez deti nechodí a nemá žiadne záľuby ..

Ono sú to všetko fajn a dobre veci, len to netreba preháňať a snažiť sa o dokonalosť v každej sekunde na úkor vlastného zdravia ci duševnej pohody. Musíš si nájsť v sebe nejakú harmóniu, trochu zlaviť z nárokov a myslieť aj na seba. Naozaj nemá zmysel nespat celé noci lebo 1,5 ročne dieťa buntoši, už to nieje malé bábätko ktoré potrebuje kojenie každú chvíľu a naozaj je načase začať s trochou spankoveho tréningu. Tak isto zapoj muža, fakt nechápem ženy co píšu ze niekoľko rokov nespali. To majú doma co za egoistickych chlapov ze nedokážu ani jedno ráno v týždni vstať skôr (či v noci) aby si aj žena oddýchla?