Som na pokraji nervového zrútenia a dôvodom je dieťa
asi sa zhrozite z toho co Vam tu teraz napisem no ide ma rozdrapit od zlosti mam pocit ze moj syn mi robi iba napriek vsetko 😠 . nerespektuje ma nepomaha krik bitka ani lac dokonca ani vyhrazky typu odidem a uz sa nevratim(nepotrebujem radu ze to nemam hovorit ja to viem no uz som na konci so silami) mam pocit ze ponom v jednom kuse iba vrieskam a bijem ho po zadku (a to ma 20 mesiacov necelych) pisti po mne otrieskava si hlavicku rozhadzuje jedlo olieva sa vodou vyhadzuje mi oblecenie taha na seba susiak kope ma stipe a hryzie( poviete si totalne nezvladnuta vychova ale to mi robi posledne 2 tyzdne ) nikdy sme ho nerozmaznavali ani mu nic extra edovolovali a ani nezakazovali ale co uz on vystraja posledne dni je hroza nieco sa mu nepaci zacne rumazgat skace z postele ( synovec 15 mesacny si takto zlomil zapastie) a ja som z toho na nervy vrieskam po nom tak co mi bola suseda zo 4 / povedat nech budem ticsie ze jej deti spia a ja byvam na 7p niekedy mam fakt chut odist lebo si myslim ze bezomna mu bude lepsie 😢 akonahle pride mm z prace je to zlate dieta akokeby vymeneny nic nevystraja nerumazganezlosti nerobi neplechu... som vari ja ta zla?
@katka1981
"ten obraz rodiča" bol myslený v zmysle, že ak dieťaťu ukážeš, že biť je normálne, reagovať krikom je normálne a podobne, tak jednoducho si to osvojí a rovnako bude reagovať či už na svojich rovesníkov alebo v komunikácii s kýmkolvek ... dieťa všetko odpozeráva v prvom rade od svojich rodičov a veľa vecí si prenesie následne do dospelosti ... to som tým myslela a nie to, že ty mu ukážeš ako si treba hlavu plieskať o zem 🙂 to už je situácia, ktorú musí rodič vedieť vyriešiť tak, aby k takýmto stavom dochádzalo čo najmenej najlepšie už nikdy viac ...
môj syn zaujal polohu ležmo len raz a naposledy ... tiež sa hodil o zem mal asi 2,5 roka ... prekročila som ho a bez slova som odišla ... v momente vstal a s plačom za mnou utekal ... zastavila som sa, čupla som si, hodil sa mi do náručia a povedala som mu, že takéto veci sa nerobia, že je to škaredé ... viacej to neurobil ... a teraz si predstav, že by som vtom ako sa šmaril o zem začala po ňom ručať .... no zaručene by to nedopadlo tak, ako by som chcela ... 🙂
@majulino asi ma nejake hyperaktivne obdobie,mozno vzdor..va cim viac to teba hneva, tym je horsi..verim ti,ze si z toho "na nervy"-kto by nebol a hlavne z toho,ze mnohe veci sa udiali rychlo-rychla zmena..co poradit-byt dosledna,ale zaroven mu stale ukazovat ,ze ho lubis..casom sa ukludni...
@majulino aahoj, necitala som vsetky prispevky ale kamarat ma syna, kt. bol nieco podobne. On s nim bol sam, bez mami a fakt skusal vsetko mozne, bol neuveritelne trpezlivy, vsetko riesil v klude a s laskou ale obcas aj tak nic nepomahalo. Raz ked dostal maly takyto zachvat, kopal a hryzol..., tak ho kamarat (uplne v klude, nie nazlosteny) zdvihol a metajuceho strcil do sprchy pod studenu vodu. S kludom mu povedal, ze chape, ze maly ma obdobie vzdoru a citi zlost atd. a ze aby si neublizoval, musi ho pre jeho dobro schladit... Urobil to len raz. Odvtedy stacilo opytat sa Filip,myslis,ze sa potrebujes schladit? a bol klud.
Fakt neviem ci je to dobra vychovna metoda alebo nie... mozno skusenejsie mamicky povedia,ze nie. Sama neviem,ci by som ju pouzila ale je to skusenost, tak sa o nu delim.
@katka1981
a to je to, čo sa každá matka resp. rodič musí naučiť ... na každé dieťa platí niečo iné a aj to čo plati dnes, zajtra už nemusí, ale treba sa vyhýbať tomu, aby zlyhal práve rodič ... dieťa sa formuje každým dňom a treba ho viesť každým krokom a každou situáciou a snažiť sa zvládať situácie bez zbytočných agresívnych emócií ...
inak nadlahčene povedané "vedieť dieťa opiť rožkom" 🙂
Na pokraji nervoveho zrutenia mozu byt tak akurat matky, co maju postihnute deti alebo ich deticky bojuju v nemocnici o zivot a tych je tu na MK dost...tak sa laskavo spamataj a vaz si, ze tvoje dieta je zdrave!!!! lebo nikdy nevies, ako sa zivot dokaze zvrtnut a budes plakat nad tymi slovami, co si tu napisala!!!
@moon1979, tak tak presne. Vies co este u nas zabera? Ked ma amok, tak otocit to na zart. Minule mala hysak a sedela na zemi, ale uz to nebol vrchol, uz to klesalo, tak som ju zobrala a robila som si srandu, ze je akoze sliepka a tlaci vajicka, a v tomto kotkodakajucom duchu sme to ukoncili. Alebo zabera, ze sa jej prihovori plysak, pokazde nieco ine.
@majulino chapem ta, je to niekedy na prasky. Moja mladsia je strasny nervak a kedze som na baby takmer stale sama a nemam ako vypnut, tak je jasne, ze mi tiez rupli hocikedy nervy a kricala som-esteze byvame v dome. Ale potom som sa nadtym vsetkym zamyslala, ze aky to ma vlastne vyznam? Nechcem, aby si z detstva pamatali len psychicky labilnu mamu 😅 tak som sa naucila predychavat. Fungujeme tak asi 2mes a cuduj sa svete aj moje tvrdohlave dietatko to velmi dobre zacalo chapat. Rozpravam sa s nou s kludom. Ked robi nieco zle, tak jej poviem v klude nech to nerobi. Ked pokracuje, tak sa jej opytam, ci je poslusna alebo skareda. Zo zaciatku len kricala: Skareda!! a ja som to vzdy zahrala ako som z toho smutna, potom hned, ze poslusna. Tak som ju vyobjimala, ake mam krasne dievcatko poslusne. A to sa jej rata. Ked chyti nervy, ze sa hadze do zeme, tak ju dam do spalne na postel a poviem, ze ked bude poslusna, moze vyjst. Zo zaciatku vydrzala revat aj 15min. teraz par sekund a uz krici, uz neplacem, som poslusna. Ja ju vyobjimam, pochvalim. A poviem ti, ze po 2mes ma hysaky mozno 1-2do tyzdna. Na porovnanie, predtym aj 10krat za den. Proste som sa ukludnila ja a ovela je ukludnejsia aj ona. A teraz ked je taka, si necha aj viac vysvetlit a len doladujeme detaily. Ale poviem ti, ze na to ze ma obdobie vzdoru, tak si myslim, ze to celkom fajn zvladame. Vyskusaj, aj ked viem, ze to je velakrat tazke. A vobec ta neodsudzujem za to, ako reagujes, lebo je to podla mna uplne normalne. Normalne by nebolo, keby si si neuvedomovala, ze robis nieco zle a neriesila to. Drzim ti velmi prsty 😉 Uz som sa rozpisala nejak 😀
nasa byvala suseda mala taketo problemy so synom.zistili mu hyperaktivitu.neviem,co to vsetko obnasa,ale jej syn bol totalne nezvladnutelny.trochu sa to zlepsilo,ked mu predpisala dr. nejaky sirup.
Ja by som ukludnujuce prašky dala skorej mamičke....Nehnevaj sa ty si matka! Ty si musíš poradiť ako písali dievčatá hore, musíš každý večer ďakovať bohu že je zdravý...
Aj ja ja napisem, co som zazila, dufam, ze ta to mozno trosku ukludni. Moj syn mal tiez tazke obdobie vzdoru, ktore zacalo asi v roku a pol, najviac ma vytacalo, ze ublizoval druhym detom, strkal ich, bral im hracky, cim viac som mu dohovarala, ze sa to nerobi, tym viac to robil, proste chcel mat moju pozornost a pacilo sa mu ked som sa rozculila. Ine som ani tak neriesila, len ked bil bud mna alebo ine deti tak vtedy som ozaj musela zasiahnut, inak som sa naucila ho ignorovat ak ide o somarinky takpovediac, nech si place kolko chce. On ma este taku povahu, ze cim viac mu nieco zakazujem, tak tym viac to bude robit a skusat ma...No proste chcem napisat, ze raz sme boli v detskom centre tu v anglicku a zase, zacal tam capkat jedno dievcatko, bral detom z ruky hracky, ja cim viac som mu dohovarala tym to bolo horsie. Az som proste tam vyprskla do placu, lebo uz sa to nemalo ako inak ventilovat. Tak som si trosku poplakala tam, a ta veduca mi hovori, ci sa chcem porozpravat o synovi, a ja ze hej, ze by som daku radu uvitala, lebo uz si neviem rady. Hanbila som sa ako pes, no ale co uz.....Uzasna zena to je, hovori ako anjel, skoro nikdy nezvysi hlas, no proste moj vzor, a ona mi hovorila, ze tym sme si presli takmer vsetky, ze aj ona ma syna, ze uz to je davno, ale zo toto iste prezivala.....My spadol kamen zo srdca, ze take dobre ziena, ze aj ona mala takeho syna....Paradila mi len trpezlivost, lebo od toho sa utiec neda, treba len prezit, a snazit sa byt v nadhlade, ze ty mas tuto situaciu pod konrolou a nie tvoje dieta.Nesmies sa dat vtiahnut do toho, ze zacnes kricat a rozculovat sa, proste do jeho hry. Pekne trosku zvysenym hlasom, mu povedat ak neprestane, pojde za dvere alebo do inej miestnosti proste nieco ako trest, ze sa nemoze hrat. A to aj dodrzat, potom ho tam dat...Ja toto praktikujem, ci sme na navsteve, ci v playgroup, ci v detskom centre. Musim povedat, ze uz je to trochu lepsie, ma 3 roky a 3 mesiace. Hovori sa, ze u vacsiny deti je to najhorsie medzi 1,5 a 3 rokom.
@adelajda2012, u nas studene sprchy nepomahali, a ked som si raz ja omylom skusila tu studenu vodu, povedala som ze nikdy v zivote jej to uz neurobim ajkeby neviem co.
@majulino uplne ta chapem... niekedy to je na prasky uplne... Maly mal tiez take obdobie ked mal cca 20 mesiacov, bol neznesitelny chvilami a ja uplne na nervy.. ale potesim ta, preslo to 🙂 sice teraz bol dva dni neskutocny, ale mal abstak asi lebo sme mu rozstrihali dudulky chudatkovi... dnes vecer som bola s nim sama ked isiel hajat a on stale vyliezal z postele a mrkotal a krical tatinko tatinkooo tak som uz po nom zahučala nech pali do postele a ze nech necujem ani pipnut... tak isiel s placom, prisla som potom za nim, vysvetlila ze maminka uz je unavena a on mi hovori ze Maminka pod si ku mne lahnut, aspon na chvilu ja ta lubim strasne... No hotovo, som si v duchu do sprostych krav vynadala, lahla k nemu objimali sme sa az zahajal v klude a pohode.... Fakt si treba stale opakovat ze to je tvoje dieta ktore milujes a dakuj tak 5x denne za to ze ho mas... to pomoze 😉
@katka1981 no tak mozno netreba dat totalne ladovu,snad staci aj vlazna ;) Inak, som si este spomenula, ze u nich tiez obcas pomahalo otocit to cele na zart...
@livka299 ale ved tato mamina si pyta radu lebo chce svoje dieta zvladat...nechapem utocite na cloveka kt. si pyta radu lebo uz nevie ako....????
@majulino odporucam tie knizky, hoci nemam podobny problem ( zatial ) ale kupila som si ich a prestudovala...clovek zisti vela novych veci ako na deti a niektore su skutocne velmi jednoduche...
@majulino Pozri, každé dieťa je ine. To, že dieťa je obrazom rodicov su bludy !!!!! Vsak každá z nas pozna vela mamiciek a detí vo svojom okoli. Su proste deti, ktoré su ako med, posluchaju na slovo, nerobia huncutstva, v zivote by ich nenapadlo robit zle. A su deti, ktoré su proste ine.....Ja mam niečo podobne doma, len u nas je to spojene s hyperaktivitou - uz potvrdenou. V zivote som dieta nekopala, nehryzla, nestipala, nerozlievala vodu, nehadzala jedlo, nesplachovala veci, nevyhadzovala hracky von oknom, nevliezla do pracky, do rury, nevyhadzovala veci zo skrin......a nas maly to robi!!!!! Nevieme, ako ho taketo veci vobec napadnu. Neposlucha nikoho !!!! Nielen nas, ale celkovo, starkých, doktorku, proste neposlucha.....a take rady pestunok, ze prekrocit dieta - nevsimat si ho, alebo odist - to nezabera na kazdeho. Ja som takto odisla akoze vonku za dvere bytu a s malým to ani nepohlo. Cakala som cca 15 min a on nic!!!! Moje kamosky niektore su fakt nervacky - vrieskaju po svojich detoch - v zivote som ich nevidela objat vlastne dieta a ????? Ich deti su ako anjelikovia !!!!!!! KTO MA NAZVEM TO ,, DOBRE - BEZPROBLEMOVE,, DIETA TA NIKDY NEPOCHOPI - lebo to proste nepozna.
..och zas kopu odsudenia 😖 ....a ja nesuhlasim,... nezasluzi si to..je matka, ktora lubi svoje dieta, ma problem, tak sa ho snazi riesit, preto o nom hovori, pise..a to si nezasluzi odsudenie ,ale podanie pomocnej ruky, radu, co dalej, ako jej a jej dietatu pomôct...kto ma doma pohodove dieta, tak sa do takej situacie nevie vzit..a odpovede..ze vaz si svoje dieta , ze je zdrave..nevazi si ho??..ako môzte toto napisat .....vôbec ju nepoznate a ani ja nie..a hned sudite, ze je zla matka..radsej mala cusat a trapit sa s tym sama ?je tu kopu takych mamiciek, co tymto prechadzaju, ale radsej mozno ani nenapisu, aby sa na nich hned nezvalila takato sprska...k teme..je to obdobie vzdoru..u niektorych deti prejde hladko, u niektorych deti zial da zabrat celej rodine a okoliu..zvladnes to, neboj..len musis stat za svojim..ak das zakaz, nesmies ho porusit, ak sa hadze, bucha o zem, udiera hlavicku, odtiahni ho na miesto, kde si neublizi, prihovaraj sa mu v jednom tone, aj ked mas chut ho v tej chvili tresnut, musis vydrzat, treba ho silno drzat, objat..ak ublizi inemu dietatu, udrie ho, hned ho chytit, otocit k sebe, aj ked v tej chvilke sa zda, ze ta nepocuva /pocuje/ povedat mu, ze ublizuje a deti ktore sa biju, sa nemôzu hrat, zobrat ho a odist..mozno to parkrat este zopakuje..ale zisti, ze ked sa bude chciet hrat, tak musi pocuvat..moja dcera sa vyskusala hodit o zem, jacala ako besna, ..tak som to tiez zopakovala..dieta zostalo pozerat s otvorenou pusou..nikdy viac to neurobila.. 😀 ..skratka musis si najst to svoje, co plati na tvoje dieta..a niektore veci povolit,,k dietatu skratka patri obcas aj bordel, zamazanie od jedla..skus neriesit aspon obcas a tiez sa zapoj..stan sa aj ty dietatom, uvidis, ake budu tie chvilky pre vas super..keby si obcas videla mna, povies si , ze nie som normalna..ale obcas sa treba zahrat na dieta a byt dietatom 😉 ..drzte sa, zvladnete to..a je super, ze si tu napisala a vyrozpravala si svoj problem, urcite sa ti aj tymto aspon kusok ulavilo.. 😉
@majulino vsetko mozne som citala,teda rady,ze ty sa mas upokojit a taketo podprorujem,lebo sama som si malou presla,prechadzam obdobim ,ze byvala agresivna a podobne.takze sa ucim sama "ovladat" a inak s nou komunikovat a "osalit ju",ale vekom to ide lahsie u nas,ked je rozumnejsia.ale nechcem pisat o tom..ale nebolo tu nikde spomenute,co mozno bude sa zdat niekomu divne,ale niekomu prave nie...ako som pisala,moja dcerka bola dost nepokojna,agresivna,kusala ma,nervna a pod..a u nas velku rolu hrala aj strava...alergeny a veci co jej vadili...Je pravda,ze ked aj ty zjes nieco co ti vadi,tak si unavena,niekedy nervna a niekomu je zle,...tak sa citita aj deticky,ked im nieco netravi, robi zle v brusku,tak samozrejme "trpi" cele telo..to je nielen moj nazor,ale aj vlastna skusenost..skus aj o tom pouvazovat.A takisto aj niektore farbiva,cukry a podobne detickam nerobia dobre,dokonca to uvadzaju na obaloch....Len tym chcem povedat,ze vsetko so vsetkym suvisi...genetika,tvoja pohoda,jedlo, domace prostredie, atd atd 🙂
nemusí to byť vôbec obdobie vzdoru. neprežívala si v tehotenstve nejaký stres, smútok, alebo niečo podobné? choď za odborníkom, a poraď sa čo robiť. Kamoška toto riešila zo svojou dcérkou a nakoniec sa ukázalo, že malá má nejaký cudzojazyčný syndrom, ktorý spôsobuje bezdôvodne návaly hnevu a sú pod lekárskou kontrolou a poviem ti, nemá to vôbec ľahké. Malá nemôže do škôlky, ako a do akej školy pôjde, vôbec netuší.
@majulino Nie si zlá matka, hoci teraz sa zdá, že sa Ti to vymklo z rúk a ide to zlým smerom. Každý urobí chybu, dôležité je, že si si to uvedomila a chceš to napraviť. Odvahu!! 🙂
Pár postrehov:
Rozhodne mu bez Teba nebude lepšie, tak mu to ani nehovor.
Píšeš, že problém je asi 2 týždne. Išli a ešte sú sviatky a vtedy žijeme trochu inak. Deti to cítia a jednak môžu byť zmätené (zmena režimu), alebo naopak si povedia: Hmm, a platia ešte stále tie isté hranice? Zaveď znova pevný režim, pevnú štruktúru dňa.
To že sa upokojí, keď príde tatinko - to je pomerne bežné a často je to znak práve toho, že má s Tebou intenzívnejší vzťah (viac si dovoľujeme k tomu, koho poznáme). A tatinko nech si urobí raz do týždňa čas, kedy sa večer on postará o malého a Ty budeš mať voľno - na relax, nie na upratovanie kuchyne. Musíš sa pozbierať.
Neber si správanie malého osobne. Je to jeho spôsob komunikácie, snaž sa hľadať, čo tým chce povedať. Ťažko radiť, ale príklad, aby sme sa rozumeli: Kedy hádže jedlo? Keď už je najedený? - môže to byť symbol "Už si neprosím." Alebo naopak "Chcem sa ešte hrať". To neznamená, že mu to máš tolerovať!! Ale zareagovať na to, čo Ti hovorí. Napr. "Jedlo nie je na hádzanie. Vidím, že sa ešte chceš hrať. Napapáme sa a potom sa môžme ešte pohrať" alebo "Vidím, že už nechceš jesť. Odložím to na neskôr."
Ale pozor: niekedy deti robia veci ozaj naschvál, aby rodiča nahnevali, aby mu ublížili. To treba rozlíšiť. Nenechať sa vytočiť ale vyvodiť dôsledky. Viem, že sa to ľahšie povie ako urobí, ale skúšaj - raz sa to podarí a časom to už bude ľahšie.
Pevné objatie, čo tu niekto odporúčal, sa robí po zaškolení odborníkom, so súhlasom dieťaťa a nikdy nie vtedy, keď je dieťa v amoku. S tým opatrne, lebo ak sa nerobí správne, môže ublížiť. A celkovo - ak sa budeš cítiť "na dne" dlhšie, choď za odborníkom.
Keď sa oleje vodou a nehrozí prechladnutie či iná škoda, chvíľku ho nechaj v takom mokrom. Učenie prirodzenými dôsledkami.
Keď moje deti kričali, niekedy stačilo povedať: "Krič hlasnejšie, úplne najsilnejšie ako dokážeš" (On práve vtedy chce robiť opak toho, čo mu prikážeš 😅)
@majulino nič sa neboj, u nás je to veľmi podobné a malý má 2 roky. Doteraz mm chcel veľmi druhé dieťa a predvčerom povedal, že žiadne druhé, stačila by aj polovička z toho, čo máme 😀 Tiež kričím, aj mm-ktorý je nesmierne trpezlivý človek, dostane na zadok, ja si dávam každý večer predsavzatia, že od zajtra bude menej kriku, budem mať viac trpezlivosti atď. a druhý deň sa pokúšam, ale veru.... u nás dosť pomáha, že aspoň 2x ho zoberiem von do dvora, na prechádzky, do lesa...aby sa unavil. A stále sa mu snažím dávať úlohy. Keď varím, podáva zemiaky, s cestom robí...no nechci vedieť ako vyzerá. Vydržať, vydržať, dnešný deti sú také, aj ja len dúfam, že z toho vyrastie 🙂
@traktor super napísané, tlieskam!
Zaujímavé, že mamičky, ktoré radia, že s dieťaťom treba jednať trpezlivo, netrestať, vysvetľovať a ovládnuť sa, zareagujú na takýto príspevok obviňovaním, kritikou, odsúdením...
Som veľmi rada, že bola založená táto téma, lebo mi sme s mužom na pokraji zrútenia už 4 roky. Tak si velmi rada prečítam rady od MAMIČIEK, KTORÉ MAJÚ PODOBNÝ PROBLÉM....lebo zas a znova len čítať múdrosti od mamičiek, ktoré majú doma "normálne" dieťa, sa mi veru nechce...kvôli takýmto múdrym som odišla z koníka.....my našu malú ĺúbime, venujeme sa jej, vždy keď sa dá, maĺujem s ňou, pečiem s ňou, muž sa sňou hráva, no proste venujeme sa jej...ale ona dokáže od rána do večera len provokovať, provokovať a provokovať....pri maľovaní neobsedí, vlastne pri ničom...nemám čas všetko rozpisovať, tak aspoň takto v skratke...vôbec sa nevie sama hrať....vlastne od narodenia je to náročné dieťa, bola stále umrnčaná a nespokojná....z každej strany počúvam, že je za 3 chlapcov, že je neskutočne živá, atď....mamičku , ktorá založila túto tému chápem, určite sem nepísala preto, aby si prečítala názory, ktoré vyjadrujú, že ona je tá zlá....keď budem mať viac času, všetky rady si veľmi rada prečítam...
@renia uplne presne, sme na tom rovnako a pisat tu radsej nic nejdem......a tiez si pockam na rady (skvelych mamiciek), lebo zatial tie, co sem dali uz boli vyskusane, no marne......zakladatelku viem pochopit a nebudem ju sudit, ale uz ked som citala uvodny pripsevok mi bolo jasne, ze tu sa pochopenia nedocka..... @majulino kludne napis IP , tu ta tak max. dorazia...a to uz fakt nepotrebujes...ani ja;)
nebudem sa rozpisovat, asi tu je uz vela dobrych rad. poviem len tolko, kasli na domacnost a vrat sa s nim do detstva. on skuma, skusa, objavuje. rob s nim aktivity ako napr tu a uvidis ak osa uz po tyzdni bude menit http://www.montessoriblog.sk
@adelajda2012 no len dávaj studené sprchy dávaj dávaj a potom sa nečuduj keď ti začne dieťa koktať grrrr čo ste to za ženy do Boha!!!! ja mám tiež nervy v kýbli zo syna, ale toto by som mu nikdy neurobila!!! A, že nezačne koktať? Hm... poznám jeden živý príklad, kedy sprcha spôsobila koktanie, zajakávanie sa!! takže smelo studenú veď čo budeš a o zápale močových ciest ani nehovorím, veď je v tak teplúčko, že sa opalujeme.... kokos toto sú teda názory!!! je mi zle 😠 😠 😠 😠 😠 😠 😠 😠 😠
Dieťa potrebuje aktivitu niečo mu vymysli veď dnes máme kopu možností daj mu kocky trochu pri ňom poseď pozerajte si obrázky jednoducho mu vyber aktivitu ty ja mám o niečo staršiu dcérku a viem že tieto deti všetko zaujíma, najmä čo mu ukáže maminka .-)
U nás to bolo podobné. Začalo to keď mal cca 20 mesiacov. Po troch mesiacoch som už bola hotová. To už dospelo do štádia, že som cestou domov z vonku sedela na schodoch a plakala, čo som si nevedela rady. (A susedia chodili okolo a len pozerali :( ). Po tomto som išla k lekárke detskej, ktorá nám odporučila detskú psychiatričku (na Sekčove oproti poliklinike, na meno si už nespomeniem). Tá skonštatovala, že malý je OK a dala nám presné postupy, ako s ním komunikovať. Syn vôbec nepočúval a robil hlavne nebezpečné veci, ktorými mohol ublížiť sebe, alebo ničil veci okolo seba. Po návšteve tejto pani doktorky sa situácia upokojila trošku. Ale náš malý je naozaj veeeľmi temperamentný, tvrdohlavý, dominantný. Čo mne osobne pomohlo, aby som sa ukľudnila a pozerala na situácie s nadhľadom je kniha Pohodoví rodičia http://www.martinus.sk/data/tovar/_l/78/l78848.jpg . Čo mi však veľmi pomohlo v komunikácii s ním je, aj vyššie spomenutá kniha, Respektovat a být respektován http://www.martinus.sk/data/tovar/_l/68/l68554.jpg Netvrdím, že už nekričím a nešediviem. Občas mám príšerné stavy, no keď sa vrátim k postupom z tejto knihy, tak sa nestačím čudovať, ako malý parádne funguje. Držim palce.