Som precitlivelá mama?
Zeny ruku na srdce ako to mate s emociami?mam jedinacika syna som nanho velmi naviazana.Ma 15 r:🤣teraz nastupoval na strednu musi dochadzat do Ba.Uz vcera som bola neuveritelne nervozna ci sa mu bude pacit, aky budu kolektiv on je typ, ze je schopny s niekym prehovorit po pol roku.Introvert, ak sa spytaju odpovie, ak nie nikomu sa neprihovori.Mna dnes bolel cely den zaludok, normalne som mala uzkosti este mam aj menzes.
Je normalny taky iracionalny strach o dieta?Ja uz uvazujem aj o psychologovi.O 13 sa konecne ozval, ze je doma sice sa nezmestil do prveho autobusu, ale chytil druhy.Ten strach o deti nikdy neprejde?Ked isiel do skolky som to tak neprezivala bol tu v dedine, na skok...viem, ze je sikovny, mudry, nestrati sa, ale...neviem to racionalne vysvetlit coho sa tak bojim.Zmeny?minuly tyzden bol s kamosmi v Ba v kine, na pizzu taka rozlucka s prazdninami a detto.Bojite sa aj o vacsie deti ci prehanam?Velmi citliva a uzkostliva som bola vzdy nedavam to najavo, nestrasim ho nicim,ale idu mi do hlavy myslienky, ze ho zrazi auto, vytrhnu mu mobil z ruky.Snazim sa to zahnat, ale nejde to.Cim som starsia, tym to je horsie.Muz si robil vcera zo mna srandu a, ked som mu povedala aka som nervozna ma vysmial.V noci bol 3x hore, lebo sa bal, ze zaspime tak tiez mu nervy pracovali
Toto ale prenášaš na dieťa, je lepšie sa naučiť so sebou pracovať v pravom rade a byť čo najviac nápomocná dieťaťu, ale určite nepomôže sa trápiť.
@nnnuuunnn syn bol v pohode aj vecer zaspal bala som sa, ze zaspi o polnoci.Ked mame ist na dovolenku vzdy prebdie noc pred odchodom.Je to este bezny strach matky pred neznamym?Az poobede som sa vedela najest:(ja viem, ze o par dni to prejde, zvykneme si, ale uplne ma to rozhodilo.
ten psychológ je dobrý nápad
V poslednom čase aj ja som taká, dcéra ide na VŠ, bude bývať inde, màm strach že toho bude veľa, kvantum učiva, všetko nové, sama sa o seba postarať v nájme, aj keď si uvedomujem, že každý vysokoškolák to má ťažké...no a samozrejme, tiež nechcem, aby bola dcéra ako ja, lebo byť úzkostlivá je hrozné, všetci v našej rodine sme takí precitlivelí a nie je to bohviečo, môj muž nerieši vpôbec nič a má spokojnejší život.
Ja by som skusila toho psychologa. Nie je to neobvykle, takto sa bat, no vlastnej skusenosti viem, ze ked sa rodic velmi boji o dieta, tak citlivejsie dieta si moze zacat menej verit. Vidi, ze rodic sa boji, pochybuje o nom a podvedome sa zacne bat aj ono o seba, ci je dost zivotaschopne, ci to zvladne atd. Kvoli tomu by som sla.
Mne to pride prehnane. Mà uz 15r nie 5. Ja som v Ba chodila sama na zsku cez dost zlu krizovatku bez semaforu.. a na strednu na opacny koniec mesta dvomi busmi., Moja mala chodi do skoly skolskym busom od 6r a maly bude chodit od 4 Lebo nie je taky divoch ako ona. Mozno ta v skutocnosti viac trapi ze je taki introvert.. a je jedinacik.. dospieva a zachvilku bude zit svoj zivot tak pozor nech tvoja laska nedusi. Kludne pokecaj s psychologom ked to moc prezivas.
@jerrz ak ta to ukludni bude mat 4.5r vtedy a bude tam aj jeho v tom case 9r segra. Autobus ich vyzdvihne pred domom a vystupia pri skole ( skolka je spojena ) vonku su ucitelia aj riaditel a dozeraju aby sa deti dostali do skoly. Cestou domov to iste. Sofer ich pozna po mene ( aj riaditel a vsetci ucitelia)
preboha, spamätaj sa. Láska je jedna vec a opičia láska druhá. Raz sa musí odpútať od tvojej sukne a začať žiť (aspoň do istej miery, postupne) samostatný život a tvoje chorobné obavy mu to len sťažujú, pretože to z teba cíti. Prehnané obavy sú vlastne nedôverou v jeho vlastné schopnosti, myslíš, že mu to prospieva? A navyše, tým, že sa znervózňuješ a stresuješ, žiadne potenciálnej katastrofe nezabrániš!
@miadi Viem čo je školský autobus. A viem ze mimo SK bežná prax. Chvaaaala Bohu za naše slovensko aj materskú 3 rocnu, lebo toto naozaj je pre mna vela. Priliz veľa povinnosti na 4 ročné dieťa že musí samo cestovať a dávať už pozor na seba...hoc aj učiteľky čakajú ich aj tak by som bola nekludna ved mam za neho ja zodpovednosť ako rodič . Moj 4 ročný by do toho autobusu bezomna ani nenastupil.
Ale vsak iný kraj iný mrav... Ja si to neviem predstaviť aj pre to že tam nezijem.
Ja na tom nič zle nevidím. Je to tvoje dieťa, o koho iného by si mala mať obavy? Keď ho tým neobmedzujes tak je to ok.
A ty si tiež taká? Lebo ja taká som, a mám aj takého syna. Ale nebudem sa trápiť, viem, že to nepomôže. Samozrejme obavy mám, a je mi to ľúto, ale nepomôžem mu. Jedine, že si doma s ním o tom pohovorím, že to čo cíti je normálne.