Som stvorená pre rodinný život alebo nie?
Ahojte dievčence, nachádzam sa v období keď vážne pochybujem o sebe ako o žene, o sebe ako o matke a aj ako o partnerke. Mam dve deti, chalanov-jeden ma 9 a druhy 5.Zijem v partnerskom zväzku 7 rokov, nás model rodiny je taky až veľmi progresívny...v tom, ze moji synovia majú každý iného otca, pricom žijem s otcom mladšieho synatora,kazdy z nas ma iné priezvisko, ale na to som si už zvykla. Bolo obdobie keď som strašne tuzila po sobáši, nech sme svoji na papieri ale to je uz za mnou. Každodenným životom, kolobeh v práci, ďalšie povinnosti doma, okolo školy, skolky deti som dospela k záveru ze všetko robím len z donútenia, ze ma nenapĺňa starostlivosť o domácnosť lebo aj tak urobia bordel, moja robota vyjde nazmar (určite to poznáte) nenapĺňa ma čas strávený s detmi, s rodinou ja sa prisambohu cítim lepšie v práci medzi kolektívom, kde moja činnosť v robote mi príde zmysluplná ale doma zo tak nevidím. Každodenným životom som dospela k tomu, ze mi vadí môj chlap, nevidím na ňom nič pekne, ľutujem ze som ho vypustila do svojho života, radšej som mala ostať sama s prvým synom.bola som však zúfalo naivná a tuzila som po riadnej rodine. Teraz ju mam a nedávam to to, ako sa ja ako žena musím podriadiť deťom, obetovat
Keď to nejako zvládneš, myslím, že budeš rada, že máš dvoch a nie jedného. Teraz si unavena, vyčerpaná
Za mňa veľmi málo pracujúcich žien je stvorených "pre rodinu", v tomto zmysle , ako teraz fungujeme 😉. Ja osobne nechápem ženu, ktorá tvrdí že miluje domáce práce, robenie úloh s deťmi, umývanie zúbkov s deťmi, naháňanie do postele, atď. Sú síce nejakí chlapi, ktorí dobrovoľne prevezmú časť týchto povinností (dar z neba) a nejaké (za mňa osvietené) ženy, ktoré okamžite po narodení dieťaťa dokopávajú muža, aby prevzal istý diel povinnosti okolo rodiny na svoje plecia, ale väčšina to nie je. Väčšina sú ženy, ktoré automaticky to berú tak, že tým, že sú na materskej, tak sú zodpovedné za full servis okolo detí aj muža. A následne toto už v ich hlave ostáva - čiže nie je to tým, že by sme boli na to "stvorené", skôr je to akýsi pocit, že "mala by som to predsa zvládať, nie?" a "veď každá správna žena to popri robote zvláda"... No a chlap, pokiaľ nie je masochista, prečo by sa hrnul dobrovoľne do domácich prác a pomoci s deťmi, ktoré stále niečo NECHCÚ robiť? (Ja byť na jeho mieste, poviem ti, že tiež radšej prídem "unavená" z práce a sadnem k mobilu). A teda potom prichádza ten deň, že žena si uvedomí, že helooooou ale ja takto stále nevládzem!!!! A mužík začína byť vykopkávaný z komfortnej zóny a začína sa zapájať, jeden viac, iný menej, už záleží od vzťahu k vzťahu. Čiže k tvojej otázke, za mňa sú tvoje pocity úplne normálne, a teda mala by si začať myslieť viac na seba a poskytovať menej full servisu, trebárs začať menej variť a viac donášok, alebo trebárs ak sa nikomu nechce na výlet, ísť s nejakou fajn kamoškou a dobre sa vykecať a tak. A tlačiť muža (budiž, kľudne tam buď "vedúca", či ako si to nazvala), aby prevzal časť povinností. A ešte raz si prečítaj prvú vetu. A drž sa. A keď ťa prepadnú myšlienky, ako to nie je fér, tak ich presmeruj, že čo by som mohla zmeniť hneď teraz, aby som do budúcna nemusela toľko toho robiť ja (napríklad ten 9ročný bude od toho dňa, ja neviem čo, musí si odniesť tanier do drezu a zakaždým ho upozorníš na to). A komunikuj s manželom, že potrebuješ pomoc, či sa mu to páči alebo nepáči. A navrhni mu, čo presne bude robiť, ja neviem komplet pranie mu hoď na starosť (oprať, zavesiť, poskladať, odložiť). Ale teda nepoznám ho. Je možné, že keď sa o tom pobavíte, a začne niečo skutočne robiť, tebe odbudnú povinnosti, on bude niečo robiť, aj na neho začneš trošku ináč pozerať a aj tá kríza vo vzťahu už nebude až taká hlboká. A možno sa potom budete rozprávať ďalej o veciach atď a veci sa postupne začnú meniť. Snáď... Držím palce...
Tiez si myslim ze si vyhoreta. Ale super ze mas aspon pracu ktora ta tesi. Synovia su uz dost velki minimalne aby nerobili bordel, ale aj na to aby ti s niecim pomahali. Zadel im nejake jednoduche ulohy, za to primeranu odmenu, cas nech travia s otcom aspon v obodbi kym si ty od toho vsetkeho oddychnes.
@miculiatko Čoho sa bojíš, žeby to s ním urobilo?Nefunkčný vzťah max zničí Teba a bude to pociťovať aj on. V nešťastnej nefungujúcej rodine proste nemôže vyrásť šťastné dieťa. Počas výšky som robila v detskom tábore pre onkologické detičky. Vieš, koľké mi úprimne povedali, že by chceli, aby boli ich rodičia boli šťastní a išli od seba?Mnohé tušili, že ostávajú na oko rodinou, len kvôli nim. Aj dieťa bez toho, že by si si toho bola vedomá, cíti a vidí, ako je to medzi matkou a otcom.
@betulinka1 bola som s kolegyňami na lyžovačke. Doma peklo... Ze ci sa mi páči takýto život slobodnej ženy, ze na co som chcela rodinu. Veľakrát som môjmu chlapovi povedala nech sa neschovava za rodinu, ze je to všetko len o ňom a len preto lebo mu nesedím slušne povedané na kolienku.
@miculiatko mne príde, že buď nevieš, čo vlastne v živote chceš, alebo si len nevieš vyhrať správneho partnera. Nie každý je vhodný na život vo vzťahu, alebo založenie rodiny, ale to musíš vedieť predsa ty. Druhé dieťa s druhým mužom, tu už ťažko niekoho predlsvedčíš, že chyba nieje v tebe. Skús sa zamyslieť, čo vlastne v živote chceš a do tretice neviem, či má zmysel to skúšať. Ono vzťah je v určitom ohľade obchod, musíte si na začiatku stanoviť podmienky a ujasniť predstavy, čo každý od toho druhého očakáva. Keď chlap nedostáva to, čo od vzťahu očakáva, no tak na to kašle, nemá motiváciu. Ty si nešťastná, on tiež. Dohodnite si podmienky, alebo choďte od seba, iná možnosť nie je.
@miculiatko mne sa nezdá že by si bola vytvorená alebo mala nejaký problém s rodinným životom, proste ti lezie na nervy chlap. Viem že je to veľmi ťažké rozhodnutie s ohľadom na deti, ale uvidíš že sa to utrasie, ak ste schopní nevybavovat si účty cez deti. Verím že áno. Napr. ja som u mojich rodičov vždy mala pocit že sú spolu z povinnosti. Že otec financuje a mama je v podstate "slúžka" blbo povedané. Teraz ma mama 80 a stále skáče okolo otca a už je z toho totálne vyčerpaná,ale už inak nevie. Toto asi nechceš...držím ti palce!
@bluka2 robíš prácu v štýle digitálny nomád, že sa môžeš vlastne presťahovať hocikde a pracovať online? Alebo si dala v Európe výpoveď a našla si si v Afrike novú prácu? Inak, skvelo si to vyriešila 👌
Moja známa má tiež chlapcov 9 a 5 a majú rozdielnych otcov..
jej posledný partner bol v šoku, keď si nedávno našiel svoje veci pred dverami..
Povinne striedavá starostlivosť(rovnako aj ten starší chlapec) a ona si užíva 2 týždne slobody, cestuje, schudla, opeknela, iný človek..
Netreba sa trápiť, prisť o zdravie, veď to nie je nutné..
Niektoré ženy by neprežili striedavú, ale vidím, že tých ktorým to vyhovuje začína byť čím ďalej viac..
@namornicka nie som digitálny nomád, ale tiež ma to zaujalo. Ta flexibilita a voľnosť👌Len na druhej strane s deťmi preferujem stabilný istý príjem; našla som si novú prácu…
@elzu ooo ďakujem. Ja som mala ešte jednu motiváciu a to, že mladší 6 ročný chcel stále viac hračiek a nikdy nemal dosť, pričom samozrejme, v Európe sa tomu nedá vyhnúť, mali sme ich viac než dosť. Ta jeho nenásytnost, pocit, že nemá dosť a úplná nechápavosť o tom, že sa máme viac než dobre. To som vedela, že toto musím zmeniť tiež. A som šťastná, úplne ho to prešlo. Lekcia zabrala na 100%. Teraz si vystačí s tým, čo ma. A nie sú tu všade tie nástrahy, že treba kúpiť. Ok, dosť off topic
Vykaslala by som sa nanho,aj tak ho nemas rada,si s nim len kvoli synovi,o com je taky zivot? S detmi ma aky vztah? Alebo oni s nim,maju ho radi,vyhladavaju jeho spolocnost ci ani nie?
@miculiatko tvoj muž sa boji, keď ideš na lyžovačku, že zistíš, že ti je lepšie bez neho.Bud rada, že si samostatná, že nevisiš na mužovi, nečakas, že rozhodne za teba.Si ťahúň rodiny a to unaví aj kona.To usmernovanie deti bude ešte roky😆a to počkaj, keď prídu do puberty budeš sa cítit ešte viac nepochopena .Tvoj muž je tvoj problém neaktivny, domased.Vzdy je jeden viac ťahúň, ale asi si ho dosť predbehla.Na tvojom mieste si s deťmi robím program a on nech sedí doma.Aj pre môjho muža je všetko veľa, uhanam ho atď....ale ide... mám ešte málo rokov na to, aby som sedela na gauči.Neviem kolko máte rokov, ale priprav sa na to, že to bude ešte horšie.Aj žena s deťmi môže ísť na lyžovačku on si iba zvykol, že si vždy po ruke, zariadis, deti sa obracajú na teba.A možno je čas naozaj ho opustiť.Teraz by som si s ním sadla, že chcem žiť aktívnejšie, deťom zadelit malé úlohy, spraviť dohodu kam idete cez víkend čo robiť a uvidíš.Rodicovstvo nie je sedieť na gauči.Hlavne si pestuj vzťahy s kamarátkami decká budú za pár rokov s kamarátmi muž na gauči a ty budeš potrebovať niekoho s kým vypadnúť.Mas normálne pocity asi si im veľa dala a začala si sa búriť, lebo nevďačnosť z každej strany.
@lenka2232 s detmi si rozumie, venuje sa im tak po svojom, chlapsky... Vie sa o nich postarať keď som v práci 12hodin,so starším sa učí aj do školy keď treba. Hlavou mi ide všeličo... Ze by som predala dom, presťahovala by som sa domov na Oravu, zmenila pracovisko, deti školu... No ich otcovia by mi začali robiť zo života peklo kebyže im deti vezmem preč. Žijem totiž na dolniakoch...
@luccija ja mam 36rokov,moj partner 51. Uz sa vyhovára ze on tak nevládze ako vladzem ja v mojom veku. Tiez zdieľam názor ze nechcem sedieť na gauči, ale zažiť, cestovať, vidieť spoznávať našu malebnou krajinu. Co je najhoršie, on mi to na sľuboval ako budeme chodiť kadetade a teraz hľadá výhovorky. On si je vedomý toho ze ja som schopná zrealizovať výlet aj bez neho, s detmi, ze ja ho k tomu nepotrebujem, a to je to co ho desí najviac. Dostal odo mňa wellness pobyt pod stromček na Liptove. A uz som mala dnes večer-deň pred odchodom naložené ze to som vypočítavo dala darček sebe, lebo ja chcem túru atď. Ja som schopná tam ísť aj sama, bez neho... Neváži si nič...
Keď toho druhého chlapa nechceš, kašli na to proste, dá sa vzdať aj toho sna o úplnej rodine 😉 vraj spoľahlivý indikátor psychickej pohody deti je spokojná matka