Som veľmi naviazaná na štvorročné dieťa

Tvoje pocity su normalne.Nie vsetky zeny to citia rovnako tiez mam jedinacika a tiez som sa nevedela odtrhnut.Vobec nemusi ist do skolky, ale zase moja bola aj so starymi rodicmi , muzom...az tak upata som nebola.raz pride cas kedy dieta popustis pride skola ini kamarati, ak mu nebudes chciet ublizit budes ho musiet PUSTIT.to neznamena, ze Ta nebude mat rad🙂ale vo veku tvojho dietata som bola podobna a dnes som uz na stastie v pohode a dieta je samostatne a nepotrebuje ma pri kazdom rozhodnuti uz je teeneger

No neviem, mne to pripadá ako výmysel 🤭 to vážne nechodíš do prace lebo nechceš dat dieťa škôlky? 4 ročne dieťa voláš drobček? A ze deťom ktoré chodia do škôlky chyba objatie a láska? 😅 Môj starší syn reval prvý den v škôlke, je to uplne normálne. Deti potrebujú interakciu aj s okolitým svetom, nie žiť v bubline s mamkou a to máš už 4 ročne dieťa preboha.. Ihrisko nerátam lebo aj tam si mu stále za ritou.. Nechcem byť zlá, ak je to pravda táto téma tak sa musíš zamyslieť lebo nerobíš dobre tomu dieťaťu..

nie je problem, ze je tvoje dieta nechodi do skolky, ani keby vobec nechodil, stale by to bolo ok..
poznam deti, ktore nikdy do skolky/beznej skoly nechodili, ale ani jedno nema matku, co ho same nikam nemoze pustit, lebo hned doma zomiera bez neho zarmutkom a obavami. tie deti su v pohode.
ALE ale u vas to nie je tak celkom to iste.. velkym prevelkym problemom jje totiz tvoje vnimanie situacie. tvoja emocna zavislost na vlastnom dietati ma obrovsky potencial znicit mu zivot!
pises, ze len ty ho ochranis, ze deti su "take" lebo im chyba objatie atd. atd.
vies, mozes pokracovat v tom ochranarstve, izolovat ho od reality (v zmysle, ze mu budes vzdy za zadkom, pripravena zasiahnut) a tvoj syn bude mat problem sa kvoli tvojej opicej laske od teba aj v dospelosti odputat.. budu mu krachovat vztahy, pravdepodobne nebude mat rodinu a raz, ked sa ty pominies, ostane sam.. osamely mamin milacik..
alebo ho pustis.. nech "ide do sveta", ved ako inak sa nauci reagovat na soc.situacie, ked ich nezazije?

ty mas byt jeho istota a stabilita, ty nemas tvorit cely jeho svet!!

Prečo by mu mali ubližovať? Booože, keď mu budeš stále za zadkom, vieš čo z neho vychováš? Ťuťmáka. Nazvala by som to aj škaredšie, ale to by si asi neprežila, že by som tak povedala na tvojho "drobca" 🙈 Mala by si ísť k psychológovi. To nemyslím nijak v zlom, ale nemáš normálny postoj k svojmu dieťaťu. A sama to vieš - inač by si nezakladala túto tému... Minule tu bola téma, že matka bola nešťastná, že jej 23(!) ročná "dcérka", jej "chrobáčik" je tehotná... Ty budeš takýmto štýlom taká istá. Keď bude mať syn 30 rokov, tak sem napíšeš, že baby môj "drobček" ide prvýkrát sám do obchodu, dúfam, že bude v poriadku 😀

Tak si nazivaj so svojim "drobcekom" a bud mu za zadockom az do vysokej skoly a kazdy den mu vyjadruj lasku kolko len chces...nechapem o co ti islo v tomto prispevku...ja som deti "odkladala"od mala,ani som nekojila,aj do skolky chodili ,aj skolu navstevuju aj 3 kruzky kazdy ,ja pracujem a ked idu prespat k babkam ,bratrancom bacham sampanske,napriek tomu ,ze ich milujem a vies co?su uplne normalni 😁

Akosi uz teraz začínam sucitit s budúcou nevestou. Toto bude typicky príklad jedinacika s vyšinutou matkou. Dufam, ze chlapcovi touto opičou láskou neznicis cely zivot.

Chápem Ťa... Teda do istej miery... Bola som na tom podobne a mozno trochu aj som a to mám 3 deti. Viem že ho velmi ľúbiš.. Moje deti ked isli k babke na prazdniny aj to len max 3 dni a ja som chodila doka ako tiger nervozna a ratala hodiny kedy uz pojdem po ne... Ale vedela som že musim im dat vacsiu voľnosť pre ich dobro...
V prvom rade si musis uvedomiť že dieta musí sa učiť samostatnosti a do zivota sa učiť aj z neúspechov a sklamaní... Nemôže byt vsade mama, lebo sa to nenaučí a zivot bude mať ťažší.
Musi sa ucit aj zodpovednosti, lebo takymto sposobom sa to nenaučí nikdy..
Vies si predstaviť ze by sa nieco nedajbože stalo a musela by si byt v nemocnici nejaký cas? Týždne? Alebo ked tu uz nebudeš, tazko sa mu bude orientovat vo svete keď nebude naučený ako takej samostatnosti...

Kedysi som čítala jeden výrok, ktorý oslovil aj mňa s to je, že " TVOJE DIEŤA, NIE JE TVOJ MAJETOK! TVOJOU ÚLOHOU MATKY JE, LEN HO DOBRE VYCHOVAŤ A POTOM POSUNÚŤ - PUSTIŤ HO ĎALEJ DO ŽIVOTA..."

@vendulka80 ja dúfam, že je to troll, ktorý sem prišiel provokovať a rozprúdiť diskusiu, aj keď som si to spočiatku nemyslela. Neverím, že v dnešnej dobe, keď je takáto dostupnosť informácií, aká je, by bola nejaká matka takto prepnutá. Aký zmysel malo založiť túto tému? Ak by si problém uvedomovala a chcela rady, čo s tým robiť, tak chápem, ale inak nie.

Ja si myslim a dufam ze tento profil je vymysleny.
Ak si zena realna...tak sa priprav na to ze manzel toto dlho nevdrzi a decko ti bud zdrhne v 18tich v tom lepsom pripade alebo mu uplne znicis zivot....

Och dievča zlaté ... ja mám tiež jedináčika a ako "krkavčia" matka som ho odložila v dvoch rokoch do jasiel 🙂 a pravidelne chodil aj na "týždňovky" k starým rodičom... prečo??? lebo som videla opičiu lásku v priamom prenose u môjho chvála bohu už ex... mamička totiž svojmu "chrobáčikovi" jedináčikovi teraz už 40 ročnému chlapovi do dnes behá okolo riťky, miláčik sem a miláčik tam... celé manželstvo som trpela lebo mamička s nami musela chodiť všade, lebo však ona nebude bez neho... pokiaľ sme žili u mamičky (bohu vďaka len chvíľu) mamička ho večer chodila zakrývať a ráno mu varia kávičku, doma mal uvarený obedík, prala mu , žehlila a on ani brvou nepohol len hneď od dverí kričal " mama som doma, som hladný", mama dones, mama zanes, mama urob... postupne som sa ho snažila aspoň troška skultúrniť a odsťahovali sme sa... pri sťahovaní ex svokra dostávala záchvaty plaču, ako ju tam môžeme samučičkú nechať, aký je on neverník, že ju opúšťa, proste teátro... každé jedno ráno mu presne o pol 8 volala so slovami "láska moja ako sa máš"... a potom to isté skúšala na môjho syna... mamička mala hlavné slovo, mamička bola svätá a nik nebol nad mamičku... tak som jej "drobčeka" pekne vrátila a teraz si spolu nažívajú vo dvojici... a ešte jedna vec po rozvode samozrejme malý chodí na víkendy k oteckovi, jasné, že to pre mňa nebolo jednoduché ale nakoľko je môj syn samostatný jedinec vedený k samostatnosti, tak sme to obaja zvládli a aj zvládame... ja svojho syna milujem nadovšetko, zomrela by som pre neho ale viem, že ho nemôžem dusiť , že mu musím dať priestor, viem, že raz odíde, bude mať svoj život a chcem aby bol na ten život pripravený nie bežal s každou blbosťou za mojou sukňou, samozrejme vždy tu budem keď bude potrebovať ale niektoré veci si proste musí riešiť sám...

@misinka26 Mariska sediva tak ta dufam asistovala aj pri výrobe vnuka 🙂 🙂 🙂
Mam dvoch synov lubim ich ako kone. Ked som ich prvy krat pustala niekam samých co i len s kamarátmi po dedine tak som myslela ze zošediviem ale zvladla som to 🙂 🙂 🙂

nekrmte trolla, radte/radme radsej niekomu, kto sa na tom nezabava...

@vendulka80 si pis, ze znici. Podla jej reakcii na tom ani nevidi nic zle a ani to nemieni menit. Starkovci su zli , lebo nedodrzuju jej "co jedia zdrave deti" ci ako sa to vola, ostatne matky su otrasne lebo odlozili dieta do jasli.. ja ked si to predstavim, dosledok tejto vychovy 🙄 bud z nej bude chlapec na nervy a ujde pri prvej moznej prilezitosti alebo to bude take trdlo nepouzitelne do zivota. Kazda zena v jeho zivote bude iba nula nehodna toho jej vzacneho pupku sveta. No nedobre to bude ale ked je ona spokojna.. to je asi najdolezitejsie, ci?? 🤔

@misinka26 tuším aj reklama bola, kde sa zobudil 40 ročný "drobček" ráno a maminka mu doniesla do postele kakavko Granko v bodkovanom hrnčeku (reklama na Granko)

@marcellka32 o tomto je aj tento príbeh... len sa to ešte vyvíja 😂🙈🤷‍♀️😅

@marcellka32 a manželka vedľa neho sa usmievala, mňa by asi drblo 😂

@marcellka32 Pri tejto reklame sa mi do dnes chce plakať... kto neprežije opičiu lásku matky nepochopí...

@ibrunova no je dôležité nemať pred svadbou na očiach klapky a neutešovať sa tým, že po svadbe sa zmení.

No co ja sledujem moje okolie posledné roky, tak sa žiadne supnutie do jaslí nekoná, ale prave naopak. Chápem, všetky sme iné, naše deti mame radi, dá sa byť doma dlho.. Ale ja som trosku zosmutnela, keď som si prečítala tvoj príspevok, milá autorka.. Lebo som si spomenula na jedného môjho bývalého spolužiaka, teraz už má nad 30.. Ktorý bol a je mega talentovaný, hudobné nástroje, šport, vedomosti, vo všetkom bol vždy najlepší, aj ma dobru VŠ. Ale.. trčí doma, u mamky, neviem, či už má vlastnú izbu, v desiatich rokoch ešte spal s rodičmi, mal aj dve vazne vzťahy ale všetky ženy sa záhadné vytratili z jeho života.. Je sám, teda pardon, s mamou. Pracuje to hej, ale so svojou kvalifikáciou by mohol robiť niečo iné, má n to, ale tak práca v okrese pánu Bohu za chrbtom kde mamka býva nie je, tak mu aj tak vyhovuje.. Ja ani nepochybujem, že je šťastný a spokojný, lebo toto je pre neho normál. Takto to ma cely život. Keď si pomyslím, že kde by mohol byt teraz, akú kariéru by mohol mat, alebo len normálny rodinný život, manželku a deti.. Mam brutálny strach o syna. Neviem si predstaviť, čo by som urobila, keby sa mu niečo stalo. Keby som sa na to sústredila, tak by ma ten strach a úzkosť určite paralizovali v normálnom fungovani aj v bežnom živote. Som úzkostliva povaha, bála som sa o neho už v bruchu, bojím sa aj teraz, a už to iné nebude.. ALE toto je môj súkromný problém. Ktorý sa snažím neprenasat na neho. Deti potrebujú krídla, mame im zabezpečiť hniezdo, do ktorého sa môžu vrátiť, bezpečie, ale aj možnosť lietať 😉

@tomikejt nie nechodím do práce.

@oblecenie99 napísala si to veľmi pekne. A toho muža, čo spomínaš, chvíľami som mala pocit, že píšeme o tom istom, ale vekovo to nesedí. Takže takých nešťastných mužov, čo ich matky chceli za každú cenu ochrániť pred všetkými a pred všetkým, je bohužiaľ viac.

Poznám jedno také dieťa. Jedináčik, rodičia mu dávajú všetko, lebo to tak chcú. Súkromné školy, krúžky, veci. Keď som to tak pár rokov pozorovala, to dieťa mi prišlo nie ako dieťa, ale ako ich projekt. Inak je to strašný fracek a raz budú z toho rodičia dosť v šoku, zatiaľ si to nepripúšťajú. To dieťa je pre nich stred vesmíru. Keď sa dostane do reálneho života, tá frustrácia bude neskutočná, lebo tam už sa mu okolo zadku nikto krútiť nebude. Mám tri deti, super zarábajúceho muža, keby chcem, do roboty chodiť nemusím ... ale mám prácu, ktorá ma baví a napĺňa a už sa teším, keď po rodičovskej tase začnem pracovať. Ešte si užívam s malou doma ... ale keď príde čas, pôjde do škôlky. Už mi dve deti škôlku vychodili, syn je školák, nikto im nikde neubližoval, len sa naučili fungovať v kolektíve a je to pre nich len dobre. To čo robíš svojmu dieťaťu je, podľa mňa, nezdravé a raz na to tvoje dieťa doplatí. Toto nie je o tom, že je jedináčik (aj ja som jedináčik a celý život mi z toho bolo smutno), ale je to o tvojom prístupe.

Autorka inak toto napísať ako diskusiu, to je odvaha. Od koho čakáš vlastne pochopenie? Čítaš MK? Tak musíš sama vidieť, napr. bola diskusia:" žena v domácnosti verzus pracujúce ženy!".
Akú "hodnotu" v očiach ľudí majú tieto ženy, čo si myslíš? Ženy v domácnosti?
Tam mám švagrinú. Má upratovačku, jedlo si objednávajú z reštaurácie priamo domov a má 3 opatrovateľky. Keby jedna ochorela. Kojiť vyhlásila už ako tehotná, že nebude. Odplienkovať dieťa ona nechce a nebude. Našla si jasličky, kde deti učia oni na nočník. Ona nemá čas, lebo pracuje. Lebo pracuje !!!!!
V robote sa stresuješ, máš zaplatené.
Doma s deťmi sa stresuješ, to máš zadarmo. Áno, niekto deti vníma ako stres. Ona sama mi to povedala. A okrem iného, ako to je teraz na Slovensku? Dvaja musia pracovať na jedného dôchodcu.
A ty napíšeš, že si doma a čakáš pochopenie, od koho?
Rozvedené ženy, slobodné mamičky, vdovy ... musia pracovať. A je tu ďalšia skupinka žien, ktoré proste sú nervózne z materstva a radšej idú do práce. Na tieto ženy (ako moja švagriná) nikto nebude ukazovať s prstom.
Ona však toto sama nahlas povedala, vyhlásila, že ju doma s deckom vôbec nebaví. Sú to nervy.
Takže sa nečuduj, že ti aj kriticky píšu ženy, že si doma. Niektoré by chceli zostať dlhšie doma a nemôžu.

Vieš, si doma s malým a samozrejme, že si viac na neho naviazaná. A ver, že keď pôjdeš do roboty, tento pocit nebudeš mať tak intenzívny, že ti srdce pukne a tak. Zvykneš si.

@eva112014 A ty si citala vobec aspon jeden prispevok s porozumenim? Ved Ty si nepochopila ani pointu uvodneho prispevku. Ty tu jedina odsudzujes, sice nie zakladatelku, ale svagrinu a zrejme si si potrebovala verejne ulavit.

@eva112014 🙊 No ty si to odhadla 😂😂😂 Davas tu aky extrem. Ano, ja som sa do prace tesila, velmi, ved som bola doma 6 rokov. Ziadnu upratovacku som nemala, o 4 som chodila z prace. Ani teraz nerobim dlhsie, max do 4.. Pohoda, klidek. Aj mama spokojna, aj deti spokojne...aby kvoli jednemu zdravemu dietatu nechodila do prace...mi pride smiesne. Ano, jasne, keby si to zdravotny stav vyzadoval, nepoviem ani slovo. A potom, ked ich muz necha...tak potom co? Okrem toho mi praca prinasa vela podnetov, aj intelektualnych aj socialnych. Priatelstva a dobre vztahy. Nezavislost.

Mali sme žiaka, ktorého nielen že mama vodila až ku dverám triedy, ale aj celé vyučovanie presedela na lavičke pri šatniach. Keď bol na futbalovom krúžku, tak sedela na lavičke pri ihrisku a hocikedy počas hry ho odvolala, nech sa ide najesť/napiť. Chlapec totálne zakriknuty, samozrejme sa nezucastnoval pisomiek, skúšania, .... Vždy mu napísala ospravedlnenku. Opakoval ročník, až prešiel do špeciálnej školy. Raz som ich stretla v obchode a ten zakriknuty miláčik tak tú mamu sekiroval, až som sa dvakrát prizrela, či je to naozaj on.

@eva112014 to že su zeny rozvedene alebo slobodne matky za to ja nemozem. To co ty pises je extrem. Ked raz mam dieta tak ONO ma byt na 1. mieste ... a maly nie je zakriknuty to mate odkial?