Som veľmi naviazaná na štvorročné dieťa
Co s tym robit? Drobec ma 4 roky a este nikam s manzelom sme neboli iba s nim. Par x sme skusali ale to aa nedalo mne islo srdce puknut co s nim je ☹
Co na túto opičiu lásku hovorí Tvoj muž? Či už na neho Ti čas nevystava? Dieťa Ťa opustí a zariadi sú vlastný život a Tebe zostane muž po boku, tak sa venuj viac jemu a dieťa nechaj 'dýchať'.
Autorka a s čím chceš teda poradiť?
Inak vieš o Tom, že vo väčšine krajín je MD ďaleko kratšia ako u nás? Nie je dôvod, aby dieťa existovalo len s matkou 3 roky, nedajbože viac, pokiaľ nie je zdravotná indikácia.
@marci987 no, ja by som skrytu kameru nainstalovala do domacnosti a to by sme sa cudovali, ako velmi sa niektore maminky venuju svojim detom-jedna vec je to, co rozpravaju/pisu, druha je realita a casto to byva obrovsky rozdiel.
Pytas sa co s tym a neskor ze si sa chcela len vyrozpravat.... ak ti to tak vyhovuje tak je ro v poriadku. A tie co daju dieta do skolky alebo jasli nie su zle matky...tak ako ty nie si matka roka ze kojis do 3,5r alebo si nonstop s dietatom...
Ak ti to tak vyhovuje a si stastna a spokojna tak je to v poriadku...
@viestta asi riesi diferencialne rovnice😉
pozri, ak s tým chorobným naviazaním sa na svoje dieťa nechceš nič robiť a takto ti to vyhovuje, potom nechápem zmysel založenia tejto témy. Ak si čakala, že ťa tu budú potľapkávať po pleci, aká si úžasná matka, že robíš pre svoje dieťa to naj....no nebudú. A neznamená to, že svoje deti nemilujú. V každej druhej téme, ktorá tu je, píšu ženy o chorobnom naviazaní svojho muža na matku, ktorá sa ešte aj dospelému synovi montuje do života. Ten človek je potom medzi dvomi mlynskými kameňmi, nechce oponovať ani svojej matke, ani svojej manželke. Myslíš, že je šťastný? Pred rokmi sme chodievali na lyžovačky - dve rodiny s deťmi, plus mladý muž, ktorý bol slobodný. Bolo nám ho ľúto, tak sme si ho "pribalili". On by sám nikam nešiel, lebo bol veľmi nepriebojný. Jeho mama ho tiež nechcela dať nikdy do škôlky, ani nedala, vodievala ho do školy až pred dvere triedy, kde sa mu spolužiaci vysmievali. Nepúšťala ho hrať sa s deťmi na ulicu, iba keď bola s ním ona, ale keď bol už v škole, deti od nich odbehli, nepotrebovali dospelú osobu za zadkom. Nikdy nebol na výlete, v škole v prírode, na lyžiarskom kurze. Viem to preto, lebo boli s mojím mužom spolužiaci na ZŠ. Mama ho nepustila samozrejme ani na internát, takže dochádzal na SŠ z domu. Vyštudoval aj VŠ, ale robí podradnú prácu, pretože je zakríknutý, nesmelý, nepriebojný, každý si s ním robí, čo chce. Nenašiel si ani dievča, nepamätám si, že by niekedy mal nejaký vzťah. Až keď mama zomrela a on mal nejaký rok po štyridsiatke, tak si na inzerát našiel partnerku, no vzhľadom na vek už deti mať nebudú. Myslíš, že jeho mama urobila preň to najlepšie? Ja si myslím, že mu zničila život. Netvrdím, že to takto musí dopadnúť u každého dieťaťa, na ktoré je jeho matka veľmi naviazaná, ale je to vysoko pravdepodobné. Skús o tom aspoň porozmýšľať. Nám je tu srdečne jedno, čo z tvojho dieťaťa vyrastie a ako sa bude cítiť aj napr. pri nástupe do tej škôlky, keď ostatní už budú zohratou partiou, tebe by malo na tom záležať.
Dúfam, že aj spáva s vami stále v spálni, aby nemal nejakú traumu náhodou..
@dskjhfdlkdjhl ved toto... ja sama viem, ze keby su deti len doma, nikdy sa im nebudem tak vediet venovat, ako ked su v skolke, snazim sa - ale pracujem, mame domacnost, zahradu, zvieratka, treba aj navarit...vela casu sa poflakuju sami, co je obcas fajn, obcas ma to mrzi, hlavne teraz pocas corony to bolo take, mama pracuje a my musime byt ticho, lebo ma sluchadla a porady na usiach... mama proste nie je pedagog. Mama dava lasku, bezpecie, zazemie... skolka dava kolektiv, otvorenost, nove podnety... oboje je velmi dolezite.
@anjelicek26 navyse, aj dieta ktore chodi do skolky, je potom aj doma a rodicia sa mu aj potom mozu venovat a dostane sa mu aj domaca vychova a aj ta skolkova, takze ja stale nechapem, co si tu niektore super matky namyslaju😉 Ja napriklad viem, ze su oblasti, v ktorych vynikam a v tom smere som detom dala viac ako im dali v skolke. Ale su oblasti, kde som bohuzial poslabsia a verim, ze v tej skolke v tom smere dostali viac, ako by dostali odo mna. Ale zrejme nie som dokonala ako tie super matky😉
Píšeš, že s manželom ste nikde neboli samy, iba s dieťaťom .... A toto je problém? Moja dcéra má 7 rokov. My sme tiež bez nej neboli nikde. Patrí k nám. Zatiaľ to tak cítite obidvaja, že wellness víkend bez nej tráviť nechceme.
Inak spí u babky, keď chce. 1 noc. Prvýkrát tuším, keď mala 6, teraz sa nepamätám. No v štyroch rokoch určite, že nie, nespala.
Teraz chodí sa hrať s kamarátkou aj sama na ihrisko. (pri nás) Pozná hodiny a vie kedy má prísť domov. Keby niečo tak zazvoní. Zatiaľ to funguje. My žijeme v zahraničí, tu je to bežné. Do škôlky, školy chodia deti samé. Aj naša chodí sama do školy.
Škôlku začala, keď mala 4,5 roka. Do škôlky sa tešila a neplakala mi vôbec. A v škole tiež s ňou nemám do dnešného dňa problémy. Uvidíme v budúcnosti. 😊Môjho brata kedysi dala moja mama do škôlky ako 5 ročného a plakal stále.
Ja som mala 3 roky a neplakala som vôbec. Čiže myslím si, že dôležité je, že akú povahu má aj tvoje dieťa.
Čiže, keď je extrovert, vedľa tvojej sukni sedieť určite v budúcnosti nebude!
Ale, keď sa dieťa pýta samo, že zostane tam, či chce skúsiť prespať sám voľakde, treba mu to umožniť a treba ho nechať. Veď to máš ako s obliekaním, keď dieťa kričí, že chce sa samo obliecť. U niekoho skôr a u niekoho neskôr je toto obdobie. A je to v poriadku.
Problém máš vtedy, ak toto dieťaťu ty nedovolíš. Nedovolíš kvôli sebe, lebo sa bojíš.
"náš drobček bude jedináčik" "do skolky nie" oooooo toto ma dostalo. Mozno ti raz bude plakat,ze nema surodenca. Mozno raz tvoj muz pride o prácu a ty ako zivotelka rodiny budes musiet tu skolku akceptovat. Mozno z neho takto vychovas totalne sebeckeho oidipovskeho tvora co pol zivota strávi pod tvojou suknou.
Autorka, inak veľmi dobre zváž, že kam dáš svoje dieťa do škôlky. Aký pedagóg bude v tej škôlke! To je asi najdôležitejšie.
cim skor pojdes robit a dieta do skolky, tym pre celu rodinu lepsie
je dobre, ze si uvedomujes, ze tvoja naviazanost je prilisna. sama vies, ze to nie je spravne. stari rodicia su asi tiez nestastni, ze take velke dietatko pri nich place. ako si moze budovat prirodzene vztahy? jediny vztah, ktory ma, vas zadusa. taketo dieta moze byt utiahnute a v kolektive sa nebude vediet presadit.
ano, niektore matky maju deti doma a venuju sa im, maju pedagogicke sklony alebo skusenosti, vedia ako na to a deti su spokojne a do kolektivu zapadnu. ale ak ma dieta problem pri vlastnych starych rodicoch, nieco nie je dobre. takyto vztah nici moznost budovat zdrave vztahy s ostatnymi.
baby za mna je to stale TROLL
Mala by si navštíviť odborníka,toto už nieje zdravé...
Tá dúfam že toto je nejaká troll téma, lebo ak nie, tak dieťa do kolektívu a ty k psychológovi. Alebo chces mať takýto prístup k dieťaťu aj za desať rokov?
Myslim ze potrebujes paychologa.
Takto, autorka, vela veci je o povahe dietata, hlacne s tym plakanim v skolke. Syna sme dali do skolky, ked mal takmer 4 roky, je novembrovy. Ako takmer trojrocneho som ho nechcela dat, lebo jednak zacal rozpravat ako 2,5 rocny, nevedel este uplne sa pytat na wc. Navyse, narodila sa mu sestricka a to bolo narocne dieta. Takze cely dalsi rok bol s nami doma a fungoval veru aj na rozpravkach, nemala som cas sa mu uz tak uplne venovat. Ale zacal pekne kreslit atd...venoval sa mu po praci manzel alebo sme isli k starym rodicom, aby sa citil dobre. Isiel do skolky, ani raz mi neplakal, s usmevom. Poobede ani nechcel ist domov, ale on od babatka bol dobracik zlaty, s kazdym vedel byt, miluje ludi, je extrovert (uprimne, neviem, po kom to ma 🙂). Dcerka isla do skolky presne 3 rocna, ale hlavne preto, aby sa cim skor otukala. Lebo ona do 2 rokov s nikym ani nechcela byt, balansa cudzich ludi, chlapi sa jej ani prihovprit nemohli, ani starki. Stare mamy akceptovala. Plakavala v skolke rano, poobede tiez nechcela ist domov. Nadsene rozpravala, co vsetko robili. Zmenila sa mi v skolke o 180 stupnov, obrat neskutocny. Ale stale je taka citliva a kplkokrat ide rada ku starkej, tak mi povie, ze jej budem chybat a chybala si mi, maminka a place. Ja som bola taka, ja som chodila do skolky asi posledny polrok pred skolou, pamatam si ako dnes, zr este v prvom rocniku som plakavala, nechcela som odist od maminky. A skola mi isla. Kazdu nedelu som mala vecer "krizu", proste mne vyhovovali rozhovory so starkymi doma, starsi ludia, k rovesnikom som si tazko hladala cestu. Co to sa zmenilo na druhom stupni, ked prisla puberta. Pravdu poviem, mam 2 VS a zakazdym, ked som odchadzala z fomu, bolo mi smutno za mamou. Som taka, mam ju velmi rada. Mam uz tri deti a na dcerke vidim, ze je podobna, ale snazim sa ju viest tak, aby som si ju ja nepriputavala (to seba vychovavam), ani ona na mna. Ked chce niekam ist, napriklad k starkym, tak ju v tom podporujem velmi silno. Momentalne chodia obaja s manzelom do domu (kupili sme stary dom a chodia tam pomahat). Kolkokrat tam ona nechce ist, ze ona bude radsej doma s babatkom a maminkou, ale naschval ju poslem, nech ide. A vzdy ma zazitok, ked sa vratia.
Takze toto bude o tej povahe deti, nie je na to tabulka. A nijake pravidlo.
A to som oboch kojila, ako dlho to slo a chceli, tretieho budem tiez. Aj som s nimi bola dlho doma, nemala by som srdce dat malinke babatko do jasli, skllky skor, ako treba. Pokial mam na to podmienky, samozrejme. Niektore matky nemaju na vyber a to neznamena, ze ked daju dieta do jasli, ze su zle mamy. Mas na to skresleny pohlad.
Ja som tiez plakala, ked maly siel do skolky, plakala som aj, ked siel do skoly, ze aky je uz velky. Ale proste, to je zivot. Musia sa osamostatnit. A mame teraz babatko a vidim, aki su uzasni, samostatny, velka predskolacka a skolacik a neskutocne mi pomahaju.
