Ste dokonalé matky?

@gleep1 musím povedať že s tebou dosť súhlasím... Ozaj sú maminy ktoré na deti nekricia a majú môj obdiv, preto na Tom pracujem aj ja, dobrovoľne... Mne je vzorom rešpektujuci vychoav, avšak teraz s druhým babom je to náročnejšie. Len mám pocit ze sa mi to točí dokola, dva týždne sú úžasné, zvládam, týždeň náročnejší a potom je týždeň kedy sa držím a držím aby som nekricala a nakoniec ma rozhodí aj malichernost 25ta v ten deň a zakricim.
Mám v okolí dosť mamičiek a teda priznám sa že nepáčia sa mi ich denne kriky ani na trojročné deti a veľakrát si to deti nezluzia.Teda dať 13m bábo na zadok je podľa mňa cez čiaru úplne.
A viem že mám na seba prehnané nároky, preto má to mrzí keď zvyšim hlas či zakricim a pracujem na sebe, rada čítam knihy, inšpirujú má že sa to dá inak. Inak tiež nemáme telku 😀 ja by som aj pomoc mala od rodiny, ja ju odmietam pretože chcem ich vychovávať ja, nechcem aby mi s problémami raz utekali preč.
Drž sa, ja viem že sa to dá vychovávať v láske a porozumení, i keď to je asi ťažké občas. Hlavne keď už nie je jedna bytosť pre mňa dôležitá ale dve a menšie má potrebuje viac aby som ju chránila ☹ aj len pred krikom malej. A nie, nevytocilo ma že plakala kvôli počasiu. To sú len príklady, nie dôvody hnevu u mňa.
Snáď ti to pôjde celý život tak ľahko, i keď sú ťažké chvíľky aj pre rodičov.
Je pravda, že odkedy sa viac v tomto smere vzdelavam a chovam sa inak, vidím veľkú zmenu aj na nej k lepšie. A nie, nechcem aby vyrastali v kriku.... Inakosť sa cení, vidím že vidíš do toho viac 😉 drž sa

@gleep1
vies, ked moje prvé dieta malo 22 mesiacov bola som aj ja chodiace stastie.
vztahova vychova, nosenie, dlhodobe kojenie, bez cumla, bez sunaru... montessori... co ja viem co este. krasny zivot. no problems. tiez som rozdavala rozumy kade tade.
dnes mam deti dve a som niekde uplne inde. uplne.
lebo sa stali veci a vsetko sa zrutilo. a dnes som iná, pokornejšia, silnejšia.
smejem sa na tom aka som bola.
a nie, ani dnes nebijem deti a nevybijam si na ne zlost. ani nic z toho co si pisala.
som uplne normalna priemerna matka s extra kludnym manzelom, ktory mi pomáha a stojí pri mne.
takza tak.

@akonetopier dobre. Aby sme sa trochu pochopili- naozaj som nikoho nechcela súdiť ani odsúdiť. Nemám pocit že by som o niekom vynášala súdy a hovorila aký je, žiadnu matku som neoznámila za horšiu a ani som nepovedala že ja som najlepšia- nikdy by som to nepovedala lebo si to nemyslím. Ani k dokonalosti sa nepriblizujem, naozaj som mala veľmi toxické detstvo a taký človek má čo robiť aby sa priblížil k “tomu lepšiemu”
Nie to k dokonalosti.
Autorka sa pýtala či sme “dokonale matky” a ja som jej len odpísala že sa snažím byt najlepšia verzia a prečo sa snažím. Potom sám ženy do mna pustili a ja som už len bránila a obhajovala svoj postoj.- to aby si vedela že ako to vidím ja.
Nepoznaj to nevidím tak že niekoho súdim.
Napísala som že tá chvála za facku je primitivna ale tým som nechcela nikoho odsúdiť- ja verím tomu že autorka je úžasná matka a tento jej príspevok a starosť to len dokazuje.

Že je moja písomná komunikácia arogantná, to mi dalo najavo viac ľudí. V reálnom živote to tak nie je, nemám vôbec s nikým problém a naozaj viem kamošku poprosiť aby nebila syna pred nami takým spôsobom aby sme boli obe strany spokojne a pochopené. Tu sa mi veľa krát stalo že som niečo vyslovene písala s “láskou” a ako najlepšie mienené a mamička mi povedala že sa na nej nemám ventilovať.
Myslím si že to sú pozostatky toho v čom som vyrastala a toho čo som spomínala ako môj otec vždy len nadáva ako sú všetci debili a sú nejaké vzory správania a komunikácie a skladby viet ktoré ja tým že som v tón vyrastala beriem za normálne, ale normálne nie sú. Viem to, ale ja sama to moc nevidim a naozaj som tá preto poprosila mech mi napíšeš čo konkrétne to asi bolo aby som to zbadala. A preto aj otcovi vravím aby taký nebol pred vnučkou lebo nechcem aby tento štýl chytila.
V skutočnosti keď vidím ako sa ľudia tvária a keď ľudia vidia ako sa tvarim ja a keď presne vyjadrím čo myslím a nenapíšem len to “najdôležitejšie” čím kopu vynechám, tak sa toto nedeje.
Je mi ľúto že som z tade vyšla ako povýšenecká a súdiaci. Naozaj mi ver že som počas tejto diskusie nikoho neodsúdili a v mojich očiach som len bránila zo, čo si myslím. A ano, napisala som že ste smiešne a nebolo to pekne, tak som to cítila, ale tým som myslela že tie argumenty čo dávate sú mi smiešne, proste tie dôvody prečo by sa ten môj “pokoj” mal zmeniť.
A naozaj chápem že má niekto choroby a viac (náročných) deti a ťažké životne situácie a všetky tie ženy majú môj obdiv. Ja som tu neraz v diskusii vyjadrila pochopenie voči ženám čo zbijú svoje dieťa, naozaj to chápem a naozaj si viem samu seba predstaviť v takom psychickom rozpoložení v takej životnej situácii že by aj mne vystrelila ruka. Dúfam ale že sa taká súhra okolnosti nevyskytne a že ak áno, tak budem mat dovtedy ešte čas trochu viac zapracovať na sebe.
Takze aby sme to zhrnuli, ja som tu viac menej písala o sebe, o rok ako to vidím a cítim ja. Nepísala som o vás a nesúdila som vás. Keď to tak vyznelo tak mi je to úprimne ľúto a ja ti len sľúbim, že nabudúce skúsim svoje postoje vyjadrit menej arogantne a povýšenecky. V rámci toho čo si som sama schopná uvedomiť, lebo naozaj to sama bohužiaľ v tejto internetovej komunikácii nevidím. Nemyslím to tak

baby - autorka aj gleep1 🙂
mozno by sa vám páčilo toto video

Sebadôvera u detí: Nesnaže sa byť dokonalými rodičmi - buďte skutoční
Nesnažte sa sami seba deťom ukazovať ako dokonalý vzor. Práve naopak. Ukážte im, že aj vy máte chyby a že mať chyby je tým pádom úplne v poriadku…” vysvetľuje psychologička Mgr. Šárka Kučerová, s ktorou sme v dnešnom rozhovore prebrali témy ako sebadôvera, nástup detí do škôl a škôlok, šikana, sociálne siete a pod.
Rozhovor vznikol v spolupráci s Dove projektom Sebadôvery https://www.projektsebadovery.sk
@gleep1 dakujem a chapem ta

Autorka - Ale ved ak mas moznost pomoci od inych, preco nevyuzijes? Neboj, deti ti kvoli tomu utekat nebudu. Vy mate s dcerou mozno aj ponorku, ona potrebuje aj ine autority. A aj si oddychnes. Ktore mamy by za taku pomoc neviem co dali!

Čítaš knihy, vzdelavas sa.. tak skús aplikovať na sebe. Napríklad NEPOROVNAVAJ SA s mužom. Deti nemáme a nechceme porovnávať, nerobme to iste ani sebe. Keď sa pri tom prichytis, stopni to, porozmýšľaj prečo to robíš a prečo to nerobiť.
NIE SI ZLÁ MATKA, nikto nie je, ak aj urobíš niečo nesprávne. Skús sa pozorovať, prestať o sebe takto zmýšľať. Áno, každý robí veci aj nesprávne, aj inak ako by chcel a akú ma ideálnu predstavu.Dôvody sú rôzne… nevieme ako to robiť inak (skús sa porozprávať s mužom ako to robí on, čo ti poradí, kde robíš chybu), nemáme čas (deleguj úlohy na muža či na deti, nech sú viac zodpovedne, samostatne..), nemáme energiu/trpezlivosť (u mna úplne bežne) potrebujeme aj oddych, nejako vypnúť (skús sa dohodnúť s mužom na nejakom pravidelnom čase, ktorý by si mala len pre seba (ale nie pre domácnosť ), aby si sa mohla venovať niečomu inému nielen deťom (ísť na kávu s kamoskou, prečítať si niečo, pospať, zabehať..) a prist na iné myšlienky. Odporúčam knihu respektovat a byt rešpektovan. Začni respektovat seba, všetky veci, ktoré sa ti podaria aj nepodaria, veď to patrí rovnako k tebe a neznamená, že máš menšiu hodnotu. A kľudne dcérke aj povedz, narovinu, ..aj by som sa s tebou chcela dohodnúť, no nemám čas/chuť/energiu/neviem ako..

Ja zvýsim hlas na malého asi každý deň, tiež ma 3 a pol. Keď mu to poviem pekne 3x žiadna odozva,tak zvysim hlas a už to ide. Vtedy mi povie nekric, tak mu poviem keby ma poslúchol na 1.alebo 2.alebo 3.krát, nekricala by som.dostane aj po riti, na všetko ma 3 pokusy, upozornim ho ale to bude mať následky. Ocka ale poslúcha takmer hned😁 oni si v tomto veku skúšajú hranice.uz chápu že každá akcia ma reakciu. Ja mu nasledne keď posluchne, keď je rozumný aj poviem, že vidíš, ide to pekne, nemusíme kričať, jedovat sa a on sa vtedy usmeje a sám uzná a povie, áno, ľúbime sa, nejedujeme sa.

Ahoj, čítala som len prvú stranu. Keď sa podarí prečítam to celé. Ale, kým je čas, napíšem aspoň pár postrehov, čo mi napadli. Tiež mi zo začiatku napadlo, či muž nie je trošku manipulátor. Nechcem riešiť jeho, ale treba si odsledovať isté prejavy. Ja osobne som zažila frajera manipulatora ale zažívam aj takmer dokonalého manžela a otca svojich detí. Takže presne som sa vedela vcítiť do toho ako opisuje s svojho muža. Že ho obdivujes, uznavas, tešíš sa z toho ale zároveň ťa vie rozosmutniť, keď jemu to vychádza a tebe nie. Za prvé. Tvoj muž nie je dokonalý. Pracuje na sebe a smeruje tým k dokonalosti, ale to je taká večná méta o ktorú sa máme snažiť ale s vedomím, že ju za život nedosiahneme. Dopraj mu to všetko. Buď prajná. No zároveň dopraj aj sebe. Nevytrapuj sa myšlienkami na svoje zlyhania. Tie tu budú vždy. Najskôr ako prvý krok, to všetko prijmi. Takáto som. Muž na druhej strane ťa má podporiť v dobrom a milovať so všetkým, s celou tvojou výbavou. Celý tento sladko-slany-horky-šťavnatý mix si zobral s tým, že mu chutí a že ho chce jesť každý deň 😉. Ak si on neprizná svoju chybu a chyby určite robí, (pretože každý, kto na sebe pracuje, robí aj chyby!), Tak to zaváňa už nacizmom. Pokiaľ si na vine vždy ty, dokonca aj za veci, ktoré robí on, tak to zaváňa manipulatorstvom. Manipulátori sú veľmi šikovní ľudia. Ich obeť sa často spamätá až po dlhom čase. Na túto tému bol seriál článkov na denníku postoj - odborníci aj ľudia so skúsenosťami dosť precízne rozpisali túto tému. To len taký typ ohľadom muža. Môj tie na sebe pracuje, tiež má na synov viac trpezlivosti, tiež im vymýšľa aktivity na ktorých by som pomaly aj ja chcela byť v ich koži a užiť si to 😅. Veľa pomáha, je aj doma a bla bla bla... Ale je aj pri mne. Vždy sa za mňa postaví. Či už pred deťmi, alebo svojou rodinou, pred mojím otcom, pred svojimi kamarátmi... Robíme si zo seba srandičky často, ale keď je treba, vždy je ten, čo mi kryje chrbát, čo stojí pri svojej žene. Keď treba, povie mi, toto robíš zle, keď trvá objíme má a povie, že som dobrá mama a dobrý človek a že ma ľúbi...
A z toho vyplýva dôležitá vec. Máme vyrovnaný vzťah. Vzájomné sa dopĺňame a nikto z nás nemá nejakú morálnu, psychologickú, vztahovu prevahu nad tým druhým. To je dôležité. Odsleduj u vás. Keď chceš mať zdravú rodinu, základ je budovať svoje manželstvo, lebo to robí bezpečný pilier pre deti.
Inak môj muž keď má všetky deti, alebo len dve takmer celý deň, už ku koncu je tak vynervaceny, že mu ani budhistická meditácia v infúzii nepomôže.
Ty máš trojročnú dcérku zamilovanu do svojho ocka a bábätko o ktoré sa vieš najlepšie postarať ty ako mama. Dcéry majú so svojimi otcami špeciálny vzťah za jedno a za druhé, tvoj muž má na starosti len toto jedno dieťa. Keď bude mať obe vo veku 2 a 5 rokov (to len odhadujem tieto počty), tak tiež bude potiť krv. Ja má. Troch synov a je to divočina. A to mám celkom mierne deti. Plus ďalší aspekt. Ak máš bábo, ktoré kojis, tak hormóny sú tiež dobrá banda. Nie je to výhovorka, ale holý fakt. Ty máš okrem roboty s bábätkom a so staršou dcérkou, robotu ešte aj sama si sebou.
Ešte dôležitá vec mi napadla. Tvoje deti odkukavaju od rodičov. To je známy fakt. Ale pamataj aj to, že je dôležité aby videli, že svet nie je krásna naviňaná flitrami oblepená bublinka. Je dobré keď vidí, že mama má veľa práce, že jej trvá pomáhať, že ja mala princeznička nie som os okolo ktorej sa má točiť blízky vesmír. V tomto ti má pomôcť aj muž. Povedať dcére. Tak teraz pozor. Maminka je chorá, je unavená, poďme jej spolu pomôcť, kúpime jej to či má rada. Nie to či máš rada ty, ale to čo má rada maminka...! A podobne. Dieťa vidí aj to ako treba pomáhať keď je zle, že aj ty môžeš byť smutná a nahnevaná tak ako aj tvoja dcéra. A dobré je keď vidí, že takto sa to dá zvládnuť a riešiť. Tým budujeme vzájomnú dôveru...
Píšem trošku chaoticky, lebo šak my mami vieme. Všetko naraz v snahe o dokonalosť a do toho ešte písať na koňa 😅. Ale chcela som ti dať pár hintov na rozmýšľanie a trošku podpory. Nie si v Tom sama. A máš silu i akej si možno ani netušila.. navyše na to nemusíš prečítať ani všetky psychologické knižky. Prajem ti veľa pokoja a keď mi niečo napadne. Nejaké konkrétne veci, čo by ti mohli pomôcť, tak ti napíšem ešte... ❤️

Mne sa zdá, že aj ty sa snažíš byť každý deň lepšia ❤️ Tiež uznávam študovanie si o výchove aj o manželstve, či už v knihách alebo rozhovorom s psychológom. Na SR je to hanba, nechápem prečo, inde sa o nich idú potrhať a platia on veľké peniaze. A pritom naše CPPAP sú anonymné a zadarmo.

@finett presne to si myslim aj ja. Ze autorkin muz sa snazi mat prevahu nad nou, tym padom je to sikovny manipulator. Zaobali to do moralneho dovodu, ze sa snazi byt lepsi a bezneho cloveka to odstavi. Vlastne autorka len citi, ze nieco nie je v poriadku, preto napisala prispevok. On je povodcom jej neistoty, submisivity a nizkeho sebavedomia namiesto toho, aby jej dodal istotu a v rodicovstve sa ucili obaja.

Ešte z mojej skúsenosti napíšem, že som i ja pár krát bola s nervami na konci. A to mám len jedno bábätko a celkom spokojne. No keď človek nemôže ani krok bez nej spraviť, všetko chce vidieť, všade byt.. poznáme, nuž a potom som na ňu bola veľmi veľmi hrubá. Strašne plakala. Trápilo ma to, premýšľala som nad tým, čo robiť inak. Teraz sa viac sledujem a keď cítim, že začínam byt zas až príliš nervózna, nervná, dochádza mi trpezlivosť, radšej to cim skôr stopnem, aby som nevybuchla. Netrvam stoj čo stoj na niečom, aby spravila, nehrotim situáciu, radšej odídem alebo nič nerobím, aby som to nezhoršila a dam nám “pauzu. Keď sa upokojim, ďalej fungujeme. Zatiaľ len toto mi pomáha. Možno to nie je ideálne, ale aspoň nemám potom výčitky.

@gleep1 😂 ja nemám nikoho kto by mi pomohol, rovnako tak ako ty. Manžel je síce občas doma, ale tým, že je totálne neprakticky človek, navyše lekár ktorý žije v nejakej inej dimenzii, je to často viac na škodu ako na osoh 😂
Neboj, vzdelávam sa. Probiotika deti nasadené majú. Aj my.
Rovnako tak, z môjho doterajšieho života, je materská tá najkrajšia a najjednoduchšia časť.
Napriak tomu stále tvrdím, že je to náročné a byt 24/7 s malými deťmi bez možnosti psychohygieny je fakt na palicu.
A ze (nekricim po nich denne) občas fakt dochádza k vypatym situáciám, ktoré mi prerastu cez hlavu, pretože JA som unavená a vyčerpaná a nemám kapacitu ich zvládnuť. Proste pohár pretiekol.
Dakuj bohu, ze máš zdravé a nenáročné dieťa.

Môj starší je adoptovany a nedostatok lásky v tom kritickom období po narodení na ňom stopy zanechal, či sa nám to páči alebo nie. Rovnako tak prešiel traumou zo zmeny vzťahovej osoby, nedojcil sa, mával nočné mory, a kopu ďalších vecí, o ktorých nemôžeš mat ani potuchy.

Mladší mal problémy s kojením, jedno kŕmenie (príprava, cievkovanie, odsávanie, umývanie, uspatie) trvalo tak hodinu. A teraz vynasob krát 5-6. Plus domáce práce a starostlivosť o seba po sekcii...aspoň minimálna. A zábav pritom skolkara ktorý má pre koronu zavretu škôlku a doma sa nudí a všetkým treska a budí ti konečne uspaté bábo...
Naozaj nevyletis nanho, keď ho 5x poprosíš aby bol ticho, keď uspavas...A on o dve sekundy treskne dvermi a ty vidíš ako sa ti práve raňajky rozplynuli?
Prepáč ale zrejme nemáš potuchy, do akých situácii sa matky náročných detí môžu dostať. Vstávať 5x za noc...A spať 1,5 hodiny za 24h....je sakra rozdiel. Potom ten mozog úplne inak reaguje...Zažila som noci keď som spala najviac hodinu. A to mam ešte "dobre a zdravé" deti.

Co sa týka škôlky....niekde proste nemáš inu možnosť. U nás sú štyri a všetky berú stravu zo školskej jedalne. Nemám inú možnosť. Fyzicky dopraviť dieťa (keď mám ešte mladšieho kojenca ktorého nemá kto postrazit), do hodinu a pol vzdialenej súkromnej škôlky do iného mesta, aby mal stravu akú si prdstavujem a platiť za to tretinu mesačného príjmu je nonsens ...proste chodí do škôlky na našej ulici lebo inam nemám ako. Kompenzujem to aspoň zdravými večerami a víkendami.

A šatky....och....vďaka za ne...zachránili mi kojenie, manželstvo a možno aj život 😂 .
A teda - mala som podobnú rétoriku ako ty, keď mal.moj anjelik dva roky...no...😂😂takže prosím ťa, tu treba pomoc a podporu. A nie uistenie, že je nemožná, lebo stratila nervy...

@gleep1 najskôr som sa tiež pousmiala na tom ako si písala nejaký prvý/druhý príspevok o svojom spôsobe výchovy. Pousmiala v zmysle, že je úžasné ak toto dokážeš. Jednak si to zdôvodniť a aj to zrealizovať. Aj ma pobavilo ako baby s už väčšími praktickými skúsenosťami dali pár trefnych poznámok. No vieš čo. Úplne súhlasím s tým ako si písala, že prečo by sme mali na dieťa nakricat za ozaj malichernosti. Že sú na svete horšie problémy... Zároveň chápem aj druhú stranu. Že pokiaľ to decko mrnci bezdôvodne od rána niekoľko hodín permanentne, tak je to ako to ázijské mučenie s kvapkanim vody na čelo 🤪.
A úplne chápem aj tvoj štýl písania. Môže vyznievať povýšenecky, ale keď si to človek prečíta ešte raz s dávkou empatie s porozumenia, tak vidí, že to nepíšeš s tým, aby si tu hádzala teórie a poucovala staré harcovnicky.
Mne sa páči, že vieš pomenovať veci a snažíš sa ukázať aj iný aspekt. Zároveň je pravda, že vekom sa kadečo môže meniť. Povahy detí sú tiež rôzne a ak ich budeš mať viac, dá to zabrať. Môj najstarší bol náročné bábätko a druhorodeny zasa poklad. Najstarší mi vie dobre rozvibrovať nervy, lebo sme podobné povahy a na neho vie výchovne pôsobiť manžel. Druhorodeny už vystrkuje rožky a dá dokonca zabrať viac ako najstarší, ale zasa muž má pri ňom nervy a tak musím zasiahnuť ja. Lebo proste sme konoatibilnejsie povahy. Tretí je bábätko... Najmilšie aké som kedy videla (bez zaujatosti). Veselé usmievavé nenáročné.... Ale viem, že čas ukáže... Možno si tie úsmevy vyhadze teraz a bude mať búrlivú drzú pubertu 😅. Jediné čo viem, že žijeme v čase. Tzn. Veci nie sú trvace. Iba tie na ktorých sa neustále pracuje. A to znamená, že keby stagnujeme, tak upadame. Že život nás preverí zo všetkých strán a že matky sú vždy v strehu. Páčilo sa mi aj ako ste sa bavili s @akonetopier . Že ste sa napokon pekne dohodli. Že ste každá zmiernika svoje a bola ochotná pozrieť sa na tú druhú s porozumením. Konečne niekde vidím diskusiu, kde aj keď sa zdá, že sa to ide zrútiť na oboch stranách, tak sa to napokon ustojí a ide z toho pokoj. Normálne ste ma potešili. Pôvodne som čítala len prvú stranu, ale som rada, že som si neskôr prečítala všetko.
Všeobecný výkrik: Ženy buďme k sebe dobré 🙂. Inak ste ma inšpirovali obe a to sa mi na Tom páči, že si vieme pomôcť navzájom

@ckatka máš môj obrovsky obdiv. Naozaj, nie len preto ako to zvladas, ale aj pre adopciu a preto že ste dali šancu na krásny život dieťaťu čo malo v rannom živote menej stastia.. Spánková deprivacia aku popisuješ je naozaj extrém a je naozaj pravda že taký mozog reaguje úplne inak. Aj v tomto máš môj obdiv lebo si myslím že na tak malo spanku a na take náročné situácie reaguješ ukážkovo. A samozrejme že čo sa týka škôlky niekto nemá na vyber. Napríklad keby som nemala inú možnosť tak by som sa dohodla s učiteľkami aby bola na vyber aj čistá voda. Ale tak tam boli aj iné dôvody prečo som sa rozhodla dať inde. A tým že som napísala ako to vyriešim (pravdepodobne) ja som nemyslela to, že to tak ma riešiť niekto iný s že kto to tak nerieši je horsi.
Tak isto som nechcela dať autorke najavo že je nemožná lebo stratila nervy.
Ja som si to tiež prečítala ešte raz a dospela som k takému záveru:
Autorka sa pýtala či kričíte po deťoch a či sme “dokonale matky”
Ja som jej napísal ako to mám ja, že (zatiaľ) nekricim a som (zatiaľ) pokojná a prečo tak som a ako to vidím ja. K tomu som jej napísala otázky že prečo v sebe nenájde silu aby im dala lepšie než dostala ona. Ja som to nemyslela ako útok ale niečo nad čím by mohla pouvažovať a čo by ju v konečnom dôsledku mohlo priviezť k tomu aby tu silu našla.
Napísala som to asi naivne a skúsenejšie mamky mi chceli ukázať trochu viac realitu a možno sa aj trochu chceli brániť pred niečim čo odomna mohlo vyznieť ako útok- pred otázkami prečo v sebe nenájdu silu. Pričom ja som to ako útok nemyslela.
Ja som potom brala ako “útok” to ako sa ma snažili predvedcit že sa to u mna zmení argumentami ktoré si nemyslim že by ten môj pokoj zmenili- a nazvala som ich smiešne lebo tie argumenty mi prišli smiešne. Čo bol z mojej strany zas asi nejaký útok a oni z mojich komentárov asi vycítili že si myslím že je zle keď stratia nervy, čo si nemyslim že je, ja som len obhajovala seba že prečo ja zatiaľ nestrácam nervy a prečo si ja zatiaľ nemyslim že sa to zmení.
Ja naozaj chápem že sú životne situácie kedy by som mala na vlásku a asi aj za vlaskom. Ďakujem bohu že sa tam zatiaľ nenachádzam a prosím ho aby to tak ostalo. Nijako som nechcela vyjadrit že ženy čo to nemajú ako ja sú horšie a že sú zle. Len som chcela obhájiť svoju zdanlivú naivitu a áno, nemusela som tie silne mile mamy nazývať smiešnymi. (Ja som to myslela na tie argumenty, nie ako na celu ich bytosť)
Verim, že keby sme takto diskutovali zoči voči, vôbec by nedošlo k urážkam a že by z toho bola v konečnom dôsledku povzbudivá diskusia h ktorej by každý vyšiel pochopeny, internetová komunikácia postráda veľa dôležitých aspektov.

@finett napísala si to naozaj krasne 🙏🏼❤️ Vďaka.

Ja vám ďakujem že ste ma upozornili na aroganciu. Dúfam že ma za ňu ospravedlnite. Vôbec som sa nechcela povysovat a vás zhodiť. Nemylsim si že v skutočnosti som arogantná a ak taká som, tak je to to posledné čím chcem byt lebo si skutočne myslím že všetci ľudia sme si rovní a viem, že každá (vynechajme tie co deti týrajú) matka dáva svojmu dieťaťu to najlepšie co vie, to najlepšie co je v jej silách, to najlepšie co zo seba v danom psychickom rozpoložení dokáže dostať.
Len som chcela odpovedat autorke na to, ako je to u mna (a naozaj viem že sa môže čokoľvek zmeniť)

@ckatka
@gleep1
@finett teeeda, baby! Co to tu citam? 😀 Cez den ste si isli skocit do vlasov a teraz toto?! No mam z vas radost 😁 Fakt! Tuto diskusiu som rada sledovala, lebo tiez semtam trpim podobnymi zaslzenymi chvilami ako tuto autorka, viacere zazivame podobne situacie s detmi, podobne niekedy (ne)spravne reagujeme a chybujeme. Bolo mi to blizke, inspirativne. Vďaka za vela dobrych postrehov, dobre sa to citalo. Verim,ze aj mamine-autorke sa po tejto diskusii bude lepsie spat, zit, vychovavat 😘

@gleep1 Ved nikto nehovori ze to nebudes zvladat. To je proste fakt ze s tak malym dietatom je vsetko len radost . Ale z tvojho opisu a reakcie to vyznieva ze si pred meltdown. Ja po detoch nekricim ale urcite som mala prve 3r anjelsku trpezlivost. No aj tak si materstvo uzivam. Nemam potrebu porovnavat ale ked uz mm robi od aprila do novembra non stop mà len 4 volne nedele v Auguste . Takze nie nepomaha mi nikto mama je cez ocean a svokrovci moc stari. Zazila som vselico zle mozno ovela horsie ako ty.( babatko velke ako dlan v ruke mrtve ) ale clovek mà stale len jedny nervy. Zivot su obdobia lepsie horsie .. nikto nepovedal ze nezvladnes materstvo ale 20m z teba este nerobi az tak skusenu mamu . To je vsetko . Nie je to urazka je to len fakt . ( a to ze si hrda na malu ze dala facku ked ju kusol maly chlapcek sorry takto sa konfikty neriesia ja by som hrda Nebola .Ked ju raz nahodou kusne mladsi surodenec a da mu facku mozno potom pochopis. ) Ja si materstvo uzivam ale chapem Aj ked niekomu inemu prepnu nervy. Takze klud nic v zlom voci tebe Nebolo povedane to je jednoducho fakt ze pri 20m babatku si este cerstva mamina este tych skusok z matestva vychovavania Nebolo vela . Sila osobnosti nezavislost rebelia vzdor to vsetko este len pride. Dufam ze si to budes dalej len vychutnavat ( nestrasim to je len fakt a skusenost) a nic to neznamena len dalsia konverzacia na mk. Uzivaj si malicku rastu Strasne rychlo .😘

Moja o par mesiacov 7 r slecna sa vcera rozplakala lebo nevie dat jazyk do rulicky a jej 2r brat vie 🤣zena😍

@miadi ďakujem, užívam si malíčku. A na facku som nebola hrdá ja, ale autorka. Ale to je už jedno🙂🤷‍♀️

@finett
@zorkahorka ❤️❤️❤️
veru, my zeny máme toho dost ai bez vzajomneho doťahovania sa. Podebatiť je super 🙂 Podporit a povzbudiť este lepšie 🙂

To ako sa spravas nieje podla mna nic nenormalne. Akokolvek svoje deti lubim a chcem im dobre, bezne sa najde situacia kedy vybuchnem. Kazdy ma iny pohar trpezlivosti a zrejme tvoj muz dostal do vienka dost velky. Avsak,… druha vec je to, ako to mate s beznymi povinnostami.
U nas nieje dokonaly ani jeden z rodicov, ale tiez z toho vyjde vzdy lepsie manzel. Rano idem do prace, poobede vyzdvihnem dceru v skole a syna v skolke a domov sa vratime o 4tej. Rychlo navarit, poupratovat, nahadzat do pracky, do susicky, vylozit umyvacku… skratka bezne starosti. Medzitym s detmi von pohrat sa s kamosmi. A potom pride vecer a jeden sa nechce kupat, druhy nechce upratat hracky, umyt si zuby a neviem co este. Smaozrejme sa snazim opakovat to 10krat s kludom ale ked to nejde, tak su situacie kedy kricim lebo som nevozna, unavena, vysilena, chcem mat uz svoj priestor. Ano aj buchnem dverami aj sa rozplacem. A co? Ved aj toto je zivot, deti to pochopia. Staci im to dodatocne vysvetlit, preco som sa tak chovala. Prip ak som to prehnala tak sa ospravedlnim.
Nevycitaj si to aka si, keby si vedela inak, robis to tak. A tvoje deti ta lubia aj tak 🙂
Po jednom takomto vystupe som prisla za dcerou, ospravedlnila som sa jej, obe sme plakali a ona mi povedala, ze som najlepsia mama na svete a lubi ma. Treba byt k detom uprimny 🙂 oni to citia

Podľa mňa je práve divné, keď je niekto dokonalý 24/7/365. To nie je možné, že by niekomu nepraskli nervy.

Necitala som vsetky komentare.. ale teda moj nazor je, ze zivot nie je dokonaly. A ludia tiez nie. Keby si aj ty reagovala vzdy bezchybne a pokojne, tvoje deti by zili v nerealnej bubline. Podla mna nie je dolezite vzdy zareagovat dokonale. Praveze je fajn, ak deti vidia aj chyby a aj to, ze rodic moze robit chyby. Dolezite je, co urobis potom. Vysvetlit, ako sa citis, preco si vybuchla atd atd... Ukazes svojim detom, ako riesit konflikty a problemove situacie. A ako vyventilovat vlastne emocie. Lebo aj na to musia vediet v skutocnom zivote reagovat. V skolke nebudu ostatne deti reagovat ohladuplne. Ucitelky tiez nebudu dokonale spravodlive. Je fajn, mat viacero pohladov na zivot. Neskusala by som sa rovnat manzelovi, boli by ste teda fest sterilna divna rodinka :D... Kludne bud dalej 'normalna' matka s chybickami a obcas si tresni dvermi... Urcite aj tvoj manzel robi chyby, ale nepovie ti to, kazdopadne sa mi to zda trochu fanaticke, snazit sa byt dokonaly na zaklade priruciek.. a pre teba: umele potlacanie emocii nikdy neviedlo k nicomu dobremu, hromadi sa to, kym to nepride do bodu, ze uz to nezvladnes. Takze kludne pustaj paru von po kuskoch a skus si najst sposob, ako sa odreagovat. A manzel by mohol pristupit aspon na konstruktivnu diskusiu - o tvojich pocitoch napr.. Inak asi tie psychologicke knizky cital nie velmi dokladne, ked tvoje emocie zosmiesnuje a uraza ta za ne ;).

@gleep1 áno presne ako vravíš....zoči voči sa to úplne inak vníma....to je riziko internetovej diskusie. Každá robíme najlepšie čo vieme. A paci sa mi, ako si to vysvetlila.
Maj aj ďalšie dni také pohodove a prajem ti aby si také náročné situácie nemusela viac riešiť ❤️