Stojí rodičovské obetovanie za výchovu dieťaťa?
Povedzte mi niekto, ze prečo je starostlivosť o dieťa / deti až taká náročná.. Od sekundy kedy sa narodí také dieťa, ale vlastne už aj skôr keď si žena dáva na seba a dieťa pozor počas tehu.. No proste navzdory všetkej vsetkej láske, enormnej láske najväčšej na svete, žeby sme za to dieta dali život bez váhania, je dieťa považovane za boží dar. A človek by sa mal z tohto daru neskonale tešiť a bezbreho ďakovať a užívať si to s nemiznucim úsmevom na perach... Tak napriek tomu všetkému je to mega zahul. Tie prebdene noci kvoli kŕmeniu, koliky, nonstop plač, nevieme prečo, nevieme ho prečítať, ten ansambel veci co také dieťa potrebuje, ta zmena života, to obmedzenie pohybu a rozhodovania o sebe samom, nemať kontrolu nad svojím životom a osudom lebo všetko určuje dieťa, ten záväzok, ten strach 24/7, tie choroby, tie sople a zvracanie, lieky nezaberajú, dieťa stále choré, nevie povedať co mu je, matka mu často nerozumie, tie jeho nálady, ten vzdor, ta nelogickost jeho, toľko pokazených a rozbitých veci v dome, až tak sa rodičia obetujú, aby nakoniec vychovali dobrého a zdravého človeka, co ich kedykoľvek môže v budúcnosti opustiť ci ublížiť... Alebo ho pokazí osud a všetko to piplanie, podávanie liekov striekačkou, tie plienky a bordel a neupratany dom, ta izolácia matky, depresie, neistota a vyčerpanosť, stojí to zato?
To už musis ty sama vedieť ci to stojí za to všetko... Mne určite áno a keby som mohla, išla by som do toho všetkého ešte raz. Občas chcem zastaviť na chvíľu čas kým sú ešte malí, kým ich tu ešte mam doma vo svojich postieľkach, v bezpečí a môžem si ich pohladiť. Neviem si ani predstaviť, že raz vyletia z hniezda... Potom budem mat síce konečne upratany byt, budem vyspata, budem mať veľa času ale vtedy mi bude smutno.
Ano, aj ja to vnimam ako taketo narocne, poznam vacsinu z toho, co pises. Ale ako obetu to zase nevnimam. Jednoducho som sa rozhodla, ze idem niekomu dalsiemu umoznit zit, kedze v samotnom zivote vidim zmysel. Zhodnotila som si svoje sily a vyslo mi z toho, ze na jedno dieta sa citim a viem si na to najst priestor a energiu. Pohana ma najviac prave ten pocit zmyslu. Nie predstava, ze vychovam nejaku vynimocnu osobnost, ktora zmeni svet, ale ze proste dam niekomu zaklad pre zivot, aby ho mohol zit, ziskavat skusenosti a naplnit ho tym, co bude mat zmysel prenho. Ja som vdacna, ze som tuto.sanxu dostala a podavam ju dalej, mne to za to stoji. Nehovoriac o tom, ze maly je aj velmi zlaty. Ale aj vzdorovity, casto chory atd., ako pises.
Ty si bola tiež bábätkom a bola si viac menej rovnaká. To je proste život.
@martinmmartin z pohľadu veľkého ľudstva áno, ale z pohľadu malých situácii v živote nie. Celkovo z pohľadu ľudstva sme väčšinou všetci úplne ľahko nahraditelni a naša existencia je len jedna z ničoho. Ale z pohľadu tých jednoduchých veci a ludi okolo seba nie. Kazdy jeden z nás ovplyvňuje život a ludi okolo seba a mení ho. Tieto malé zmeny sú veľmi dôležité, lebo tieto v realite vytvárajú cestu pre tie veľké co vidíme.
A pre autorku áno je to veľmi náročné. Ale pre mňa mat deti znamena vo mne vytvoriť lepšieho človeka. Lebo výchova je hlavne o výchove mňa samej. O učení sa trpezlivosti, o pochopení druhých a o riešení svojich vlastných traum. Vďaka deťom sa väčšina ludi chce meniť a zlepsovat. Ak by sme nemali deti, tak ta zmena v nas by bola oveľa tazsia.
@dzulli1980 máš pravdu, nám sa narodil syn s razstepom chrbtice, paralyzovaný bol od pása dole, celý život na vozíčku, zdravotné problémy, atď.
My sme to s manželom prijali, bol to zlatý a rozumný chlapček, robil nám radosť. Tu starostlivosť oňho sme si podelili, dalo sa to zvládnuť. Bohužiaľ, pred rokom nám zomrel, mal 43 rokov a veľmi nám chýba.😭😭😭
@doriiis bohaca, aj ja chcem mat taky pocit. 😅 neznasam sa stavat do role obete a v materstve k tomu casto nejak sklzam😒
Pre mna je cele materstvo horkosladke. Priroda to vymyslela perfektne, ze hadam najtazsiu vec v zivote opatrila tak, aby ti to cele davali nakoniec zmysel. Co mne najviac nedava zmysel je, ze muzi si v tom povacsine len tak preklznu a zaziju vswtko to krasne bez tych nekonecnych sraciek. Ale nakoniec si opakujem, ze o par rokov budem mat spat cely svoj zivot, tak to nie je az tak tragicke
@majlo1234 ....tak v tomto si dovolím nesúhlasiť.Mnoho žien si odnáša tie ,,sračky" iba preto,že to tak sami nastavujú.My sme k deťom vstávali obaja rovnako často.Raz jeden,raz druhý.Ano,máme to šťastie,že máme zdravé deti,ktoré od narodenia prespia celé noci.Ale keby aj niečo,vstávali sme buď obaja naraz alebo na striedačku.Tak isto starostlivosť,učenie,varenie,bežné veci.Ked ja som celý deň v práci tak vari muž,učí sa s deťmi muž.Ked on je v práci a ja doma tak ja.Uplne normálne.
tak ja zastávam názor že deti majú žiť popri rodičoch, pozorovať, sledovať a učiť sa samostatnosti . Nevpĺňať im každú milisekundu svojou prítomnosťou , premotivovanosťou ale nechať ich aj samých na seba , osamote nech tvoria , hrajú sa , kreslia. Brávať ich so sebou všade kde chce ísť a kde je to možné . Na určité veci sa je potrebné pozerať s nadhľadom . Potom to nebude taká morda ako opisuje autorka .
Tak neviem,ja to nevnimam ako obetu alebo reholu,ze sa proste musim vo vsetkom prisposobit dietatu. Dieta je dalsi clen rodiny,ktory ma svoje potreby,ktore musia byt naplnane,ale to neznamena,ze sa mam vykaslat na cely svoj zivot,zaujmy,konicky a podriadit sa mu. Nie som a ani nechcem byt mamou,ktora sa "obetuje", bude robit vsetko len aby bola rodina na poriadku a nemysliet na seba. Treba vela veci brat ako sucast obdobia,tiez ked bola dcera prvy krat chora to bolo pre mna tazke,ale teraz uz viem co a ako a zbytocne sa nestresujem. A ci to stoji za to si musi clovek odpovedat sam,ja som stastna ked vidim ake pokroky robi,ked ju nieco naucim,alebo sama odkuka nejaky dobry navyk od nas,vyjadruje nam lasku a tesi sa zo zivota. Potom clovek razom zabudne na nejake prekazky a zle obdobia. Deti su pre mna radost,a ked som dostala to pozehnanie vychovavat zdrave dietatko,navyse so super muzom,tak pretrpim vela 😉
Mne to osobne za to nestojí, preto som sa rozhodla, že deti mať nebudem😄
15 rokov som plakala doma do vankúša, že nemám dieťa. Aj ten najhorší deň s mojimi deťmi je lepší, ako bol ten najlepší deň, keď som ich nemala. Tu sa nedá hovoriť o obete. Ja som tá vďačná, že zmenili mňa a môj život k lepšiemu. A každý deň ďakujem za to, že môžem byť ich mamou.
@mikasa_ackerman
Samozrejme, je to kazdeho rozhodnutoe. Ja len poviem, ze mi je luto, ked sa niekto dobrovolne zriekne tak cistej a nezistnej lasky a tak neopisatelne silneho puta, ake je medzi rodicom a dietatom
No ja už mám väčšie deti a vychovala som aj deti mamželove. Nemala som také pocity ako máš ty, veľmi sa z nich teším a to staranie mi robí radosť. Teším sa že sú už veľké a rada pozorujem ako si uz oni sami riadia svoj život. Nijak ma neobmedzovali , mám aj spoločensky život aj kariéru . Je mi to fakt ľúto, že máš také pocity , možno si len vyčerpaná a potrebuješ pomoc
Ano, stoji🥰ale v tom, co pises, mas scasti pravdu. Ale ta radost daleko viac prevazuje nad tymi starostami. Vidis to ale az moc tragicky. Ja este za mna dodam: ked mas prve babo a trapis sa, ze nespi, ze grca, ze su tazkosti s dojcenim, tak si vravis, ze ake problemy mas. A ked ma to babo potom 3, 4 roky, tak sa spatne obzries a smejes sa na sebe, ze si si myslela, ze toto su problemy😅samozrejme, mamky pubertiakov by tu doplnili este cele, ako to ide dalej, to nas este len caka🤭
@mimi3008 vieš čo úprimne, radšej budem v budúcnosti ľutovať, že som deti nemala, ako by som mala ľutovať že ich mám a ničiť od nešťastia sebe aj im životy🤷♀️
Ahoj, ja úprimne poviem, že hoci naše dieťa bolo plánované a veľmi sme ho chceli, pre mňa je materstvo oveľa náročnejšie ako som si myslela. A preto sme my ostali len pri jednom a viac detí nechcem. Dcéra má už 4 roky, samozrejme ju ľúbime a ja ďakujem za každý jeden deň o ktorý je už staršia a väčšia. Ja už popravde to obdobie bábätka nikdy nechcem zažiť, moja šálka kávy to veru nebola.
Mala som tazke tehotenstva - bolo mi neustale zle a vracala som do 5.mesiaca. Mala som vtedy depresie a bolo to zle..ale len ten stav ma privadzal do zufalstva, ze nemam kontrolu nad svojim telom. Ale inak si ine obety nepamatam. Normalne s nimi nazivam uz skoro 17 a 15 rokov. Ze z nich nevyrastu slusni ludia? Neviem ci mame nad tymto uplnu kontrolu, svoju cestu zivotom si predsa len maju pravo vybrat sami. Aj ked napriklad kriminalnu, rockersky zivot plny chlastu a drog ci vsetko dokopy (politiku )😬
no neviem, pre mna to obeta teda rozhodne nie je .... to dieta neprislo nahodou, dobre sme si to aj s muzom zvazili. Dcerku milujeme obaja, dali by sme za nu aj zivot. Vsetok cas, ktory jej venujeme nie je pre nas obeta. Je jasne, ze toho casu na svoje aktivity je menej, je to niekedy fuska ale to proste k tomu patri. Cim bude dieta starsie, tym nas bude menej potrebovat, a nas zivot bude neskor zas uz len o nas. Samozrejme, pre deti tu budete vzdy, ked nas budu potrebovat, ale v dospelosti to uz nebude na dennej baze. Pre nas je to dalsie krasne obdobie zivota, ktore si uzivame 🙂
ja som to zase takto neprežívala. Chcela som dieťa, vedela som že to nebude jednoduché ale zase psychicky som sa nikdy z ničoho nerútila a to sme prežili všeličo. Mne to za to všetko stálo. Našla som v tom zmysel života a neberiem to ako obetu. Chcela som ísť touto cestou a neviem si predstaviť, čo by som celé tie roky robila bez dieťaťa.
Deti mám preto, lebo som mala s mužom sex. Žiaden Boh mi ich nedaroval, spravili sme si ich svojpomocne. Väčšinou ma tesia, občas desia a z času na čas vytláčajú do nepríčetnosti. A čo má byť? Do nepríčetnosti na občas vytáčajú aj rodičia, muž, počasie, práca ci ročné obdobia. Tiež sa mám z toho rúcať, mať depresie a fnukat o nejakej obeti? Toto sú také jalové, sebalutostive kecy.
Všetky tie krásne veci ktore máme “zadarmo” maju tu najvacsiu hodnotu. Nieco pravdy na tom bude.
Hlavne nic nie je len tak. Ano je to narocne. Ale je to krásne. Vela robi aj samotne nastavenie vo vlastnej hlave. Tiez aj to ci vnimas okolie-ja uz nie. Teda v tom vyzname ze neriesim reci-a toto treba. Toto musis tak… toto nerob. Tam nechod. Mam svoj rozum. Svoje sny. Svoje predstavy.
Neviem co bude o par rokov. Dieta neberiem ako “istotu” ze sa o mna postara ked budem stara. Ani ako jeho povinnost. To absolutne nie.
Mame doma aktualne 4deti. Najmensie ma presne 2tyzdne. A ja neviem ci som bola niekedy stastnejsia. Ja sa neviem nabazit. Kazdy den si ich stiskam a som vdacna.
Ja som zivot prisposobila tomu, ze mam dieta. To prinasa urcite obmedzenia, ale za mna toto nie je obeta. Je to narocne, ale nemenila by som za nic.
Ty si to opísala veľmi čierne. Väčšinou to takto dramaticky nevyzerá. Ako nečudujem sa že sa nad tým zamyslas keď to co píšeš je realita, ale zas nech sa nevystrasia tis, ktoré to ešte čaká.
Bábätko aj keď v noci plače, vedela som si s ním kedykoľvek cez deň pospať. Kolíky nemalo. Prvá choroba prišla po 3r a nurofen vždy zabral hneď po prvom podaní.
Nič v dome nemáme rozbite, jedine stará veža ktorá už trochu blbne. Ale aj keby, v dome sa ma žiť, nie ukazovať ho ako to bolo kedysi (v pivnici žili, hore mali izby na predvádzanie sa pred navstevou)
Co je podla teba lepšie? Vyspavat víkendy do obeda? Zurovat s kamošmi (ktorí aj tak už majú svoje rodiny, takže by ti nakoniec. Aj tak ostalo len pár nepredajnych kusov?).
Ja si neviem predstaviť život bez deti. Tie posledne roky už boli také fádne. Vianoce už strácali svoje čaro, víkendy už má prestavali baviť, bud sme dospavali prehyrenu noc alebo sme stále niekam lozili.
(S dieťaťom ti po prebdenej noci aspoň nie je zle na druhý den)
Ja s dieťaťom znovu prežívam detstvo. Hráme sa, staviame, sankujeme sa, kreslíme. Znovu sa môžem hrať s plastelinou bez toho, aby niekto pochyboval o mojom duševnom zdravi 🤣
A konečne mám zariadený domcek podľa mojich snov a dokupila som do neho všetko co som kedy chcela. (Nie pre babiky, ale pre mysky)
Okrem iného, vychovavam si budúcu sparingpartnerku na spoločné športovanie.
Vedela by som ešte pokračovať. Jednoducho, dieťa nie je o pokakanych plienkach a zelených soplikoch.
Véd je to živá bytosť ktorú privedies na svet úplne bezbrannú. Radšej by si chcela hotové 15r dieťa s ktorým práve trieska puberta?
@simona20201309 u nás zase boli nočné koliky, nespavosť a čo ja viem čo ešte ale nikdy by mi nenapadlo opisovať to tak čierne. Jednoducho to patrí k životu s deťmi. Nikdy som sa nezamýšlala nad tým, či som spravila dobre alebo nie. Či mi to pokazilo život alebo nie. Ja som spokojná s tým čo bolo a čo je.
Aj s dieťaťom sa dá prežiť spokojný, šťastný a pestrý život.
Tiež som to mala tažké keď sa deti narodili ale nevymenila by som za nič. Je to to najlepšie čo ma mohlo v živote stretnúť.
Vidis, my sme mali v porovnani s inymi mamickami skvele dieta. Ked bola uplne malinka, v noci sa budila2-3 krat, pomrnkala xhvilu, ziadne strasne revy. Dali sme mlieko, spala dalej.
Kokijy nemala, spala dobre, jasne, sem tam popkakala, no nic strasne.
Skolkarske choroby boli, jasne, no to som brala tak, ze dieta z toho vyrastie. A tak aj je....
Kazde dieta je ine.
A inak.....male deti, male starosti...
@martinmmartin to by si najprv musel chapat, co je to v skutocnosti zivot