Stojí rodičovské obetovanie za výchovu dieťaťa?
Povedzte mi niekto, ze prečo je starostlivosť o dieťa / deti až taká náročná.. Od sekundy kedy sa narodí také dieťa, ale vlastne už aj skôr keď si žena dáva na seba a dieťa pozor počas tehu.. No proste navzdory všetkej vsetkej láske, enormnej láske najväčšej na svete, žeby sme za to dieta dali život bez váhania, je dieťa považovane za boží dar. A človek by sa mal z tohto daru neskonale tešiť a bezbreho ďakovať a užívať si to s nemiznucim úsmevom na perach... Tak napriek tomu všetkému je to mega zahul. Tie prebdene noci kvoli kŕmeniu, koliky, nonstop plač, nevieme prečo, nevieme ho prečítať, ten ansambel veci co také dieťa potrebuje, ta zmena života, to obmedzenie pohybu a rozhodovania o sebe samom, nemať kontrolu nad svojím životom a osudom lebo všetko určuje dieťa, ten záväzok, ten strach 24/7, tie choroby, tie sople a zvracanie, lieky nezaberajú, dieťa stále choré, nevie povedať co mu je, matka mu často nerozumie, tie jeho nálady, ten vzdor, ta nelogickost jeho, toľko pokazených a rozbitých veci v dome, až tak sa rodičia obetujú, aby nakoniec vychovali dobrého a zdravého človeka, co ich kedykoľvek môže v budúcnosti opustiť ci ublížiť... Alebo ho pokazí osud a všetko to piplanie, podávanie liekov striekačkou, tie plienky a bordel a neupratany dom, ta izolácia matky, depresie, neistota a vyčerpanosť, stojí to zato?
@mimi3008 ale radšej nech sa zriekne, keď sa na to necíti, ako má mať deti len preto, že sa to ocaka a všade naokolo počúva nech tie deti ma lebo deti sú zmysel lebo deti sú láska lebo deti...
Ja som práveže toho názoru, že je skvelé, ak si to niekto uvedomí včas. A radšej nech ich ma neskôr z vlastného presvedčenia, pripadne vôbec.
Tak teraz vymenuj všetko, čo Ti dieťa dá. Viac menej si vymenovala len zápory. Áno, je pravda, že keď sú deti choré, tiež ma vždy napadne, že tento druh strachu bezdetní nikdy nezažijú. Ale nezažijú ani kopec nádherných veci, ktoré prežiješ len s dieťaťom. Ale úplne chápem aj ženy, ktoré deti nechcú. Je to len na Tvojom rozhodnutí (pokiaľ nie sú zdravotne prekážky). Takže otázka, či to stojí za to , za mňa áno. Asi aj väčšina rodičov takto odpovie
@mikasa_ackerman nemusis lutovat.. cistu a nezistnu lasku vies prezit aj mnozstvom inych sposobov, ako len s detmi 🙂 .. tych veci, co clovek moze v zivote zazit, je nekonecno a vzdy si mozes vybrat len nieco, neda sa zazivat vsetko naraz 😀
Áno je to obeta a obrovská, celozivotna... Ale tu na koni to napísať nemôžes lebo tá zozeruuuu
@vroni kolko ludi by si strasne rado 'spravilo deti svojpomocne' a ani za boha sa im nedari 😀 .. takze ta teoria o 'svojpomocnosti' ma svoje nedostatky 🙂 .. su veci, o ktorych ako clovek nerozhodujes.. netvrdim, ze o nich rozhoduje nejaky 'boh', ale nevies si ich zariadit 'svojpomocne' v tom zmysle, ako si to napisala 🙂
Záleží od uhla pohľadu, prečo obeta? Ved mat dieťa je slobodne rozhodnutie. Napriek kolika a neprespatym nociach neberiem to ako obetu aj keď niekedy to bolo na slučku a nie raz som si povedala, bolo mi to treba? Ale... Toto rozhodnutie som nikdy neolutovala. Život by bol síce možno jednoduchší, ale jednotvarnejsi.
Chápem strach o dieťa, chápem vzdor keď hľadá svoje miesto hranice, chápem aj nepreapate noci, tiež bola nespavec, chápem frustráciu a únavu z neprespatych noci. Ale nechápem pokazené veci a rozbité veci v dome
@hylary tak ja to ako obetu neberiem. Nikto ma nanútil mať dieťa. Bolo to moje rozhodnutie.
@ibatanecnica ani lebo si nevedela do čoho ideš 🤣 nikto to nevie... To je ako keď žena sa boji keď ide rodiť lebo nevie čo ju čaká a druhýkrát sa boji lebo vie čo ju čaká... Asi tak
@viestta jasné že nie, to nikde netvrdím 💃
@hylary ale vedela, nebola som naivná a nemyslela som si, že prespím celú noc alebo že sa môj život nezmení.
Objektívne? Nie. Subjektívne? Áno. 🤷. V mojom budúcom živote som sa rozhodla, že budem mať max 1 dieťa, aby som ukojila materinský pud. A hotovo. Tým však nechcem povedať, že svoje 3 deti nemilujem, ale - áno, je to mega záhul, keby som to tak vedela, keď boli ešte len bábätká 😂.
Mat dieta je zmena zivotneho stylu.
Ak si si ale nechala neplanovane dieta kvoli tlaku spolocnosti a teraz to takto pocitujes, tak to potom obeta je.
@reanda, ja "zariadiť" v tomto zmysle neviem vôbec nič. To skôr môj muž. Ja som len mala písomne že také niečo u mna technický nie je možné. V každom prípade, neposkytla som všeobecne platný návod, konštatovala som vlastný spôsob získania potomstva. Celkom vážne, nemám rada vyjadrenie, že dieťa je dar. Znie mi to ako niečo, čo dostaneš či chces či nechceš bez toho, aby si to mohla nejako ovplyvniť. Pripadá mi to také neúctivé aj voči tým, ktorí ani svojpomocne ani s pomocou celkom neférovo to dieťa "do daru" nedostanú a aj voči tým, ktoré to dieťa s láskou naplánovali a "vyrobili".
áno stojí to zato
@mikadooo áno a to je ďalšia vec. Mať 1-2 deti a všetko hravo zvládnuť, alebo si ich nasekat niekoľko kusov za sebou ideálne s 1rocnym odstupom a potom plakať na koniku že čo je to za život.
@majlo1234 ale nebudeš mať svoj stary život iba pre seba to si iba myslíš🙂stále sa budeš báť, variť, prispôsobovať, prežívať jeho problémy aj, keď bude mať 17 r len už otupies🤪ano, príroda to dobre zariadila každý si to mlada idealizuje, ľúbi aj napriek problémom, ktoré vyvedie
Autorka dosť pesimistický napísané, ale tak veľa z toho je pravda a môžem napísať, že mňa materstvo zocelilo stúplo mi sebavedomie, že viem, že som schopná zvládnuť všetko čo mi materstvo prinieslo a uvidíme čo ešte prinesie.
Akokoľvek som mohla byť na dne a zle obdobie kvôli dieťaťu som pookriala a som rada, že som to mohla aspoň raz zažiť.Ale, áno je to drina a čo nie je?
@luccija ani mi nevrav😂😂😂 ja nie som uzkostliva, takze ten strach u nas odpada. Skor ma ubija ta starostlivost o male dieta, ze vsetko potrebuje odo mna, a do toho tristotisic krat pocuvam mamaaa😂 a este mame aj obdobie, ked odmieta starostlivost od otca😒 takze sa tesim, ked sa teosku osamostatni vekom a odtrhne od sukne
@simona20201309 nie sú len tieto dve možnosti 😉
mňa by práveže ubíjal stereotyp práve s dieťaťom.Ešte pokial je malé dá sa s ním aj vycestovať na dlhšie.Ale jakmile chodí do školy koniec.To len doma zavretí byť.Pre mňa je to stereotyp ten rodinný klasický život denno denný.Lebo my sa zoberieme a ideme aj na x týždňov dakde do sveta odkial občas aj pracujem.Toto by som si s dieťaťom nemohla dovoliť školopovinným.A neverím, že ma to dakedy prestane baviť.Tolko mám ešte na pláne pozrieť krajín že ani tento život mi nebude stačiť.Každý nech si zariadi, ako uzná sám za vhodné
@reanda presne tak🫶🏻🫶🏻
@martinmmartin Nuz s nazorom,ze vacsina ludi ma funkciu bezvyznamneho a nahraditelneho mravceka sa musi nielen tazko vychovavat ludska bytost, ktora pozna svoju hodnotu ale s tymto sa teda musi hrozne tazko rano z postele vstavat.
Pre mna su deti to najlepsie, co mi zivot dal. Jasne, ze je to obeta a dost velka, nakolko mam 3 deti. Ale niekolkonasobne mi to vynahradzaju pozitiva a krasne chvile s nimi. Vzdy sa tesim domov z prace za detmi, milujem, ked sme vsetci doma spolu. Ani o karieru som neprisla, i ked je pravda, ze sme uvazovali nad dalsim dietatkom, no to by som uz karierne neustala. Takze ma to, ze sme nemali stvrte dieta niekolko rokov mrzelo, ale teda takto mam aj celkom velku rodinku, aj pracovne som na tom fajn. Jedine, co ma mrzi, ze tak straaaasne rychlo rastu, desim sa totiz dna, kedy odidu z domu.
Podla mna by mali mat deti len ti ludia co su o tom 100% presvedceni. Manzel ma mamu a otca od ktorych utekal radsej k babke a dedkovi a to neboli ziadny alkoholici, no nema s nimi ziaden citovy vztah. Pre majetky by dokazali osklbat aj vlastne deti v mojej rodine to bolo uplne ine, moji rodicia by sa aj rozkrajali len aby deti mali vsetko. Ked sa mi narodili moje deti, boli to najkrajsie dni mojho zivota, so syncekom nas odlucili, vzali ho do inej nemocnice a ja ako nekonfliktny clovek som vtedy robila aj nemozne aby bolo o neho dobre postarane a aby to prezil. Aj ked su tazke dni a od ich narodenia prekonavam naozaj.takze skusky nic by som nemenila. No urcite sa treba vediet aj ísť odreagovat, aspon raz za tyzden mat cas pre seba, nacerpat silu, lebo sama na sebe vidim ze som na nich zla a kricim ak ten cas pre seba nemam
Čo nič nestojí za nič nestojí....mne tá námaha stojí za tú čistú lásku mojich detí, za ich úsmev, radosť, smiech, nekonečné objatia, túlenia. A viem že jedného dňa vyrastú a budú mať už svoj život, svoje záujmy, svojích priateľov, svoje rodiny....ale teraz sú maličké, úplne závislé na mne, a chcem si to vychutnávať plnými dúškami, lebo ten čas skončí a ja budem len s láskou spomínať aké boli malé, krehké, zlaté, nevinné... tiež máme rozbombardovany byt a pod. Ale vravím si, potom keď už v ňom budeme len samy s manželom, bude síce poriadok atď ale už teraz sa bojím toho ako mi bude smutno 🤩....
A myslim, ze sa to aj tazko porovnava...kazdy to ma inak narocne. Aj deti su rozne narocne (zdravie, povaha, potreba spanku), aj to, ci je pomoc/podpora zo strany rodiny/muza zavazi, ci ma mama cas na oddych, aby nebola vycerpana, lebo vtedy citi vacsiu frustraciu. Je to aj suhra vsetkych tychto okolnosti.
Koľko máš deti? Od tretieho zásadne zmeníš pohľad na tieto veci aj svoje priority a nebudeš sa zamýšľať a necháš veci plynúť ☺️
@ibatanecnica presne. Takto uvažovať môžu mamičky ktorým sa narodí postihnuté dieťa. Aj o tých väčšinou viem, že sú silné bojovníčky a napriek tomu neľutuju.
Ale priznám sa, že ja som dlho deti nechcela a mala som podobný názor ako autorka. Bola som presvedcena, že dieťa život zničí a ľutovala som všetky matky okolo 😅
Možno práve preto som bola naopak milo prekvapená, že to vôbec nie také hrozne ako som čakala. Naopak, cele materstvo je pre mňa obrovským zážitkom a každodenným prekvapením.